Po nete kolujú už dlhšie videá dezignovaného premiéra Eduarda Hegera z rôznych „kresťanských“ stretnutí, kde sa vyjadruje ako pastor z nejakého amerického mestečka.

To samotné by nás z hľadiska výkonu jeho verejnej funkcie nemuselo, dokonca by som povedal nemalo, zaujímať. V súkromnom živote má každý právo zhovaďovať sa, ako sa mu páči. Pokiaľ si dobre plní verejné úlohy, tak je to jedno.

Lenže na tomto celom je zaujímavé niečo iné. Už som v minulosti na to upozorňoval: viacerí kľúčoví členovia OĽaNO majú veľmi zvláštne pozadie. Sú ovplyvnení rôznymi americkými kresťanskými kruhmi a pôsobia vo veľmi zvláštnych štruktúrach.

Heger napríklad v takzvanom European Network of Communities, čo je akože kresťanská organizácia, akože ekumenická. Ale orientovaná, z Viedne, dominantne na východnú Európu. Spája mini komunity, ktoré tvoria veľmi súdržne tímy, vymieňajúce si skúsenosti o všetkom možnom, vrátane fungovania manželstva. Sú hodne biznisovo orientované (a rozhodne im nesmrdia peniaze, vrátane eurofondov – do tých napríklad celkom úspešne v minulosti načrelo priamo Hegerovo spoločenstvo Martindom).

Týchto ľudí spája často úplne konkrétna skúsenosť s USA (aj Heger sa tam nejaký čas zdržiaval). Samotný Heger sa tiež snažil živiť biznisom, väčšinu nepolitického pracovného života sa točil okolo predaja alkoholu, či už v krčme, alebo firme obchodujúcej s vodkou.

To je presne niečo, čo ich spája s tou druhou stranou, ktorá tu vládne. Sme (Al Caponeho) rodina má síce ako svoju tvár Borisa Kollára, dobre ovládateľného, ale reálne ju ovládajú úplne iní ľudia. Z veľmi podobných kruhov, aké tvoria pozadie OĽaNO. Plus sú tu niektoré pomerne priame prepojenia na silové štruktúry mimo Európu.

Toto divadlo má dve tváre. Jedna je pre verejnosť: akože nám tu vládnu „chalani“: Heger, Matovič, bratia Pčolinskí, Krajniak.. Trochu vychytralí, občas nezodpovední, takí milí, naši.

Tá druhá tvár tohto celého je oveľa, oveľa temnejšia. Viac o tom v budúcnosti.