Ministerstvo hospodárstvo povedalo, že nezverejní sumu, za ktorú štát mohol získať naspäť kontrolu nad Východoslovenskou energetikou. So zdôvodnením, a teraz pozor, že si to nemecký investor neželá.
Pán minister Sulík, v akom režime je táto informácia? Podľa akej právnej úpravy ju môžete utajovať?
Zvlášť, čo je dvojnásobne ironické, vzhľadom na to, že túto sumu, ktorá je zároveň nadobúdacou cenou pre nemeckú firmu E.ON, ktorá podiel po odstúpení štátu získala, sa aj tak akcionári dozvedia z výročných správ.
Sulík si buď dôvod vymýšľa, alebo Nemci oficiálne o utajenie požiadali. V oboch prípadoch je to škandalózne.
A väčších alebo menších škandálov v tomto prípade možno bude viac, zaujímavé sú napríklad čísla ziskov, ktoré nemecké firmy vykazujú pre potreby zdaňovania na Slovensku a v iných výkazoch.
Každopádne je to príklad typickej politickej dvojtvárnosti.
Sulík predstavuje silu, ktorá tu akože naháňa domácich oligarchov, a hneď po zaujatí úradu prehadzuje vidlami miliardový majetok v prospech oveľa väčších hráčov, medzinárodných. V poslušnom predklone, ako inak.