SLOVENSKÁ DILEMA: Vznikol severský pakt EÚ. 8 štátov postavilo konkurenčný pohľad na ďalšiu integráciu. Treba k nim prirátať aj Rakúsko

Vznik takmer severského reformného paktu ôsmich

Už na poslednej Európskej rade boli vidieť rozdiely v pohľadoch na ďalší postup v európskej integrácii u Holandska, Rakúska a severských štátov a na druhej strane Francúzska a Nemecka. Pakt ktorý sa včera etabloval svojim pohľadom na ďalšiu ekonomickú integráciu predstavujú Holandsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Írsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Treba však k nim pripočítať aj Rakúsko, kedže ekonomický pohľad tejto 8 je s tým rakúskym totožný.

“Odovzdávanie ďalších kompetencií do Bruselu, musí spĺňať kritérium pridanej hodnoty” – hovorí ich včerajší dokument a pokračuje “Posilnenie menovej únie vyžaduje v prvom rade rozhodujúce kroky v členských štátoch a dodržiavanie našich spoločných pravidiel. Začína to štrukturálnymi reformami a dodržiavaním paktu stability. Musia sa použiť existujúce hospodárske a fiškálne nástroje”.

Odkaz dokumentu je jasný. Ekonomický úspech, tej ktorej krajiny je predovšetkým vnútropolitickou otázkou členského štátu a jej domácej politiky. Navyše tzv. “Severská 8” poukazuje veľmi jednoznačne na nedodržiavanie existujúcich pravidiel.

Mark Rutte, Sebestian Kurz a koncept emancipácie voči francúzsko-nemeckej Európe

Navyše vznik tohoto nového reformného paktu nie je žiadnym prekvapením. Tandem Mark Rutte a Sebastian Kurz o ňom hovorili už od začiatku roka. Začiatkom marca holandský premiér formuloval prvý krát svoju víziu reformy EÚ.

“Brexit zdôraznil, že členstvo v EÚ je vedomou voľbou,” ktorá vyvoláva otázky, hovoril začiatkom tohoto mesiaca Rutte.

Avšak najzásadnejšia časť prejavu bola emancipácia malých krajín voči Nemecko-francúzskemu tandemu:

“EÚ nie je nezastaviteľným vlakom, ktorý sa urýchľuje smerom k federalizmu”  Francúzsko a Nemecko nie sú jediné krajiny EÚ, na ktorých skutočne záleží.”

Musíme uznať, že medzi Francúzskom a Nemeckom bude vždy silné prepojenie,” povedal. Toto má vždy veľký symbolický vplyv. Ale zároveň nie je to francúzsko-nemecká Európa.” – znelo zásadné posolstvo Marka Rutte. Posolstvo, ktoré už pri návšteve Berlína začiatkom roka začal napĺňať Sebastian Kurz. Asi neprekvapí že obaja premiéri sú zároveň aj priatelia.

“Každý by mal mať svoj vlastný dom v poriadku. A ak neexistuje skutočne žiadna alternatíva, dobrí susedia si navzájom pomáhajú. Ale mali by sme robiť veci v tomto poradí. Európske fondy sú poslednou možnosťou, nie prvou pomocou, ” vyhlásil Rutte začiatkom marca. Jeho prejav však vôbec nebol náhodný.

Už na výročnom kongrese Európskych liberálov vo februári napadol celý koncept Emmanuela Macrona o federatívnej Európe. “Integrácia pre integráciu len poškodí Európu”, zaznelo vtedy z jeho úst.

Európa, ktorá nie je francúzsko-nemecká Európa tak predstavuje nový emancipačný koncept malých ale reformných krajín s realistickou politikou k integrácii. Je to koncept, ktorý by mal byť blízky aj nám a na ktorom by sme sa mali aktívne zúčastňovať.

Slovenská Višegrádska dilema, Slavkovský formát a ako ďalej 

Ficova orbanizácia slovenskej politiky nie je vôbec náhodná. Sen o jadre EÚ sa rozplynul v decembri 2017. A následne bol tento rozpad “jadrovej Európy” potvrdený dvoma európskymi radami a aktivitou jednotlivých hráčov na európskej šachovnici. Opäť treba pripomenúť aktivitu nielen Marka Rutteho, ale aj Sebastiana Kurza. Aktivita, ktorá je ich spoločnou.

Slovensko dnes stojí pred zásadnou dilemou. Mĺkvo prísediaci Róbert Fico ako pozorovateľ na európskych politických fórach tento fakt rozplynutia “jadra EÚ” využíva na radikalizáciu vlastného slovníka v domácej slovenskej politike. Jeho konvent o EÚ bol iba prázdnym divadlom s nulovým presahom k formulovaniu – aktualizácii zahraničnopolitickej doktríny Slovenska smerom k Európskej únii.

A my tu aktualizáciu potrebujeme.

Problém však je, že dnes v slovenskej opozícii neexistuje premýšľanie v kontexte trendov v európskej politike medziregionálnych spojenectiev.

Je zrejmé, že Višegrádsky formát sa vyčerpal a dnes Slovensku okrem antiimigračnej protestnej rétoriky, ktorej cieľom je Ficov manifestačný útok do domácej politiky bez európskeho presahu, reálne Slovensku nič neposkytuje.

Slavkovský formát sa tak javí ako oveľa zmysluplnejší, no v tejto chvíli je takmer mŕtvy pre vnútropolitické turbulencie v Česku aj na Slovensku.

Vnútrpolitická kríza na Slovensku tak prekrýva možno dejinnú slovenskú dilemu opustiť, či neopustiť Višegrád a stať sa súčasťou vznikajúceho emancipačného bloku okolo tandemu Rutte-Kurz.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies