Taliani idú k voľbám už 4. marca. Tieto voľby by mohli ovplyvniť zásadným spôsobom budúcnosť EÚ. Kto je kto?

Taliansko je zakladajúcim členom EÚ a tiež treťou najväčšou ekonomikou eurozóny. Lenže v posledných rokoch rastie euroskepticizmus, nespokojnosť kvôli hlbokej recesii, slabému oživeniu a tiež imigračnej kríze, píše Fianancial Times vo svojom, komentári, ktorý vám prinášame ako preklad z pôvodného originálu Italy elections 2018: who is running and why it matters”.

Taliansky volebný systém nie je daný v ústave, za posledných 25 rokov parlament urobil tri veľké zmeny. Posledná zmena je pomenovaná po poslancovi Rosati. Znamená to, že 61% kresiel (ako v hornej, tak v dolnej komore) bude rozdelené proporčným systémom. 37%, opäť ako v hornej, tak dolnej komore bude mať jednokolovú voľbu (prvý berie všetko). A Taliani žijúci v zahraničí, to sú tie dve percentá, 12 kresiel v dolnej komore, šesť v hornej.

Strany musia získať 3% hlasov v celej krajine, aby dostali svoj podiel z proporčného systému. Pokiaľ sú v koalícii, potom hlasy medzi 1-3% idú silnejšej strane.

Tento návrh bol rýchlo šitým kompromisom minulého roka. Ale kvôli vloženiu “víťaz berie všetko” je považovaný za nástroj, ktorý má poškodiť Hnutie piatich hviezd. To je proti koalícii a nemá pokrytie na lokálnej úrovni a ani politicky skúsených kandidátov.

Prospech z toho bude mať pravicový stred, pretože sa jej podarilo vytvoriť koalíciu. Je to Forza Italia, ktorú vedie opäť Silvio Berlusconi, ďalej potom Liga severu, ktorá je proti euru, a tiež pravicoví Bratia Talianska. Predovšetkým Liga severu má silné lokálne ukotvenie na prosperujúcom severe.

Hlasy sú zatiaľ takmer rovnomerne rozdelené medzi tri skupiny – stred pravica, stred ľavica a Päť hviezd, takže parlament môže byť úplne ochromený.


Aké strany sa budú uchádzať o priazeň voličov?


Je to stredoľavicová Partito Democratic (Pd), ktorá je chrbticou súčasnej vládnucej koalície, vedená premiérom Paolo Gentiloni. Predsedom strany bol znovu zvolený Matteo Renzi, ktorý preferuje reformný program. Renzi sa stal premiérom v roku 2014 a PD doplatila na jeho charizmu. PD je najslabšia v porovnaní so svojimi konkurentmi.

Táto strana podporuje proeurópsku politiku a sociálnu integráciu imigrantov. Je pri moci od roku 2013, je spojená aj s oživením a lepšou zamestnanosťou, ale stále málo Talianov pocítilo prospech z tohto vývoja. Je silnejšia v strede krajiny, u starších ľudí a tými s vyšším vzdelaním.

Ďalej je tu Hnutie piatich hviezd (M5S). To sa zúčastnilo prvýkrát všeobecných volieb v roku 2013, kedy získalo 25 % hlasov a ukázalo sa ako kľúčová sila talianskej politiky. Hnutie bolo vytvorené komikom Beppe Grillom a Gianrobertem Caselleggiem aj s platformou, ktorá zahŕňa priamu demokraciu, zelenú ekonomiku a boj proti korupcii. Kandidátom na premiéra je Luigi di Maio.

Hnutie je často kritizované za vnútornú spory, nedostatok skúseností aj za zlé riadenie Ríma, kde má hnutie primátorku.

