Šesť dôkazov, že sa Čína chce obchodnej vojne s USA vyhnúť

Keď Trumpova administratíva oznámila, že zavedie clo na čínsky dovoz vo výške 60 miliárd dolárov, ozývali sa varovné hlasy, podľa ktorých sa schyľuje medzi oboma veľmocami k obchodnej vojne. Čína odpovedala vyhlásením o príprave odvetného colného zaťaženia celkom 128 amerických produktov, v celkovej výške až troch miliárd dolárov.

Napriek tomu nájdeme hneď niekoľko dôvodov, prečo neveriť, že by sa Čína chcela s Amerikou púšťať do vojny. Súdiac podľa početných signálov na nedávnom výročnom spoločnom rokovaní Národného ľudového zhromaždenia ľudových zástupcov, teda parlamentu, s Čínskym ľudovo politickým poradným zhromaždením (orgánom čínskej “národnej fronty”), je viac než zrejmé, že Čína chce udržať svoju ekonomiku otvorenú.

Tlačová konferencia v závere tohto významného výročného zjazdu ponúkla vzácnu a ojedinelú príležitosť nahliadnuť do vnútorného uvažovania politického vedenia autoritárskeho štátu, ktorým Čína bezpochyby zostáva. Zasadnutie sa tento rok dosť sústredilo na prezidenta Si Ťin-pchinga a zrušilo obmedzenia výkonu prezidentskej funkcie na dve volebné obdobia. Niekoľko zásadných vyhlásení sa ale venovalo aj čínskej ekonomike. A ústrednou témou bolo očividne: otvorený obchod so zvyškom sveta.

Z obšírnej dvojhodinovej tlačovej konferencie čínskeho premiéra Li Kche-čchiang, konanej 19. marca, Qing Shan Ding vybral šesť kľúčových bodov. Jeho tlačovka v mnohých ohľadoch pripomínala reč prezidenta Si Ťin-pchinga z minuloročnej ekonomickej konferencie v Davose: Čína je odhodlaná prehĺbiť medzinárodnú integráciu a rozhodne si nepraje rozpútať obchodnú vojnu.


1. Nulový prospech z obchodnej vojny


Čínska ekonomická transformácia je založená na globalizácii a voľnom obchode. Rozhodnutie otvoriť v 70. rokoch trhy zlepšilo životy miliónom Číňanov. A ako ukazuje aj výskum, v Číne sa nestretneme ani so žiadnymi spodnými prúdmi, ktoré by inklinovali k protekcionizmu alebo izolacionizmu.

Obaja najvyšší predstavitelia, čínsky prezident i premiér, vyjadrili pomerne jasne, že o obchodnú vojnu so Spojenými štátmi nestoja. Naproti tomu izolacionizmus je centrálnym pilierom Trumpovej politiky. Definitívne sa prejavil práve v krokoch k uvaleniu ciel na Čínu a niektorých ďalších krajín. Čínska odpoveď sa napriek tomu drží len v medziach starostlivo odmeranej odvety, čínske vedenie si dobre uvedomuje rozsah prepojenia s americkou ekonomikou; vedia, že prípadná obchodná vojna by nemala víťazov, ale len porazených.

 

2. Väčšia otvorenosť


Premiér Li si rovnako dobre uvedomuje, že v Číne je stále ešte priestor pre ďalšie otváranie tamojšej ekonomiky. Li oznámil, že vláda sa chystá uľahčiť prístup trhu do čínskeho sektora služieb, konkrétne do oblastí ako starostlivosť o seniorov, zdravotníctvo alebo vzdelanie. Podotkol tiež, že Čína má v úmysle ešte viac sprístupniť finančný sektor a výrobný sektor kompletne otvoriť zahraničným investorom. Čo zahŕňa okrem iného to, že by sa štát vzdal vlastníctva niektorých podnikov.


3. Ochrana duševného vlastníctva


Oznámenie kompletného otvorenia výrobného sektora nasledoval aj prísľub ukončenia vynútených prevodov technologického know-how. Zahraničné spoločnosti si desiatky rokov sťažovali, že ak chceli vstúpiť na čínsky trh, museli založiť spoločný podnik s niekým z Číny a podeliť sa o svoje technologické tajomstvá. Nad to všetko Čína oznámila, že rozšíri svoju právnu ochranu duševného vlastníctva u zahraničných firiem. Obvinenia z krádeží duševného vlastníctva je jedným z hlavných dôvodov, ktorými Donald Trump obhajuje zavádzanie ciel na obchod s Čínou. Teraz to vyzerá, že Čína chce vec naozaj riešiť.


4. Znižovanie ciel na spotrebný tovar

Premiér Li k tomu všetkému sľúbil znížiť clá na spotrebný tovar. To by mohla byť výhoda pre amerických i ostatných globálnych výrobcov. Podľa firmy Euromonitor analyzujúc trh sa v roku 2016 stala Čína krajinou s druhým najväčším konzumným trhom po USA. V roku 2017 usporiadala spoločnosť Alibaba (teda čínsky náprotivok Amazonu) takzvaný “singles day”, čo bolo online nákupné šialenstvo, pri ktorom Číňania minuli len 11. novembra neuveriteľných 25 miliárd dolárov, čím hneď štvornásobne zvýšili doterajšie svetové rekordy amerického black friday alebo cyber monday.

Záväzok znížiť dovozné clá na populárny spotrebný tovar teda otvorí nové príležitosti pre zahraničné spoločnosti. A to znie ako opak začatia obchodnej vojny.


5. Reformy vo vládnych inštitúciách


Premiér Li na tlačovej konferencii neopomenul ani rozsiahle reformy na úrovni vlády. Čína má v pláne zlúčiť regulácie týkajúce sa zahraničných investícií tak, aby existovala pokiaľ možno jediná sada zákonov. Takáto reforma by mala situáciu firmám zjednodušiť a zabezpečiť, aby zahraničné spoločnosti súťažili s tými domácimi na rovnakej legislatívnej úrovni.

 

Centrálna vláda sľubuje ďalej obmedzovať byrokraciu, zefektívňovať procesy a zlučovať regulačné orgány s cieľom urýchliť schvaľovacie procesy u žiadostí o projekty aj ďalšie obchodné procedúry. To všetko sú ďalšie opatrenia slúžiace jedinému cieľu: urobiť obchod v Číne slobodnejší a ľahší.


6. Povzbudenie cestovného ruchu


Vytvorením nového Ministerstva kultúry a turizmu dáva čínska vláda jasne najavo svoju rastúcu podporu pre cestovanie do zahraničia. Cesty Číňanov za hranice krajiny zaznamenali explozívny nárast najmä v posledných desiatich rokoch. Hoci len malé percento Číňanov disponuje pasom, ktorý umožňuje vycestovať do zámoria, minuli práve Číňania v roku 2016 až 21,4% svetových výdavkov na turizmus. Premiér Li sľúbil, že vláda pre svojich občanov uvoľní ešte väčšiu časť súčasných reštrikcií na vycestovanie, a dokonca bude cesty do cudziny aktívne podporovať s cieľom zvýšiť čínsky vplyv v zahraničí.

Zatiaľ máme k dispozícii stále skôr len nejaké signály, aká by mohla byť realita sľubovaných reforiem a ako by sa mohli tieto reformy vo finále prejaviť. Liova reč napriek tomu ukazuje vcelku jasný zámer jeho budúcej hospodárskej a obchodnej politiky – všetko nasvedčuje väčšej otvorenosti voči medzinárodného obchodu.

Ak vezmeme do úvahy bezprostredné uvalenie amerických ciel na čínske výrobky, obchodný spor medzi oboma veľmocami sa napriek tomu zdá neodvratný. Mohla by to byť príležitosť pre pobrexitovú Britániu, Európsku úniu a niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies