Stará mama Janka Ladická: Naša vnučka Maxine? Dovolím si tvrdšie slová, Nóri nám ju ukradli za bieleho dňa

Prinášame Vám rozhovor so starou matkou Maxine. O prípade odobratia maloletej Maxine vás priebežne informujeme, tento krát sme sa však rozhodli požiadať o rozhovor priamo starú matku Janku Ladickú, ktorá prežíva svoje najhoršie obdobie v živote. Ako sama tvrdí, nič horšie sa jej v živote nestalo a to si prešla všeličím. Odobratie, lepšie povedané, ukradnutie jej vnučky štátnymi orgánmi Nórska však sú tým najhorším v živote ich rodiny.

Naposledy sme informovali o vašom prípade minulý rok, čo sa odvtedy zmenilo?

Zmenilo sa veľa a zásadného. Napriek jasnému rozhodnutiu už druhého súdu, nám Barnevernet odmietol vrátiť vnučku, odvolali sa a v októbri 2017 boli, žiaľ, úspešní na súde oni. Avšak to iba preto, že čas medzi odvolaním a vytýčením nového pojednávania bol rok a teda mali možnosť, čo aj využili, argumentovať silnými citovými väzbami Maxinky na pestúnov. Tento krát sa súd priklonil na ich stranu.


Máte nejaké správy o Maxine? Ako sa jej darí?

Do októbra 2017 mal syn s budúcou nevestou kontakt jeden krát za 3 týždne, čo bolo málo. Teraz sa situácia ešte zhoršila – 3x za rok na jednu hodinu. Stále nevieme kde je, u akých pestúnov, na akej adrese, nič. Viete čo je ale zarážajúce? Napriek tomu, že rozhodnutie súdu nebolo právoplatné, tak pre sociálny úrad bolo vykonateľné a okamžite zúžili kontakty rodičov s Maxine podľa rozhodnutia súdu. Takýto razantný postup nemali v čase dvoch predošlých súdov, kedy bolo nariadené vrátenie dieťaťa rodičom. Už tu je vidieť obrovský rozdiel v konaní Barnevernu a aj to, že si robia čo chcú bez ohľadu na medzinárodné ľudsko-právne záväzky, ktoré je Nórsko ako členský štát Rady Európy a zmluvný štát Dohovoru o ochrane ľudských práv povinné dodržiavať. Ignorujú aj vlastné nariadenia – konkrétne obežník Nórskej vlády zo dňa 15.12.2015, v ktorom sa píše: 1) Barnevernet vychádza z princípu najmenšieho obmedzenia a rozhodnutia o odobratí dieťaťa iba vtedy, keď je to nevyhnutné a v najlepšom záujem dieťaťa a 2) Barnevernet musí pred začatím procesu odobratia dieťaťa zistiť, či má dieťa väzbu k inému štátu  – pokiaľ má dieťa väzbu k inému štátu, respektíve je občanom tohto štátu, musí Barnevernet posúdiť, či opatrenia sociálno-právnej ochrany detí môžu byť poskytnuté v zahraničí, čo by bolo alternatíva k odobraniu v Nórsku, pričom dieťa nemôže byť umiestnené podľa tohto obežníka u pestúnov, ak áno iba so súhlasom rodičov.


Ako sú na tom rodičia Maxine?

Obaja bojujú ako sa len dá. Okrem bežných pracovných povinností nemyslia na nič iné, iba na svoju dcérku a robia všetko preto, aby sa im vrátila.

Kedy ste videla vnučku naposledy?

Mne Maxinku Barnevernet odmietol ukázať. Teda naposledy som ju videla keď bola ešte u rodičov ako bábätko. Od momentu odobratia mi Barnevernet neumožnil žiaden kontakt, Raz som spravila obrovskú chybu a počas mojej návštevy v Nórsku som vyšla do parku, kde mali mať rodičia kontakt. Pracovníčky sociálky ma zbadali, kontakt ukončili a zavolali na mňa políciu. Po tomto zážitku som nechcela mariť kontakt Maxinky s rodičmi, preto som sa stiahla. Viete, ja som žiadala mailom Barnevernet sto možno dvesto krát aj viac, aby mi dali kontakty s vnučkou aspoň cez Skype, nech ju aspoň vidím, odpísali mi, že nie a po čase mi odpísali, že na moje maili nebudú odpovedať. Toto sú zúfalé situácie, kedy robíte zúfalé veci. Maxinka je moja prvá vnučka a nepripúšťame si, že by sa nám nemala vrátiť. Budeme bojovať o ňu a boj nevzdáme, my nemôžeme ju nechať u pestúnov, keď ju milujeme.


Posledný súd rozhodol o stretávaní sa rodičov s dcérkou tri krát za rok – ako tieto stretnutia prebiehajú? Kde sa odohrávajú? Kto je prítomný na stretnutiach? Ako Maxine reaguje na rodičov?

Táto frekvencia kontaktu už neplatí. Po poslednom súde majú možnosť rodičia vidieť dcérku iba tri krát do roka na hodinu, aj to iba preto, budem citovať psychologičku z úradu pre starostlivosť „aby poznala kto sú jej biologickí rodičia“. Ale pokiaľ sa pýtate na čas, ktorý majú možnosť stráviť rodičia s malou a to platí nie len počas týchto sporadických kontaktov, ale aj pred týmto rozhodnutím, Maxinka je usmievavá, šťastná keď vidí ocka a mamu, volá ich mama a ocko, hrá sa s nimi, darčeky, ktoré dostane či už na Vianoce, narodeniny, alebo iba tak si rozbaľovala s obrovskou radosťou. Je úžasná a obaja rodičia sa na každé stretnutie veľmi tešia. Odohrávajú sa v kontaktnom centre za prítomnosti sociálnych pracovníčok, tlmočníkov z posunkovej reči a starého otca z pestúnskej rodiny.

Od posledného súdneho konania prešiel pol rok, prečo ste sa rozhodli o podrobnostiach informovať až teraz?

My sme o prípade informovali od začiatku a priebežne. Je pravda, že boli obdobia, kedy sme neinformovali, pretože nám mali vrátiť vnučku a rodičia tento proces nechceli nijako ohroziť. Avšak vidíte, opäť sme tam kde sme boli keď nám ju, dovolím si tvrdšie slová, ukradli za bieleho dňa. Preto nemám inú možnosť než prostredníctvom médií informovať verejnosť na postupy nórskej sociálky a nórskych súdov. Moja iniciatíva vychádza z čistého zúfalstva a nečudujte sa mi prosím, som starou mamou, svojich synov milujem a Maxinka je mojou vnučkou, spravím aj nemožné, len aby prišla späť domov k rodičom. Chcem informovať aj preto, aby si občania iných štátov dali pozor, a aby som upozornila na „nekalé praktiky“ úradu pre starostlivosť. Tento názor nezastávam iba ja. Európsky súd pre ľudské práva oznámil už niekoľko podobných sťažností nórskej vláde.

Aký bude váš ďalší postup z právneho hľadiska?

Aj keby som vám veľmi rada povedala aký bude postup, neviem. Odvolali sme sa na poslednú inštanciu v Nórsku a čakáme na rozhodnutie. Toto hľadisko nechávame na právnikovi. Rodičia sú s ním v pravidelnom kontakte a konzultujú spoločne každý krok. Je to náročné – na čas, peniaze, psychiku. Ale ako som už spomenula, urobíme aj nemožné, aby sme vláde Nórska, súdom a sociálnym pracovníkom ukázali ako veľmi sa zmýlili a dopláca na to hlavne Maxinka, ktorá nemôže byť zahrnutá láskou svojich rodičov. Ak nepochodíme v Nórsku obrátime sa určite na Európsky súd pre ľudské práva. Slovenská zástupkyňa pred týmto medzinárodným súdom nám už poskytla relevantnú judikatúru tohto súdu, na ktorú sme upozornili nórske orgány a je pripravená intervenovať v konaní pred európskym súdom ako tretia strana.


Aké inštitúcie ste požiadali o pomoc?

Na Slovensku sme požiadali od prezidenta, cez vládu, národnú radu, poslancov, ministerstvá všetkých. Veľmi ochotne nám vyšli v ústrety – či už to bol samotný prezident pán Kiska, pani bývalá ministerka spravodlivosti pani Žitňanská, zástupkyňa pred ESĽP pani Pirošíková, minister práce pán Richter, poslanci pán Kollár a Štarchoň,, komisárka pre deti pani Tomanová, komisárka pre ťažko zdravotne postihnutých pani Stavrovská, bývalá vedúca slovenskej delegácie NRSR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy pani Nachtmanová, bývalý štátny tajomník ministerstva práce pán Burian a ďalší. Žiaľ zatiaľ bez úspechu. Vyjadrenia, ktoré boli súdu predložené za Slovenskú republiku, nemali žiadnu váhu v poslednom konaní. Dovolím si tvrdiť, že sa súd s tým ani neoboznámil – ale to je iba môj subjektívny pocit. Od zahájenia posledného súdneho konania som nemala dobrý pocit. Pracovníčky Barnevernu mali veľmi blízko k sudcom, smiali sa na chodbe, chodili za nimi do kancelárie, robili to vyslovene okato a boli si isté, že dieťa nedostaneme. Pred súdnym konaním sa pracovníčka úradu vyjadrila, že pokiaľ tento súdny spor prehrajú už sa neodvolajú a Maxinku vrátia. Priamo na súde som pochopila jej slová. Ona už vtedy vedela, že súd neprehrajú a nič sa nezmení. Je to výsmech voči nám ako rodine. Pokúste sa však napadnúť v cudzom štáte vy ako cudzinec prístup sudcov a pracovníčok sociálky. Nikdy nebudete mať pravdu.

Ja len osobne dúfam, že spoločne aj s inými rodinami, ktoré sú poškodené prístupom úradov pre starostlivosť o deti v Nórsku, dokážeme ako fatálne zasahujú do dobre fungujúcich rodín a zastavíme toto počínanie. Nie je normálne, aby vám zobrali dieťa a odmietli vám ho vrátiť iba preto, že majú podozrenie, alebo môže sa stať, že …., toto nie sú relevantné dôvody. Preto by som bola rada, keby sa aj iné rodiny prestali báť hovoriť ak sa im také niečo stalo a to naprieč celou Európou a taktiež zverejnili svoj príbeh. Rodina v mnohých krajinách neznamená nič, je to iba forma reprodukcie, ale na cit sa nekladie dôraz. Čo kedysi bolo samozrejmé, že sa rodina chránila, dnes je ohrozená.

Súvisiace články

Hnutie Oľano vyzýva premiéra, aby v stredu na vláde inicioval okamžité odvolanie Tomáša Haška z úradu pre dohľad

SITA

Deficitný rozpočet je podľa Štefanca z KDH dôkazom, že vláda nevie hospodáriť

SITA

PREZIDENTKA: Čaputová sa počas svojej návštevy Japonska zaujíma o ekologické témy

SITA

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies