Včera a dnes na ŠTS v Banskej Bystrici prebiehalo pojednávanie vo veci vraždy Lászlóa Basternáka primátora Hurbanova. V pozícii svedkov bol vypočutí Tibor Basternák a bývalá družka  Kaluza Ester Baráthová, ktorá v predchádzajúcom období vypovedala niekoľkokrát v prípravnom konaní ako aj pred súdom o skutku nemala žiadnu vedomosť, Alenu Zsuzsovú nepoznala.

Na súd sa na niekoľký pokus podarilo zabezpečiť Tibora Bastrnáka, ex primátora Komárna, ktorý sa výsluchu dlhodobo vyhýbal.  Pred súdom na väčšinu otázok  odpovedal tak, že  si nepamätá, alebo si  pripúšta možnosť, prípadne vedome klamal.

Strata pamäti 

Napriek tomu, že v minulosti boli medzi primátormi Komárna a Hurbanova vážne nezhody, dokonca došlo k fyzickému stretu, Tibor Bastrnák pred súdom zhodnotil vzťahy s nebohým Lászlóm Basternákom ako korektné bez konfliktov.

Bastrnák si ale nepamätal banálne veci ako napríklad, že bol vlastníkom súkromnej spoločnosti, a ani to, že firma Komvak realizovala výstavbu kanalizácie v Hurbanove. K otázkam súvisiacimi s kanalizáciou sa vyjadroval, v tom zmysle, že o výstavbe sa dozvedel ex- post, čiže dodatočne. Ak vezmeme do úvahy, že Tibor Basternák bol nielen primátorom, ale zastupoval mesto ako jediného akcionára v spoločnosti KOMVAK, ktorá realizovala výstavbu kanalizácie v Hurbanove je nemysliteľné, aby sa o zákazke v rozsahu 30 miliónov eur, ktorá bola realizovaná z časti z eurofondov dozvedel dodatočne, aj napriek skutočnosti, že pred súdom uviedol, že on o ničom nerozhodoval, a na nič si nespomína.

Priam zázračne sa však pri každom výsluchu vyjadroval k medializácii problémov, respektíve vážnych nezrovnalostí súvisiacich nielen s kanalizáciou, ale aj hospodárením Mesta Komárno týždenníkom Dunatáj ako aj k jeho vydavateľovi a šéfredaktorovi Lajosovi Morovičovi, čím vlastne spochybnil vlastné účelové vyjadrenia a stratu pamäti. Redakcia Dunatáj sa problematike nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami mesta ako aj spornej výstavbe kanalizácie intenzívne venovala.

V svedeckej výpovedi Bastrnák uviedol, on o aktivitách nielen Komvaku nerozhodoval, ale iba „podpisoval“.

V rámci pojednávania bola vypočutá aj Alena Zsuzsová, ktorá sa vyjadrila k výpovediam jednotlivých svedkov. Senát vykonával dokazovanie čítaním listín, v ktorom pokračuje na dnešnom pojednávaní.

Obhajoba intenzívne navrhuje predovšetkým prečítanie výpovede Andruskóa zo dňa 25.5.2020 a následné vypočutie svedkov Kočnera, Trnku ku skutočnostiam, ktoré Andruskó uvádzal a znalecké skúmanie svedkov, ktorých výpovede boli viac ako pochybné.

V pôvodnom vyšetrovacom spise vo veci vraždy Basternáka z roku 2010 sa nachádza video, záznam z domu zavraždeného Basternáka, na ktorom je osoba, ktorá sa ponevierala okolo domu deň pred vraždou. Záznam, na ktorom je osoba s kapucňou, paradoxne do dnešného dňa nebol sprístupnený obhajobe a doposiaľ nebol ani realizovaný pred súdom ako dôkaz.

Podľa obžaloby je tento dôkaz nepodstatný nakoľko Kaluz  sa priznal, že sa pohyboval deň pred vraždou okolo domu. Obžaloba z nepochopiteľných dôvodov tvrdí, že dôkaz je v neprospech obžalovaných, preto nie je vhodné, aby bol vykonaný.

Ak sa zamyslíme nad vyššie uvedeným nezmyslom, a ak je pravdou, že dôkaz preukazuje vinu poškodených, tak práve obžaloba by mala trvať na vykonaní uvedeného dôkazu pred súdom. V opačnom prípade vyvstáva otázka, kto v skutočnosti je na zázname.

Beztrestnosť Zsuzsovej mali podľa Andruskóa zabezpečiť Trnka a Kočner

Andruskó vo svojej výpovedi dňa 25.5.2020 uvádza, že beztrestnosť Zsuzsovej vo veci Basternák mal zabezpečiť v roku 2010 Kočner prostredníctvom Trnku. Alena Zsuzsová a Marián Kočner sa v roku 2010 nepoznali. Túto okolnosť preukazujú výpisy mobilných operátorov. Alena Zsuzsová vo vyšetrovaní vraždy v roku 2010 bola v pozícii svedka, takže výpoveď Andruskóa aj v tejto časti sa nezakladá na pravde.  Motivácia Andruskóa vypovedať v neprospech Zsuzsovej tkvie jednoznačne v zmiernení trestu jeho doteraz neukončených trestných veciach, avšak akú motiváciu mal vyšetrovateľ mjr. Martin Pučko  a prokurátor uvádzať nepravdivé tvrdenia v rozhodnutiach?

Roman Ostružlík nemal motív ani peniaze na objednanie a zaplatenie  vraždy Lászlóa Basternáka

Roman Ostružlík nemal motív, László Basternák nebol jeho politickým konkurentom. Nemal, ani prostriedky na zaplatenie vraždy. V tom čase mal niekoľko úverov, lízingy a na kampaň sa mu skladali podnikatelia. V konečnom dôsledku aj univerzálny svedok Andruskó vypovedal pred súdom, že Ostružlíkovi na kampaň poskytol cca 10. 000 eur a po prehratých voľbách, keď žiadal od Ostružlíka vrátiť peniaze a on nemal zdroje na vrátenie, z trucu mu zviedol manželku. / Samozrejme Andrusko situáciu s Ostružlíkovom manželkou popísal expresívnejšie./

Súd na dnešnom pojednávaní ukončil dokazovanie a odročil pojednávanie na 30. novembra 2020, kedy predmetom pojednávania budú záverečné reči.