Forza Italia je Berlusconiho stredopravicová strana, ktorá dominovala talianskej politike od roku 1994, kedy mediálny magnát prvýkrát kandidoval. Aj keď bola v opozícii, bola najväčšou konzervatívny politickou silou v Taliansku. Vrchol moci bol v roku 2008, vtedy bol Berlusconi tretíkrát zvolený premiérom. Avšak podpora strany dramaticky klesla, keď musel Berlusconi rezignovať kvôli škandálom a tiež kvôli katastrofálnemu dopadu dlhovej krízy. Berlusconimu je už 81 rokov a nemôže zastávať žiadnu verejnú funkciu, a to kvôli usvedčeniu z daňových podvodov, stále vedie kampaň svojej strany a môže byť hlavný vyjednávačom po voľbách. Strana sa zotavila aj miestnymi a regionálnymi voľbami v minulom roku, keď zvíťazila v Janove a tiež na Sicílii.

Liga severu je euroskeptická strana, proti imigrácii a silná na severe krajiny. Hoci jej hlavným motívom býval fiškálny federalizmus aj možné odštiepenie od Ríma, teraz má skôr tvrdú pravicovú pronárodnú agendu. Vzhľadom k rastúcim protiimigrantským náladám sa strana znovu začala dostávať hore. Bývala len malú časťou stredopravej koalície, lenže teraz má rovnakú základňu ako Forza Italia. (Kandiduje ako Lega, Sever bol z názvu vypustený – pozn. red)

Slobodní a rovní sa objavili vtedy, keď Matteo Renzi prehral ústavné referendum v roku 2016 a skupina ľavicových disidentov, vrátane veteránov ako je Massimo D’Alemu vytvorili novú politickú silu. Tak vznikli Slobodní a rovní (LEU), ktorých vedie bojovník proti mafii Pietro Grasso.

Táto strana chce zachytiť voliča, ktorí sú znechutení Pd a domnievajú sa, že je príliš stredová a tiež im nesedí štýl riadenia Renziho. Niektorí však stranu kritizujú za to, že tým, že kandiduje sama, otvára dvierka pre vládu pravice či Hnutie piatich hviezd.

Bratia Taliansko (Fratelli d’Italia) je nacionalistická, konzervatívna strana, ktorú vedie Giorgia Meloni, ktorý bol členom Berlusconiho vlády. Názov strany odráža taliansku národnú hymnu a manifest strany obsahuje politiky proti imigrácii a proti globalizácii. Je to nástupca Talianskeho sociálneho hnutia, ktoré zase zdedilo úlohu po talianskej fašistickej strane.

 

Koaličná možnosti?

 

Podľa posledných prieskumov nebude schopná žiadna strana ani koalície dosiahnuť väčšinu. Aké sú teda možnosti?

Veľká koalícia zahŕňajúca Pravý stred a Ľavý stred: Najširšia možná koalícia, ktorá by mohla viesť k technokratickej vláde riadenej prezidentom Sergiom Mattarello k účelu zachovanie stability. V skutočnosti akákoľvek veľká koalícia by bola trochu užšia, časti pravice ako Liga severu a Bratia Talianska by sa len ťažko zúčastnili, podobne ako ľavicovejšia časť Pd. Tým pádom nie je jasné, či by početne takéto riešenie bolo možné.

Vláda proti euru, čo by bol najviac destabilizujúci scenár pre EÚ. By znamenal  vládu Piatich hviezd, spolu s Ligou severu a Bratmi Talianska. Päť hviezd by sa mohli pokúsiť vytvoriť partnerstvo na základe spochybňovania eura, členstva v NATO a tiež prijatie tvrdej línie proti imigrácii. Aj keď sa jedná o anti-establishmentové subjekty, nie je jasné, či by našli spoločnú reč.

Nejpravdepodobnějším výsledkom je slabá a nestabilná veľká koalícia, možno dokonca menšinová vláda, kedy budú zákonodarcovia prebiehať a všetko bude spočívať na hlasoch jednotlivcov.

Pokiaľ sa však nepodarí opakovane zostaviť vládu, potom môže prezident Mattarello vyhlásiť nové voľby, čím by sa predĺžila politická neistota krajiny, teda by to bol scenár podobný Španielsku.

Súvisiace články

Bezpečnostná únia: Európsky informačný systém registrov trestov príslušníkoch tretích krajín

Peter Králik

Búrka v šerbli alebo strata suverenity Slovenska?

Jana Teleki

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy