Spôsobujú deti globálne otepľovanie?

Vo všetkých kultúrach sa výchova dieťaťa považuje za jednu z najprospešnejších činností, ktoré môže človek vykonávať. Napriek tomu nám zástupy aktivistov, vedcov a novinárov zborovo naznačujú, že by sme si mali dvakrát rozmyslieť, či splodíme potomkov.

Americká verejnoprávna rozhlasová stanica NPR sa pýta: “Mali by sme mať deti v ére klimatických zmien?” Časopis Nation chce vedieť: “Ako sa rozhodujete, či mať dieťa, keď klimatické zmeny pretvárajú život na zemeguli?” Denník Guardian radí čitateľom: “Chcete bojovať proti klimatickým zmenám? Majte menej detí. “A New York Times varuje, že mať dieťa je najhorší ekologický počin, aký človek môže urobiť.

Ak sa hypotetickej Američanke, ktorá prešla na automobil s nižšou spotrebou, jazdí menej, recykluje, používa úsporné žiarovky a má dobre izolované okná, narodia dve deti, potom tým vraj napácha ekologické škody, ktoré “takmer 40-krát prekračujú to, čo svojím predchádzajúcim správaním ušetrila “. Vlani dosiahla úhrnná plodnosť v USA historického minima.

Toto už sme zažili. V 70. rokoch dohnal strach z poškodzovania životného prostredia a spoločenského kolapsu niektorých uvedomelých ľudí k tomu, že zostali bezdetní. Vedci a názoroví lídri z takzvaného Rímskeho klubu slávne (a mylne) predpovedali koniec ľudstva, pretože svet mal podľa ich prognóz vyčerpať zásoby cínu, hliníka, medi, molybdénu, olova, ropy, ortuti, striebra, volfrámu, zemného plynu, zinku a zlata. Presadzovali zastavenie hospodárskeho rastu, obmedzenie spotreby a zabezpečenie, aby ľudia mali menej detí.

Niektorí ľudia v bohatých krajinách sa touto radou riadili. V roku 1972 založili americkí aktivisti Národnú organizáciu nerodičov, ktorá propagovala bezdetnosť čoby “politicky zodpovedný” prístup. V štúdii z roku 1976 sa konštatovalo, že strach z preľudnenia sa stal “jedným z dôvodov, prečo zostať bez detí”. Človek si kladie otázku, či niektorý z týchto vedcov cítil výčitky svedomia alebo koľko potenciálnych rodičov, ktorí zostali bezdetní, svojho rozhodnutia spätne ľutovali, keď sa tieto strašné predpovede ukázali ako falošné.

Tiež dnešní klimatológovia sa podobne ako Rímsky klub vyslovujú pre bezdetnosť a poukazujú pritom na ekologickú záťaž, ktorá je so zvýšením počtu obyvateľov na zemeguli spojená. Väčšina analýz pritom využíva prístupu, ktorý v štúdii z roku 2009 zvolili Paul A. Murtaugh a Michael G. Schlax z Oregonskej štátnej univerzity; podľa neho nesie každý rodič zodpovednosť za polovicu predpokladaných celoživotných emisií CO2 každého svojho dieťaťa. Ani tým to však nekončí: rodič je vraj zodpovedný nielen za polovicu emisií svojho dieťaťa, ale aj za štvrtinu emisií svojho vnuka, osminu emisií svojho pravnuka a tak ďalej. V súlade so svojím ústredným scenárom Murtaugh so Schlaxem očakávajú, že v USA bude každé dieťa ročne emitovať viac ako 20 ton CO2.

Táto prognóza je problematická hneď v niekoľkých bodoch. Po prvé je už samotný odhad emisií o 20% vyšší oproti dnešnej realite. USA navyše očakávajú, že osobné emisie začnú ešte pred rokom 2050 klesať o ďalších 0,5% ročne.

Po druhé je prístup kladúci rodičom za vinu všetky budúce emisie všetkých potomkov jednoducho absurdné. Podľa tejto logiky boli naši predkovia z radov lovcov a zberačov pre planétu oveľa väčším zlom než ktorýkoľvek dnešný miliardár lietajúci tryskáčom. Až sa bude vaša malá dcéra za dvadsať alebo tridsať rokov rozhodovať, či chce mať deti, bude to jednoznačne len jej zodpovednosť a jej voľba.

Pravda je taká, že jedno dieťa navyše sa rovná približne 90 rokov emisií CO2 (ku ktorým dochádza prevažne v dôsledku spotreby výrobkov a využívania služieb, ktoré tieto emisie spôsobujú), ktoré by sa prinajhoršom rovnali dnešnej úrovni približne 15 ton na osobu ročne. Dohromady to teda znamená 1350 ton v tomto storočí.

Ak vás tieto emisie naozaj trápia, môžete vykompenzovať škody spôsobené budúcimi celoživotnými emisiami svojho dieťaťa za približne 23 400 dolárov (19 600 eur) v systéme obchodovania s emisnými kvótami Európskej únie. Ak si kúpite certifikáty, donútite energetické a ďalšie spoločnosti, aby v tomto roku emitovali presne o 1350 ton menej.

Aby sme to zasadili do kontextu: americké ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že náklady na výchovu amerického dieťaťa zo stredných vrstiev do 17 rokov veku dosahujú 233 610 dolárov. Pre rodičov je hodnota ich dieťaťa samozrejme vyššia – pravdepodobne omnoho vyššia – než 233 610 dolárov. Zníženie emisií CO2 tým, že nebudem mať dieťa, pritom nemá vyššiu hodnotu ako 23 400 dolárov. V hrubom peňažnom vyjadrení teda “prínos” detí výrazne prevyšuje ich klimatické “náklady”.

Zastrašovanie potenciálnych rodičov napriek tomu pokračuje. Denník New York Times uverejnil rozhovor s mladou ženou, ktorá vyhlásila: “Viem, že ľudia sú nastavení tak, aby mali potomkov, ale práve teraz mi inštinkt napovedá, že by som mala ochrániť svoje deti pred hrôzami budúcnosti tým, že ich vôbec neprivediem na svet . “

Táto rétorika je rovnako pomýlená ako predikcia Rímskeho klubu. Globálny prieskum všetkých vedeckých odhadov nákladov škôd súvisiacich s klimatickými zmenami, ktorého autorom je klimatický panel OSN, zistil, že práve teraz má globálne otepľovanie približne nulové čisté náklady. (Najpesimistickejšie štúdie pritom hovoria o nákladoch vo výške 0,3% globálneho HDP a najoptimistickejšie počíta s čistým prínosom 2,3%.) Očakáva sa, že ak nepodnikneme vôbec nič, dosiahnu budúce škody celkom 2% HDP za pol storočia a 3- 4% HDP začiatkom budúceho storočia.

Z toho vyplýva, že klimatické zmeny sú rozhodne problémom, ktoré musíme riešiť, a že existujú presvedčivé argumenty pre zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj obnoviteľnej energie. Odrádzať však ľudí od plodenia detí upiera potenciálnym rodičom to, čo sa často pokladá za jednu z najlepších vecí v živote, v záujme dosiahnutia dobra v hodnote nižšej ako 23 400 dolárov. Tak malý ekologický prínos pri tak obrovských ľudských nákladoch, to je zlé riešenie pre všetkých.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies