Samovražda kajúcnika Františka Böhma ma núti ako trestného sudcu položiť minimálne dve otázky… 

Aký mohol mať motív na samovraždu, keď ako kajúcnik získal v trestnom konaní proti nemu začatom, výrazný benefit oproti ostatným, že bol prepustený z väzby?
Ako je možné, že mal zbraň, keď po vznesení trestného obvinenia musel odovzdať zbraň aj legálne držanú?

Iba pre súhrnnosť v informačnom procese treba uviesť, že „Milan Lučanský sa chcel stretnúť s každým, kto tvrdil, že vzal od neho peniaze alebo nejakú výhodu, vyplynulo z výsluchu pred policajným vyšetrovateľom. Odmietal, že by prijímal úplatky či už od Norberta Paksiho, zástupcu šéfa Útvaru zvláštnych policajných činností, alebo od exsiskára Františka Böhma.

Lučanský o Paksim a Böhmovi povedal, že sú „zmrdi“, ktorí na neho hádžu špinu. „Nikdy som od tých ‚zmrdov‘ nemal dôvod ani motív brať peniaze,“ vyhlásil Lučanský.

To je toľko peňazí, že by som nimi musel kúriť,“ mal podľa záznamu z výsluchu povedať Lučanský, keď si prečítal, že sa mal takto obohatiť o 510-tisíc eur.

Lučanský sa pred vyšetrovateľom zamyslel, že Paksi mohol brať od Böhma peniaze a tváriť sa, že sú pre neho. Dodal, že keď sa s ním chcel Böhm stretnúť, vždy tam bol Paksi. „Asi sa bál, že by sa ma sám Böhm spýtal, či som spokojný s financiami, ktoré mi mal poslať,“ dodal Lučanský. „

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies