Sledovanie organizátorov demonštrácií, ktorí pripravovali pád vlády

Sledovanie novinárov

Väčšina čitateľov si isto spomenie na hystériu novinárskej obce, ktorá prepukla bezprostredne po zverejnení informácie o sledovaní novinárov.  Novinári vo veľkom štýle, s dôrazom, že boli sledovaní Kočnerovým komandom, opisovali ako boli od októbra 2017 monitorovaní, ventilovali cez médiá traumu zo vzťahových grafov, s ktorými sa oboznámili v spise zo sledovania, pohoršovali sa nad bezprecedentným zásahom do ich súkromia a novinárskej práce. Novinárka Monika Tódová sa vo filme Ukradnutý štát dokonca vyjadrila, že Kočner sa rozhodol zavraždiť niekoľko novinárov, aby zvyšní novinári prestali písať. Jej vyjadrenie je choré podobne ako ostatné výstupy k sledovaniu novinárov.

Spis zo sledovania  

Spis zo sledovania – zväzok 29/3, ktorý je súčasťou trestného spisu vo veci vraždy Jána Kuciaka vylučuje skutočnosť že, sledovanie novinárov a politikov iniciovali donedávna médiami označované osoby ako Marián Kočner, Slavomír Haščák, prípadne Norbert Bödör.

Totižto je viac ako zjavné, že pokiaľ by si sledovanie objednali spomínaní páni, nepatrili by k záujmovým osobám v súvislosti so sledovaním. Pokiaľ sa týka osoby Mariána Kočnera, v správe je upozornenie na skutočnosť, že mu boli odovzdané listiny, ktoré sa týkajú kauzy Privatbanka. Z akého dôvodu by ktokoľvek, kto zabezpečuje sledovanie pre Kočnera, zdôrazňoval v zázname zo sledovania, že Kočner niečím disponuje.  S informáciami zo sledovania príslušníkov SIS, rozbehol Peter Tóth čulý obchod. Poskytoval informácie súvisiace s Privatbankou, či vyšetrovaním Gorily nielen Haščákovi,  ale aj do pripravovanej relácie „Na pranieri“ sponzorovanej Mariánom Kočnerom.

Zo spôsobu profesionálne zabezpečeného sledovania a monitorovania nezanedbateľného množstva záujmových osôb,  prislúchajúceho spisu zo sledovania ako aj následných správ zo sledovania je zjavné, že sledovanie nebolo vykonávané dvomi, či štyrmi príslušníkmi SIS pre potreby Mariána Kočnera,ale  početnejším tímom..

Monitorovanie baru Next Apache, ktoré prebiehalo kontinuálne s monitorovaním kaviarne „U Krajniaka“ príslušníkmi SIS od februára 2017, začalo na základe informácie o pripravovaných protestoch, ktoré mali viesť k pádu vlády plánovanému na koniec roku 2017 a k predčasným voľbám. Prvé informácie hovoria o monitorovaní skupiny politikov, novinárov, bývalých politikov a agentov zahraničných služieb.

Prioritne boli sledovaní Štefan Hríb, Egon a Fedor Gál, Milan Krajniak, Daniel Lipšic, Peter Zajac, Boris Kollár, bývalý riaditeľ rádia Slobodná Európa, Peter a Vladimír Pčolinský a osoba z ambasády USA. Neskôr novinári Eugen Korda, Martin Mojžiš a ďalší politici, bývalí politici a vplyvné osoby v politických stranách.  Súbežne boli sledované osoby stretávajúce sa v kaviarni U Krajniaka, medzi ktorými boli aj manželia Monika a Mirek Tódoví.

Časť listín zo spisu zo sledovania zverejnil JUDr. Ján Čarnogurský, ktorého bezprostredne po ich medializovaní  okomentoval Štefan Hríb odľahčeným vyjadrením,  že sa jednalo o stretnutia priateľov v dôchodcovskom veku.  Samozrejme Hríb nezabudol zosmiešniť správy príslušníkov a vyhodnotiť ich v svojom komentári ako slohové práce. V skutočnosti sa však jednalo o správy, respektíve popis jednotlivých zvukových nosičov zabezpečených v rámci sledovania v bare Next Apache a v kaviarni U Krajniaka.  Štefan Hríb vie, že nešlo o žiadne slohové práce, ale popis k zvukovým záznamom zo stretnutí, ktoré boli zhotovené a riešené v spolupráci so zamestnancami monitorovaných zariadení, po tom ako bolo zistené používanie drog v spomínaných kaviarňach.

Štefan Hríb plytko klamal, pretože pravdepodobne na stretnutiach priateľov v dôchodcovskom veku sa bežne nerieši príprava protestov voči vláde, finančné zabezpečenie  protištátnych aktivít cez Sorosove fondy ako aj rozdelenie úloh pre jednotlivé médiá a vyvíjanie tlaku na verejnosť. Na priateľských stretnutiach sa neriešia kampane na diskreditáciu politických oponentov ani nehľadajú spôsoby na systematické zavádzanie verejnosti informáciami nezakladajúcimi sa na pravde, ani spôsoby na šírenie poloprávd na ovplyvňovanie verejnej mienky.

Najmä po prevalení škandálov s financovaním tretieho sektora cez Sorosa,   intenzívne riešil diskreditáciu Róberta Fica najmä Peter Zajac: „Stále veľká časť verejnosti  uznáva, čo Fico povie. Je najvyšší čas začať pracovať na pokrivení obrazu Fica. Treba vraj verejnosť presvedčiť, že to Fico nemá v hlave všetko v poriadku, že v podstate v istom zmysle blúzni. Ak verejnosť tento obraz prijme, potom je možné všetko.“

Sledovaní boli novinári, ktorí sa podieľali na príprave protestov a dlhodobo  zverejňovali informácie z Vojenského obranného spravodajstva, Slovenskej informačnej služby, prípadne informácie zo súdnych spisov.  Monika Tódová, Marek Vagovič, Zuzana Petková, Mirek Tóda, Adam Valček. Novinári, ktorí sa významnou mierou podieľali na diskreditácii jednotlivých predstaviteľov štátu pripravovali a pád  vlády.

Medzi sledovanými novinármi okrem Vagoviča, Pavla Sybilu, či spomenutého Daga Daniša bola pôvodne aj Martina Ruttkayová, po jednom monitorovanom stretnutí sa jej previazanosť k skupine nepotvrdila.

Hystéria novinárov v súvislosti s monitoringom pohybu súvisela predovšetkým s prezradením zdrojov, respektíve identity štátnych úradníkov, ktorí vynášali novinárom nielen informácie z trestných spisov, ale aj celé spisy z Vojenského obranného spravodajstva, či Slovenskej informačnej služby.

Martin Mojžiš mal vytvoriť ilúziu o spontánnosti protestov

Súčasťou spisu je zároveň časť, súvisiaca s mládežníkmi, ktorých panstvo prezentovalo ako organizátorov protestov. Monitorovaním tzv. organizátorov polícia zistila, že sa jedná o študentov Paneurópskej vysokej školy, fakulty masmédií kde je dekankou  Iveta Radičová, ktorí nemajú ani šajnu o čom sú kauzy, proti ktorým protestujú.  Martin Mojžiš sa niekoľkokrát vyjadril, že do protestov treba vtiahnuť viac vysokoškolákov, nakoľko stredoškoláci sú ešte deti a najmä občanov s nižším príjmom, nakoľko podľa neho, občania ktorí majú príjem pod osemsto eur nemajú čo stratiť.  Zamerať sa na poukazovanie majetku podnikateľov a vyvolať nenávisť voči majetnejším nepohodlným.

Sledovaní novinári nemali strach z fyzickej likvidácie ako prezentovali na verejnosti, ale z vyzradenia zdrojov, z trestnoprávneho postihu, z prevalenia  skutočnosti, že pracujú pre oligarchov, rôzne právnické kancelárie a zverejňujú dokumenty chránené zákonom.

Intenzívne podsúvanie verejnosti, že Slovensko je mafiánsky štát nesúvisí paradoxne so stavom republiky, ale záujmom získať čo najväčší objem finančných prostriedkom na údajný boj o demokraciu, respektíve na aktivity vedúce k prevratu. Zo spisu zistíte aj to ktorých posluhovačov po voľbách čaká vyhadzov, s posmeškom, že revolúcia občas požiera aj vlastné deti, či ako našim údajným bojovníkom proti korupcii účelovo boli podsúvané nezmysly, ktoré následne podsúvali verejnosti. Dozviete sa aj o nadštandardnom vzťahu Piťa s Danielom Lipšicom a Borisom Kollárom.  Paradoxne ani na jednom stretnutí neriešili ozdravenie spoločnosti.

Povinné čítanie  

Zväzok 29 z trestného spisu vo veci vraždy Jána Kuciaka by mal byť povinným čítaním pre všetkých občanov, ktorým záleží na usporiadaní pomerov v štáte v ktorom žijú, v prostredí kde pôsobia.

Zľahčovanie obsahu by totiž bolo možné iba za predpokladu, že udalosti plánované v bare Next Apache a v kaviarni U Krajniaka by bolo možné hodnotiť ako priateľské posedenia podgurážených starších pánov, prípadne zhúlenej mládeže iba v prípade, že udalosti plánované v týchto zariadeniach by nenabrali reálne kontúry.

Ibaže mnihí slovenskí občania, ktorí pre údajnú samozvanú morálnu elitu sú len odpadom, prípadne výťahom k moci, scenáre pripravené skupinou alkoholikov spolupracujúcich so zahraničnými službami, absolvovali.    

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies