Slovenská rodina v Nórsku dvakrát vyhrala súd o odobraté dievčatko. Napriek tomu Nóri dieťa nechávajú na utajenej adrese

Slovensko-nórska rodina Ladických už dvakrát vyhrala súd o dcéru Maxine, odobratú nórskym úradom pre starostlivosť – Barnevernetom ako plne kojené dva a pol mesačné bábätko v marci 2015. Naposledy rodina vyhrala v septembri 2016 pred okresným súdom, ktorý spochybnil postupy Barnevernetu a označil rodičov dievčatka za úplne spôsobilých sa o ňu starať. Barnevernet a však odvolal z dôvodu údajnej zaujatosti jedného zo súdnych prísediacich. Ten sa mal v minulosti v denníku Aftenposten vyjadriť negatívne na adresu práce úradníkov Barnevernetu. Krajský súd dal Barnevernetu za pravdu a vrátil vec na opätovné preskúmanie okresnému súdu.

Na vytýčenie ďalšieho pojednávania čakala zúfalá rodina 9 mesiacov. Okresný súd nakoniec v októbri 2017 úplne zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a dal za pravdu Barnevernetu. Maxine tak zostáva v pestúnskej rodine na utajenej adrese. Rodina bojuje ďalej a pokračovanie svojho príbehu sa rozhodla vzhľadom k zúfalej a bezvýchodiskovej situácii po dlhšom zvažovaní zverejniť. Na prípad už upozornili v Čechách, na Slovensku a v ďalších európskych krajinách.

Prvotný podnet na odobranie bábätka z dôvodu podozrenia na zanedbávanie dieťaťa dali pracovníčky Barnevernetu 20. januára 2015 bezprostredne po narodení Maxine. Teda v okamihu, kedy bola rodina ešte v pôrodnici a pracovníčky úradu nemohli predvídať, ako bude rodina fungovať (pôrodnicu opustili 23. januára).

Dieťa tak po neustálej „šikane“ rodiny odobrali 26. marca 2015. V rozhodnutí o odobratí sú uvedené dôvody: strach o psychické zdravie matky, ktorá bola v detstve umiestnená v pestúnskej starostlivosti a je nepočujúca, odmietnutie rodičov žiť s dieťaťom v zariadení určenom na monitorovanie rodín a obava z vycestovania rodiny na Slovensko, kde by pracovníčky Barnevernetu „nemohli pozorovať vývoj dieťaťa“.

Bezprostredným dôvodom „na znepokojenie“ bol následne nedostatočný očný kontakt dva a pol mesačného bábätka s rodičmi a jeho odmietanie rodičov. Úradníčkam napríklad vadilo, že bábätko malo pri kojení zatvorené oči. Tieto obvinenia vzniesli pracovníčky Barnevernetu potom, čo od momentu narodenia šikanovali rodinu neohlásenými aj nočnými návštevami. Počas nich museli rodičia aj mimo zabehnutých rituálov dieťa opakovane prebaľovať, kojiť či nosiť a to pod dohľadom úradu a ich kamier. Práve rozoberanie jednotlivých záberov a preukazovanie, či dieťa očný kontakt malo alebo nemalo, predstavovalo zásadnú časť dokazovania počas jednotlivých súdnych konaní.

Kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dlhodobo a s veľkým znepokojením sleduje prípady týkajúce sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov bez relevantných dôvodov ku ktorým dochádza v niektorých krajinách Rady Európy v rozpore s existujúcimi ľudsko-právnymi štandardami. Dôvodom je okrem iného aj skutočnosť, že bola detailne informovaná o mnohých takýchto prípadoch slovenských detí, odobratých zo starostlivosti rodičov v cudzine, v ktorých môže po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy intervenovať v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva ako tretia strana v prípade oznámenia sťažnosti dotknutej vláde. Od samého začiatku sledujeme aj prípad Ladických (https://www.noviny.sk/slovensko/146756-odobrala-babatko-nepocujucej). Rodine sme poskytli relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a v prípade, že sa obráti na tento medzinárodný súd, určite požiadame o intervenciu. Pripomíname, že v tomto prípade bolo vo vzťahu k Nórsku aktívnych aj viacero slovenských orgánov verejnej moci – Komisárka pre deti, Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, predchádzajúca ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, minister práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Vzhľadom na situáciu v Nórsku, Slovenská republika už intervenuje v prípade K. O. a V. M. v. Nórsko a požiadala aj o intervenciu v prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko, o ktorom bude rozhodovať veľká komora európskeho súdu.“, uviedla zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva MARICA PIROŠÍKOVÁ.

Příběh Ladických známe detailně. Jde tu o krádež dítěte za bílého dne, za kterou je zodpovědné Norsko. V případu nebyl jediný objektivní důvod, proč odtrhnout zdravou a kojenou holčičku od milujících rodičů a její širší rodiny. Průběh okresního soudu v září 2016 prokázal jasné bludy, na nichž Barnevern postavil svou argumentaci. Přesto nechali rodinu více než rok se trápit, aby jim nakonec řekli, že dítě si zvyklo u pěstounů. Je na čase zalarmovat veřejné mínění v Norsku a dalších státech, aby Norsko za takový postup přijalo zodpovědnost, rodině se omluvilo a dítě vrátilo,“ uviedla členka Petičného výboru na podporu Michalákových, bývalá česká poslankyňa a detská lekárka JITKA CHALÁNKOVÁ.

Od roku 2012 sa objavilo množstvo prípadov odobratých detí v zahraničí bez relevantného dôvodu. Tento je o to závažnejší, že bolo odobraté bábätko kojacej matke, ktorá napriek tomu, že je nepočujúca sa dokázala  o svoju dcérku s láskou postarať aj spolu s partnerom. Už viac ako 3 roky nórsky úrad pre starostlivosť ponecháva Maxine u pestúnov v súčasnosti s kontaktom s rodičmi 3x za rok na jednu hodinu. Uvedené je pre rodičov absolútne neprijateľné a striktne proti postupom, ktoré sú v právnom svete štandardné, nehladiac na to ako rodičia ťažko znášajú odlúčenie od dcéry a nemôžu sa domôcť takého rozhodnutia, ktoré by im zabezpečilo jej definitívne navrátenie. Psychologička úradu pre starostlivosť navrhla takýto kontakt iba preto, aby dieťa poznalo svojich biologických rodičov. Dôvody odobratia už boli medializované a sú tak absurdné, že ich netreba opakovať. Čo však by sme mali zopakovať, je verejný tlak a diskusia ako v prípade detí Boórových, čím sa pomôže nielen rodine malej Maxine, ale aj ostatným rodinám. Chcem byť optimista a povedať, že našim cieľom je zastaviť takéto počínanie orgánov štátu a s pomocou občanov Európy by sa to mohlo podariť,“ doplnila MONIKA ONDERKOVÁ, členka prípravného výboru OZ Právo na rodinu

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies