Slovenskí archeológovia objavili v egyptskom Tell el-Retábí stavbu, ktorá posunula dejiny lokality hlbšie do minulosti

Slovenskí egyptológovia objavili v egyptskej archeologickej lokalite Tell el-Retábí nález, ktorý posúva dejiny osídlenia tohto územia hlbšie do minulosti. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied Monika Hucáková. Ako ďalej priblížila, v kruhovitej stavbe z nepálených tehál surovíc a blatovej malty mazanice sa našli črepy z 18. storočia pred naším letopočtom. Odborníci predpokladajú, že stavba s priemerom dva metre mohla slúžiť ako studňa.

„Spolu s ďalšími objavmi nasvedčujú, že osídlenie tellu (pahorku, ktorý bol pôvodne starovekým sídliskom, poznámka SITA) trvalo minimálne 1700 rokov,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV, ktorý pôsobí zároveň aj v Nadácii Aigyptos. Hucáková dodáva, že podľa výsledkov sezóny sa tiež zdá, že táto studňa či hydrologické podmienky vymedzovali aj severozápadné rozšírenie pohrebiska zo 17. – 16. storočia pred naším letopočtom.

Slovenská časť poľsko-slovenskej archeologickej misie sa z Egypta vrátila koncom septembra. Slovenskí egyptológovia z Ústavu orientalistiky SAV a z rakúskej akadémie vied ÖAW odkryli napríklad zásobovaciu cestu staviteľov pevnosti faraóna Ramesseho III. vládnuceho v 12. storočí p.n.l. a časť hradby. Preskúmali úsek priekopy, ktorá patrila k pevnosti z 13. storočia p.n.l., a objavili stavby, silá a pece z 16. – 14. storočia p.n.l., pod ktorými sa zachovali hroby z Druhého prechodného obdobia, ktoré je vymedzené 17. – 16. storočím pred naším letopočtom.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies