Skutočná čínska hrozba nie je ani na Trumpových radaroch

Spočíva najväčšia čínska hrozba v jej obchodnom prebytku so Spojenými štátmi, krádežiach amerických technológií, či agresii v Juhočínskom mori? Hoci väčšina expertov považuje za najzávažnejšie posledné dve možnosti, americký prezident Donald Trump verí tej prvej, čo prináša veľký problém.

Trump neustále poukazuje na americký deficit v obchode s Čínou v hodnote 375 miliárd dolárov ročne a zdôrazňuje, že takto to ďalej nejde. V skutočnosti nemožno naďalej tolerovať prezidentovu priepastnú neznalosť základov ekonomiky a ak má Wharton School, kde Trump študoval, nejakú česť, mala by mu odobrať diplom.

Trump jedná, akoby Čína okrádala USA tým, že od nich nakupuje menej tovaru, než im predáva. Rovnakou logikou si musím myslieť, že môj miestny supermarket ma odiera, keď mi predá tovar za 100 dolárov, bez toho aby si na oplátku kúpil moje knihy za 100 dolárov. V skutočnosti ide o vzájomne výhodnú situáciu, pretože zákazník dostane potraviny a supermarket peniaze, aj keď je zákazník v obchodnom deficite.

V prípade Číny získavajú USA všetko od LED displejov pre plastové rukavice, navyše Čína kupuje od Spojených štátov tovar, ktorého hodnota vlani dosiahla 130 miliárd dolárov, čo z krajiny robí tretieho najväčšieho importéra amerických produktov. Konštatuje, že ide o vzájomne výhodný vzťah, ktorý Trump zrejme ohrozuje svojím burácaním o obchodnej vojne, navyše je to práve jeho politika, čo v skutočnosti obchodný deficit prehlbuje.

Trumpove daňové škrty a zvýšenie výdavkov stimulujú dopyt a americká ekonomika pri takmer plnej zamestnanosti nedokáže vyprodukovať všetok tovar, ktoré si zákazníci žiadajú, preto ho musí vo väčšej miere importovať a jej obchodný deficit rastie. Súdi, že ak chce prezident skutočne obmedziť tento deficit, mal by skôr obmedziť rozpočtový deficit.

“Zaiste existuje viac vážnych problémov v obchode s Čínou,” tvrdí Max Boot.  Podotýka, že Peking kradne americké duševné vlastníctvo, vyrába falzifikáty a obchoduje s darebáckym štátmi, čím porušuje pravidlá medzinárodného obchodu, ktorých dodržiavanie by USA mali presadzovať spolu so svojimi spojencami skrze Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) a na tých, ktorí ich porušujú, v prípade nutnosti uvaliť sankcie.

Takýto scenár je komplikovaný, pretože USA porušujú pravidlá WTO, keď uvalili selektívne clá na svojich obchodných partnerov. Trump navyše nie je koherentný a v skutočnosti uvoľnil sankcie voči čínskemu telekomunikačnému gigantu ZTE, hoci ten zjavne porušil americké obchodné zákony, napríklad predajom amerického vybavenia do Iránu a Severnej Kórey.

Kým Trump vyhrocuje obchodný spor s Čínou, prehliada čínske nelegálne zaberanie v Juhočínskom mori, ktoré sú aktom územia agresie, rovnako ako ruská invázia na Ukrajinu. Čína v oblasti zriadila niekoľko vojenských základní na umelých ostrovoch, ktoré jej umožnia ovládnuť strategicky dôležité lodné koridory, v ktorých prebieha tretina svetovej námornej plavby, hoci veľká časť z nich patria iným krajinám.

“Čína rozmiestnila na Spratlayových ostrovoch protilodné strely s plochou dráhou letu a strely zem-vzduch a na Paracelských ostrovoch pristála so strategickým bombardérom H-6K,” píše Boot. Odkazuje na amerického admirála Philipa Davidsova, ktorý varoval, že Čína teraz dokáže kontrolovať Juhočínske more za všetkých okolností okrem vojny so Spojenými štátmi. Americký minister obrany Jim Mattis vyjadril svoje znepokojenie zrušením pozvánky čínskeho námorníctva na námorné manévre v Pacifiku a posilnením patrol dozerajú na slobodnú plavbu, navyše v utorok neďaleko Spratlayových ostrovov preleteli dva bombardéry B-52, poukazuje expert s tým, že tieto akcie inicioval zaiste Mattis, nie roztržitý Trump.

Trump napokon minulý týždeň reagoval na Mattisovo odmietnutie čínskeho “zastrašovania a nátlaku” v Juhočínskom mori tweetom, v ktorom vyjadril svoj údiv nad tým, že by Čína niečo takého robila, pripomína historik. Dopĺňa, že išlo o ešte len druhý Trumpov tweet venovaný Jihočínskému moru, hoci napríklad zrušenie pozvánky futbalového tímu Filadelfia Eagles dokázal venovať hneď štyri tweety počas jediného týždňa.

“Trump si zaslúži ocenenie za podpísanie navýšenia výdavkov na obranu, ktoré umožnia námorníctvu do roku 2023 rozšíriť svojich 280 lodí na 326,” uvádza odborník. Súdi, že ide o veľké posilnenie americkej schopnosti čeliť rastúcimvojenským schopnostiam Číny, ale ani zďaleka sa to nepribližuje počtu 355 lodí, ktoré námorníctvo potrebuje na plnenie všetkých svojich misií a ani takéto opatrenia neumožnia Spojeným štátom udržať Juhočínske more slobodné bez cudzej pomoci.

USA majú v Ázii veľa spojencov, ale Trump si ich čulo znepriateľuje, napríklad zrušením transpacifického partnerstva a neochotou udeliť Japonsku výnimku z ciel na oceľ a hliník. Trumpová politika “Amerika na prvom mieste” v praxi umožňuje Číne stať sa hlavnou mocnosťou vo východnej Ázii a všetko hrmenie o obchodnom deficite Trumpa iba odvádza od skutočného nebezpečenstva.

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies