Myšlienke o tom, že najväčším kritikom Igora Matoviča z roku 2020 je Igor Matovič z roku 2019, bolo včera učinené zadosť viac, ako by ktokoľvek čakal. Nielen drzosť, s akou pseudoprácou si bol premiér schopný vypýtať vysokoškolský titul, ale aj jeho absurdná obhajoba v kombinácii s prejavmi emočnej lability v minulosti nás núti mať oprávnené obavy o osud našej krajiny.

Opona po včerajšku definitívne padla. Najmocnejší ústavný činiteľ na Slovensku je podvodník, pokrytec a klamár. Igor Matovič sa stal už po pár týždňoch krištáľovo čistou esenciou toho pokriveného ľudského charakteru, na boji proti ktorému staval celú svoju opozičnú politickú kariéru.

A to sme zrejme ešte neskončili

Podvodníkom je preto, že namiesto aspoň menej kvalitnej či rovno odfláknutej (ale predsa len svojej) diplomovej práce, siahol po totálnom vykradnutí a privlastnení si cudzích myšlienok a dopustil sa správania, ktoré by malo byť na hrane trestného činu a nie iba porušenia akademických pravidiel.

Pokrytcom je z toho dôvodu, že expredsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý si dal aspoň tú „námahu“ okopírovať 5 kníh a nie iba 2, z rečníckeho pultu Národnej rady či námestia nazýval „hovnom“, „falošným doktorom práv“ a „usvedčeným zlodejom,“ hoci by každý človek s nanometrom sebareflexie nachádzajúci sa v rovnakej pozícii ticho šúchal nohami a s kropajmi potu na čele dúfal, že sa jeho exces neprejaví.

A klamárom ho robí okrem iného to, že stále, pravdepodobne, nepovedal celú pravdu. Jeho predošlé výpovede o vlastnej záverečnej práci totiž nesedia s najnovšími zisteniami novinárov. Matovič nad textom netrávil „neštandardne veľa času“ a padá aj jeho niekoľkoročné vysvetlenie, že mu diplomovku z ručne napísaných poznámok prepisovala tretia osoba.

Hoci túto teóriu Matovič označil za výmysel, ten, kto si vie zrátať dve a dve a má schopnosť čítať medzi riadkami pri vetách typu „ani som len netušil, že som v mojej diplomovke niečo necitoval“, cíti, že premiér si za vypracovanie tohto vedeckého „skvostu“ zrejme zaplatil a je možné, že v horizonte niekoľkých dní či týždňov sa dočkáme aj takéhoto finálneho rozuzlenia.

Zachrániť sa to dalo, ale…

Aj keby sa táto špekulácia nepotvrdila, stále platí, že Matovič svojím správaním neprerazil strop, ale rovno nebeskú klenbu. Správaním, ktorým vo veľkej miere využíval defekty mečiarovského režimu v 90. rokoch, kedy sa v snahe vyštverať sa v spoločenskom rebríčku vyššie bagatelizovali všetky malé či väčšie prehrešky v duchu primitívneho kréda „taká je doba“.
Aj z tejto na prvý pohľad obrovskej šlamastiky sa však dá vyjsť chlapsky a s akou-takou cťou. Postaviť sa pre kamery, úprimne sa ospravedlniť, vysypať z rukáva zopár prežutých fráz o mladíckej nerozvážnosti a ešte v ten deň vyvodiť politickú zodpovednosť a položiť funkciu. Takto by zdvihol politickú kultúru na Slovensku aj reálnymi činmi a spôsobom ako málokto pred ním.

Obrázky večere a výhľady z balkóna

Ale nie. Šéf OĽaNO si zaumienil dotiahnuť túto agóniu do úplného konca. Vec zatiaľ považuje za vybavenú jedným-dvomi statusmi a odvtedy na sociálnej sieti stihol zverejniť vysmiatu fotografiu so slovenskými europoslancami, vysmiatu fotografiu s predsedom Európskej rady, fotografiu s Ursulou von der Leyenovou, záber zo stretnutia so Slovákmi pracujúcimi v inštitúciách Únie, video s „highligtami“ svojej pracovnej cesty, obrázok svojej večere a výhľad z bruselského balkóna.

Ako by sa vlastne nič podstatné nedialo (hoci sa môže schyľovať k predčasným voľbám).

Odstúpiť sa nechystá, respektíve, až keď splní svoje sľuby občanom (čiže zrejme nikdy) a keď k tomu príde, vraj sa chce vrátiť k súkromnému životu s „čistým svedomím“. Nuž, tušili sme, že pri niekom, kto sa prizná k faktu, že v dospelosti sa rozplakal kvôli tomu, že mu otec zjedol kožku z kuraťa, nás čaká more „facepalmov“, ale súčasný postoj premiéra prekonáva všetky medze ľudského chápania. Toto je psycho, čisté nefalšované psycho.

Záber z Facebooku Igora Matoviča zhruba 8 hodín po tom, ako sa prevalila celá kauza (Zdroj: Facebook)