TÉMA NA NEDEĽU: Sociálne podniky, sociálna ekonomika a vládny návrh zákona v parlamente

Sociálne podniky sú organizácie na pomedzí verejného a súkromného sektora. Pôsobia síce na obchodnej báze, no ich hlavným účelom je určitým spôsobom slúžiť spoločenstvám týchto ľudí.

Jedným zo spôsobov je vytváranie pracovných príležitostí pre ľudí, ktorí by inak boli nezamestnaní. Môže ísť napríklad o obchod s oblečením z druhej ruky zriadený v meste. Zamestnáva ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí zbierajú, triedia, čistia a opätovne predávajú použité oblečenie. Iným príkladom je spoločnosť založená vo vidieckom regióne, ktorá školí ženy v oblasti zručností potrebných v miestnych podnikoch, alebo ktorá im pomáha pri založení živnosti, aby mohli slúžiť cestovnému ruchu alebo predávať miestne poľnohospodárske výrobky. Sociálny podnik môže mať mnoho podôb a často môže využívať inovatívne prístupy.

Sociálne podnikanie na Slovensku dostane novú zákonnú podobu. Mohli by tak vznikať nové podniky, ktoré dajú prácu znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, ale napríklad aj zdravotne postihnutým ľuďom. Štát bude mať k dispozícii na podporu týchto podnikov 120 miliónov eur, podniky sa však budú môcť uchádzať aj o daňové úľavy, budú mať aj výhodnejšie podmienky v rámci verejného obstarávania.

 

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní prichádza do slovenského parlamentu. 

Jeho cieľom je vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie pre sociálne podnikanie, vniesť do neho poriadok, odstrániť prekážky, ktoré by rozvoju sociálnej ekonomiky bránili, vytvoriť systém podpory a pripraviť pravidlá pre zamestnávanie.

“Takýto podnik bude musieť byť vytvorený za účelom naplnenia konkrétneho pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý bude musieť byť merateľný. Už na začiatku toho podnikania bude musieť byť presne zadefinované, čo to má byť,” priblížil už 27. septembra 2017 na  stretnutí s novinármi štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš.

Vznikať majú tri typy podnikov, a to integračný, energetický a tretím je sociálny podnik bývania. Zamestnať v nich sa tak budú môcť dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí ľudia. Energetický podnik sa bude zameriavať napríklad na výrobu obnoviteľných zdrojov energie, tretí podnik má poskytovať bývanie. Môže stavať nové byty, alebo poskytovať prenajímanie. “Sociálny podnik bude musieť viac ako polovicu svojho zisku investovať do napĺňania vopred definovaného cieľa,”  tvrdil minulý rok Ondruš.

Zákonom sa zadefinujú aj kontrolné mechanizmy, ktoré majú zamedziť zneužívaniu štátnej pomoci.

“Tieto podniky budú mať výrazne obmedzenú možnosť obchodovať so svojimi tovarmi a službami s firmami, s ktorými bude existovať vzájomné prepojenie. Budú prísne stanovené pravidlá, ako budú môcť použiť svoj majetok v prípade krachu alebo ukončenia činnosti, budú prísne nastavené platové podmienky,” priblížil v septembri 2017 Ondruš s tým, že na to, aby mohol takýto podnik začať fungovať, bude musieť získať štatút, ktorý mu bude udeľovať Rada pre sociálnu ekonomiku.

Medzi kontrolné mechanizmy má patriť aj určenie maximálnych rozdielov medzi najvyšším a najnižším platom v sociálnom podniku. “Nemôže nastať situácia, že niekto v ňom bude pracovať za minimálny plat a manažér bude poberať mzdu 5000 eur,” vysvetlovala vtedy spoluautorka mapy sociálneho podnikania Zuzana Polačková. Určené sú aj pravidlá obchodovania s tzv. závislou osobou. “Sú striktné pravidlá, aby nedochádzalo k situáciám, že sociálny podnik, ktorý bude vytvárať tovary a služby za dotovanú mzdu svojich zamestnancov, ich bude predávať komerčnému subjektu, ktorý ich bude následne predávať za bežné komerčné sumy,” doplnila Polačková s tým, že zákon bude detailne ošetrovať obchodovanie so závislými a prepojenými osobami. “Detailne sa zaoberá otázkami štátnej pomoci. Intenzita pomoci nebude môcť presahovať určené limity, ktoré by zvýhodňovali sociálne podniky na trhu a krivili tak trh oproti komerčným subjektom,” tvrdila v roku 2017 Polačková.

 

Návrh zákona o sociálnych podnikoch a sociálnej ekonomike je konečne v parlamente

Opozícia víta, že do parlamentu predložil rezort práce novelu zákona o sociálnej ekonomike, má však zopár nedostatkov, ktoré by bolo potrebné napraviť. Informuje aktualne.sk.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) ocenila, že samotné sociálne podniky sa musia samé podieľať na financovaní, ak chcú pomoc od štátu. Napriek tomu má k novele niekoľko výhrad. Starostovia obcí, ktorí už majú skúsenosti so sociálnymi podnikmi, považujú podľa jej slov zákon za príliš komplikovaný.

“To hovoria ľudia, ktorí už dnes majú zabehnutý sociálny podnik. Povedali, že ak by sa mala dodržiavať litera zákona a podľa tohto nanovo založiť sociálny podnik, nepotrebovali by právnika, ale celé právne vybavenie. Rozumiem, že ste boli príliš opatrní, ale výsledok je taký, že podľa starostov toto nebude použiteľné v praxi,” uviedla tento týždeň v pléne Ďuriš Nicholsonová.

Chýba jej tiež, že novela nerieši špecializované sociálne podniky zamerané na poskytovanie sociálnych služieb tak, ako to funguje v niektorých štátoch. “Dokázalo by to vyriešiť veľmi veľa problémov, napríklad nedostatok opatrovateliek alebo problémy tých, ktorí poskytujú terénnu sociálnu službu,” myslí si Ďuriš Nicholsonová.

Za veľké riziko tiež považuje návrh, ktorý stanovuje, že pozemky štátu, obce a vyšších územných celkov môžu prechádzať na sociálny podnik, ale bez akejkoľvek verejnej súťaže. “Príliš zmäkčujete bežné zaužívané pravidlá,” adresovala ministerstvu práce s tým, že sa vytvára priestor pre špekulantov s pozemkami.

“Prečo nemôžu byť pozemky v nejakom dlhodobom prenájme? Prečo nenarábate s tým, že najprv musí sociálny podnik dokázať, že je životaschopný?” pýtala sa podpredsedníčka parlamentu. Tiež je podľa nej dôležité, aby neboli narúšané pravidlá hospodárskej súťaže pri sociálnych podnikoch a aby boli konkurencieschopné.

Ako je to napríklad v Rakúsku?

Jedno pracovné miesto v rakúskom sociálno-ekonomickom podniku stojí štát priemerne 30.000 eur ročne.

V porovnaní, jedno miesto na Slovensku stojí v priemere 9681 eur, pričom maximálna výška podpory predstavuje 12.690 eur.

Slovenské sociálne podniky sú však prevažne financované z európskych fondov. Rakúske si prevažne platí krajina zo spolkového a miestnych rozpočtov.

Niektoré projekty sú podporované aj z fondov Európskej únie.

Nezamestnaný človek Rakúsko stoji ročne približne 15.000 eur. Z celkovej sumy 30.000 eur tvoria náklady na mzdy sociálnych pracovníkov v podnikoch asi dve tretiny. Ďalších približne 8000 eur sú financie na jednotlivé pracovné miesto. Objem podpory zo strany štátu a miest predstavuje maximálne 80 %. Zvyšných 20 % nákladov si musia pokryť vlastnou činnosťou.

Pridať komentár

Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?