TÉMA NA NEDEĽU: Sociálka ju tlačila, aby sa neusilovala o bežné vzdelanie svojej dcéry s mentálnym postihnutím. Čo hovorí legislatíva EÚ?

Ani raz sa neobťažovala si pohovoriť s jedenásťročným dievčaťom, ktorej záujem mala pritom obhajovať, pracovníčka jedného z brnenských Orgánov sociálno právnej ochrany dieťaťa (OSPOD). Ľahko mentálne postihnutému dievčaťu pritom hrozí, že kvôli návrhu sociálky skončí v ústave len preto, že pre ňu jej matka chce vzdelávanie v bežnej základnej škole. Podľa kontroly sa sociálna pracovníčka o dieťa samotné vôbec nezaujímala. Informujú Novinky.cz s poukazom na pôvodný článok v Práve.

V publikovanom článku Noviniek, o ktorom Právo už v minulosti informovalo, išlo o spor matky so školou.

Vložila sa doň sociálka, ktorá však podľa zistení nadriadených neobhajoval záujem dieťaťa, ale valná časť jej práca spočívala v nátlaku na matku, aby prestala trvať na tom, že dcéra má právo vzdelávať sa so zdravými spolužiakmi.

Keď matka nechcela ustúpiť, sociálka dokonca podala návrh na súd na výchovné opatrenia, za ktorým sa skrýva aj umiestnenie dieťaťa do ústavu. Postupom sociálky sa obsiahlo zaoberal brniansky magistrát, ktorý na postupe pracovníčke OSPOD nenechal niť suchú. Správa o metodickom odporúčaní, ktorú má Právo k dispozícii, okrem iného konštatuje, že sociálna pracovníčka sa ani raz s dievčaťom nestretla, aby si vypočula jej názor na vec.

OSPOD má pritom hájiť záujem dieťaťa a podľa českého právneho poriadku aj podľa medzinárodne platných predpisov má dieťa právo byť informované a samo sa vyjadrovať k veciam, ktoré sa ho týkajú.

“Nemožno akceptovať skutočnosť, že za celú dobu vedenia maloletej v evidencii OSPOD sa pracovníčka ani raz nepokúsila so samotnou neplnoletou cielene stretnúť a vykonať s ňou pohovor. Spis veľmi silno vo svojom súhrne ako informačný celok pôsobí dojmom, že sa v podstate o maloletú a o jej skutočný stav nezaujímala, ” napísala do správy vedúca Oddelenia sociálno právnej ochrany detí brnianskeho magistrátu Dáša Tretinová.

 

Dievča bolo schopné komunikácie

Novinky v článku tvrdia, že sociálna pracovníčka si do spisu iba zapísala: “S ohľadom na oneskorený vývoj neplnoletá nedokáže formulovať svoje priania a potreby.”

Dievča pritom dochádzalo a stále dochádza do bežnej základnej školy. “Vie hovoriť a jej ľahké mentálne postihnutie nebráni komunikácii s okolím do tej miery, že by komunikácia nebola schopná,” zdôraznila kontrola.

Magistrát nezistil ani žiadny reálny dôvod, prečo vôbec sociálka podávala návrh na súd na výchovné opatrenia. Samotný OSPOD ako dôvod ohrozenia dieťaťa napísal, že si matka sťažuje u rôznych inštitúcií.

“Je úplne neakceptovateľné, aby ako dôvod ohrozenia dieťaťa a opodstatnenosti akéhokoľvek opatrenia, nieto ešte razantných, bolo iba to, že si klient dovolil využiť svojich zákonných práv a brániť sa úplne legálnym spôsobom proti inštitucionálnym postupom, ktoré vníma ako nesprávne alebo priamo nezákonné , ” zdôraznila Tretinová podľa článku v Novinkách.

Sám OSPOD mal pritom maslo na hlave, zlú prácu konštatovala ako kontrola, tak i ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorý matke dokonca priznalo aj symbolické finančné odškodnenie.

Ombudsmanka: Zastrašovali vás

Mnohé pochybenia našla aj ombudsmanka Anna Šabatová. Podľa jej správy sociálka pri rozhovore s otcom dieťaťa, ktorý s dcérou nežije, pohrozila, že dieťaťu hrozí ústav a motivovala ho na podanie návrhu na zverenie dcéry do jeho starostlivosti.

Ten ale zdôrazňoval, že proti starostlivosť matky nemá žiadne námietky a že tá sa o dcéru stará, ako najlepšie vie.

“Daný postup podporuje vaše tvrdenie, že podaním návrhu na súd vás chcel OSPOD zastrašiť,” vyhlásila ombudsmanka.

Matka si už kvôli návrhu sociálky musela najať právnika so špecializáciou na rodinné právo, čo pre ňu predstavuje finančnú záťaž, pretože súd ohľadom návrhu nie je stále ukončený, prinieslo už  predtým Právo.

“Nemáme peniaze”

“Som matka samoživiteľka, nemáme finančné prostriedky navyše a štátne inštitúcie namiesto pomoci sa nás snažia ešte viac poškodiť. Na základe nesprávneho postupu OSPOD stále beží opatrovnícky súd a namiesto riešenia zvýšenie tak potrebného výživného, ​​na ktoré dcéra čaká už tri roky, sa rieši neoprávnený a neodôvodnený návrh OSPOD, ktorý môže vyústiť odobratím dcéry do ústavnej výchovy, “povedala matka, ktorej obhajobu prevzala Liga ľudských práv. Tá už vypísala darcovskú výzvu na financovanie sporu, prispieť možno podľa webovej stránky tu.

 Európska legislatíva a naše práva

Podľa Európskej dohody o ľudských právach, protokol 1, článok 2: “Žiadnemu jedincovi nesmie byť upreté právo na vzdelanie”.

Dohoda o právach dieťaťa deklaruje právo všetkých detí na vzdelávanie (Článok 28), ktoré sa musí zamerať na rozvoj plného potenciálu dieťaťa (Článok 29). Deťom s mentálnym postihnutím by sa malo dostať vzdelávanie vedúce k dosiahnutiu najvyššej možnej sociálnej integrácie a individuálneho rozvoja (Článok 23).

Každá krajina, ktorá sa usiluje o dobrú povesť rovnoprávnej a spravodlivej spoločnosti a tiež tá, ktorá sa riadi medzinárodne uznávanými normami ľudských práv, musí mať zákony, ktoré zaisťujú príslušné vzdelanie pre všetky deti. V prípade detí s mentálnym postihnutím to znamená zaistenie vzdelávania primeraného ich potrebám.

Vzdelávanie a dochádzka do školy detí s mentálnym postihnutím (ďalej MP)

Nástupom do školy nastáva vzrušujúce obdobie nielen pre rodičov, ale najmä pre deti. Situácia v rodinách s dieťaťom s MP je ešte napätejšia. U detí s MP sa začiatkom škol­skej dochádzky otvára iný svet zahrňujúci školské povinnosti, školský poriadok, kamarátov a to všetko s veľkým náporom na ich adaptačný systém. Iná je pravdaže situácia u detí s ľahkým postihnutím, ktoré sú zväčša zaraďované do normálnych škôl, ako u detí so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím, ktoré sú zaradené do špeciálneho vzdeláva­cieho procesu.

Deťom s ľahším stupňom mentálneho postihnutia môže vhodné vzdelávanie umožniť v neskoršom živote úspešné zamestnanie, pretože ináč by mohli byť závislými na iných ľuďoch. U detí s vážnejšími poruchami a ťažším stupňom mentálneho postihnutia sa môže zmenšiť ich miera závislosti. Zlepšené základné schopnosti (jedenie, obliekanie sa, osobná hygiena) zmenšia časové a fyzické zaťaženie ošetrovateľov. Ak sa vhodne uspokoja osobitné potreby vzdelávania počas detstva, môže to zmenšiť požiadavky na niektoré služby počas ďalšieho života tohoto jedinca.

Špeciálne školy u nás majú svoju históriu.

Predstavujú veľkú investíciu do odborného personálu, nadobúdania odborných vedomostí, učebných materiálov, budov, bývania atď. V skutočnosti sa stali mnohé špeciálne školy centrami odborných vedomostí, špecializácie a základného vybavenia, ktorého je v bežných školách nedostatok. Problém špeciálnej pedagogiky je len jedným z problémov vyvíjajúcim tlak na školský manažment a oprávnene má medzi nimi svoje miesto. Čím pevnejšie sa podarí umiestniť špeciálnu pedagogiku do hlavného prúdu, tým efektívnejšie bude stanovisko obhajujúce reformu špeciálneho školstva.

Všetky deti sa učia a sú “žiaci”. V širšom slova zmysle, každá skúsenosť prispieva k učeniu a vzdelávanie sa začína hneď po narodení. Zaistiť vzdelávanie znamená: zaistiť každému dieťaťu možnosti plného rozvoja jeho potenciálu, podporovať všestranný rozvoj dieťaťa, umožniť každému dieťaťu, aby robilo pokroky smerom k dosiahnutiu svojich osobných cieľov – či sa jedná o akademické ciele, alebo o ciele vzťahujúce sa k iným životným schopnostiam.

Potreba špeciálneho vzdelávania

Zabezpečenie špeciálneho vzdelávania je závislé na potrebe dieťaťa so špecifickými potrebami. Niektoré deti potrebujú špeciálnu pomoc len v určitých oblastiach, iné vo všetkých. Definícia osobitných vzdelávacích potrieb sa snaží obyčajne vymedziť situácie, keď nie je možné vzdelávacie potreby dieťaťa uspokojiť bez pomoci učiteľa v bežnej škole. Pre niektoré deti sú osnovy v normálnych školách vhodné, potrebujú však osobitnú pomoc alebo osobitné zariadenie.

Pre deti s mentálnym postihnutím je potrebné rešpektovať tieto aspekty vzdelávania: komunikácia a jazyk, činnosti zlepšujúce pohyb a koordináciu pohybu, rozvíjanie sociálnych interakcií (vlastné porozumenie, stimulovať záujem okolia), expresívne umenie, učenie sa základných znalostí a schopností (skills), ako je jedenie, osobná hygiena, učenie sa ďalších znalostí a schopností, ako je príprava pokrmov, cestovanie dopravnými prostriedkami a pešo, zachádzanie s peniazmi atď., učenie sa základných sociálnych pravidiel, ako je pozdravenie, správanie sa, atď., morálna výchova, etika a príp. náboženská výchova.

U detí s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia je potrebné orientovať sa vo vzdelávaní na dosiahnutie cieľov, ako je napr. ovládanie svalov, koordinácia pohybov, uvedomovanie si samého seba a okolia a interakcia s inými ľuďmi. Napriek tomu vo viacerých krajinách je ešte stále skutočnosťou, že sa deťom s MP neposkytuje žiadne školské vzdelávanie, pokiaľ žijú doma, vzdelávanie sa obmedzuje na úsilie rodičov bez odbornej podpory a vedenia, pokiaľ žijú v ústavoch, môže byť vzdelávanie alebo dokonca aj stimulácia minimálne, častokrát u najťažších prípadov koncentrované len na podávanie ukľudňujúcich prostriedkov, čo vedie k antitézii vzdelávania.

 

Súvisiace články

BREXIT: Dohoda o brexite je spravodlivá a vyvážená, tvrdí Juncker

SITA

V. BRITÁNIA: Farage vyzval poslancov, aby odmietli dohodu o brexite

SITA

Libra prudko stúpla po správe o dosiahnutí dohody o brexite

SITA

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies