Súdny dvor EÚ: Pán Schrems môže podať individuálnu žalobu proti spoločnosti Facebook Ireland v Rakúsku

Nemôže sa však odvolávať na právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv v prípade, že je postupníkom nárokov, ktoré mu postúpili ďalší spotrebitelia na účely podania kolektívnej žaloby

Maximilian Schrems, s bydliskom v Rakúsku, podal proti spoločnosti Facebook Ireland (ďalej len „Facebook“) žaloby na rakúske súdy. Spoločnosti Facebook vytýka, že porušila viaceré predpisy v oblasti ochrany údajov v súvislosti s jeho súkromným facebookovým účtom1 a účtami siedmich2 ďalších používateľov, ktorí mu postúpili svoje nároky na účely podania tejto žaloby. Títo ďalší používatelia sú tiež spotrebiteľmi a majú svoje bydlisko v Rakúsku, Nemecku a Indii. Pán Schrems najmä navrhuje, aby rakúsky súd vyhlásil niektoré zmluvné ustanovenia za neplatné a uložil spoločnosti Facebook jednak povinnosť skončiť používanie sporných údajov na vlastné účely, resp. na účely tretích osôb a jednak uhradiť náhradu škody.

Spoločnosť Facebook tvrdí, že rakúske súdy nemajú medzinárodnú právomoc. Podľa spoločnosti Facebook sa pán Schrems nemôže dovolávať pravidla vyplývajúceho z práva Únie3, ktoré umožňuje spotrebiteľom podať žalobu proti zahraničnému zmluvnému partnerovi na súdoch podľa miesta ich bydliska („právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv“). Keďže pán Schrems používa Facebook aj na účely svojho podnikania alebo povolania (najmä pomocou facebookovej stránky určenej na informovanie o jeho postupe proti spoločnosti Facebook4), nemožno ho považovať za spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postúpené nároky, Facebook tvrdí, že právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv sa na tieto nároky neuplatní, pretože právo na založenie tejto právomoci sa nemôže postúpiť.

V tejto súvislosti Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) položil Súdnemu dvoru otázky, aby spresnil podmienky, za akých sa možno odvolávať na právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv.

Rozsudkom z dnešného dňa Súdny dvor odpovedal, že používateľ súkromného facebookového účtu nestráca postavenie „spotrebiteľa“, keď vydáva knihy, prednáša, prevádzkuje internetové stránky, zbiera finančné príspevky a nechá si postúpiť nároky viacerých spotrebiteľov na účely ich uplatnenia na súde.

Naproti tomu sa nemožno odvolávať na právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv v prípade žaloby spotrebiteľa, ktorou spotrebiteľ na súde podľa miesta svojho bydliska uplatňuje popri svojich vlastných nárokoch zároveň aj nároky postúpené inými spotrebiteľmi s bydliskom v tom istom členskom štáte, iných členských štátoch alebo tretích štátoch.

Pokiaľ ide o označenie postavenia spotrebiteľa, Súdny dvor uviedol, že právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv sa v zásade uplatní, iba v prípade, ak účelom zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami je použitie dotknutého tovaru alebo služby inak než na podnikateľskú činnosť či výkon povolania. Čo sa týka virtuálnych sociálnych sietí, ktoré sú určené na dlhodobé používanie, je potrebné prihliadnuť na neskorší vývoj využitia týchto služieb.

Žalobca, ktorý používa také služby, sa teda môže dovolávať postavenia spotrebiteľa, len ak používanie týchto služieb najmä na súkromné účely, na ktoré pôvodne uzavrel zmluvu, následne nenadobudlo v podstate povahu výkonu podnikania alebo povolania.

Naopak, keďže pojem „spotrebiteľ“ je definovaný ako protiklad pojmu „hospodársky subjekt“ a nezávisí od vedomostí a informácií, ktoré má táto osoba skutočne k dispozícii, odborné znalosti, ktoré táto osoba môže nadobudnúť v oblasti, do ktorej patria dané služby, ani jej angažovanosť na účely zastupovania práv a záujmov používateľov týchto služieb nemôžu uprieť tejto osobe postavenie „spotrebiteľa“. Výklad pojmu „spotrebiteľ“, ktorý by vylučoval výkon takýchto činností, by totiž bránil účinnej obrane práv, ktoré spotrebitelia majú voči svojim zmluvným partnerom, ktorí sú obchodníkmi, vrátane práv týkajúcich sa ochrany svojich osobných údajov.

Pokiaľ ide o postúpené nároky, Súdny dvor pripomína, že právomoc súdu vo veciach spotrebiteľských zmlúv bola právne zakotvená na účely ochrany spotrebiteľa ako zmluvnej strany predmetnej zmluvy. Spotrebiteľ je teda chránený výslovne iba vtedy, ak je v konaní osobne žalobcom alebo žalovaným. Preto žalobca, ktorý nie je sám zmluvnou stranou dotknutej spotrebiteľskej zmluvy, nemôže mať právo na vznik takejto právomoci. To platí aj pre spotrebiteľa, ktorému boli postúpené nároky od iných spotrebiteľov.

 

Súvisiace články

BREXIT: Dohoda o brexite je spravodlivá a vyvážená, tvrdí Juncker

SITA

V. BRITÁNIA: Farage vyzval poslancov, aby odmietli dohodu o brexite

SITA

Libra prudko stúpla po správe o dosiahnutí dohody o brexite

SITA

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies