Peter Tóth na základe požiadaviek zadávateľov, a vlastnej fikcie pripravil beletriu, so zámerom navodiť dojem dokumentu.
V úvode by som chcela zdôrazniť, že knihu Petra Tótha „Satan teší ma“ som nečítala z pozície nestranného čitateľa, ale osoby, ktorá sa takmer tri roky zaoberala súdnymi spismi, súvisiacimi nielen s kauzou údajného falšovania zmeniek, ale aj vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, či kauzou „Čistý deň“. Hoci na prvý pohľad spoločným menovateľom spomínaných káuz je iba meno Kočner, v skutočnosti to boli kauzy, umelo vytvorené na vyvolávanie nepokojov v spoločnosti a na prípravu protestov financovaných prostredníctvom Sorosových nadácií a tzv. prevzatie moci systematicky pripravované od jesene 2016. Nezanedbateľný podiel na neštandardných aktivitách mali tzv. nezávislé mienkotvorné médiá.Nesnažím sa ani o recenziu tejto knihy, lebo tá by mala približne trojnásobný objem ako kniha. Vnímam len špičky fabulácii, neprávd a hlavne odkaz tejto knihy.
Napriek znalosti povahy mediálneho prostredia ako aj postupov orgánov činných v trestnom konaní, niekoľko týždňov som hľadala dôvody, ktoré viedli Petra Tótha zhromaždiť a vydať knihu plnú klamstiev, vyvrátiteľných aj zbežným vypočutím záznamov z pojednávaní voľne dostupných na internete. Musím však konštatovať, že vo vyvolaní dojmu reality a dokumentárnej hodnoty je autor majstrom fabulácie. Kombinuje známe fakty s klamstvami a výmyslami a nemá problém ani medializované fakty, ktoré odzneli na súde postaviť do celkom iného svetla a významu.
Kniha je stále ešte príbehom dôstojníka spravodajských služieb, podieľajúceho sa viac ako dvadsať rokov na diskreditačných kampaniach, ktorý vybavuje si účty s nepriateľmi, podobne ako v minulosti ich škandalizovaním a zosmiešňovaním. Peter Tóth zároveň dáva jasne najavo, svojim „ dlžníkom“, že v prípade nedodržania záväzkov, môžu byť hrdinami jeho ďalšieho príbehu, respektíve terčom kritiky a posmeškov práve oni.
Cieľom knihy je presvedčiť čitateľa, že objednávateľom vraždy Jána Kuciaka je Marián Kočner, dehonestácia senátu JUDr. Sabovej, odvedenie pozornosti od svojho mecenáša Slavomíra Haščáka, a najmä očistenie svojho mena…Toho povestného mena tajomného svedka, ktorý zaniesol do agendy súdu a spravodlivosti plno zavádzajúcich faktov.
Obsah je brutálnou mediálnou manipuláciou, poznačenou najmä Tóthovým cestovaním v čase a osobnými útokmi voči všetkým, z jeho pohľadu nepriateľom, najmä však dehonestáciou radov bývalých kolegov novinárov. Z môjho pohľadu, je kniha beletriou, s konkrétnymi osobami osadenými do príbehu. Ak by som sa na to dokázala dívať ako na beletriu nič nemajúcu spoločného s našou dobou, tak je to celkom dobré čítanie napísané v jednoduchom jazyku pre naivného čitateľa, ktorý vníma len rýchle striedanie dejov. Ale takto sa na knihu nedá pozerať vzhľadom na jeho účelovú previazanosť na verejne známe fakty. Vážnym problémom sú s ľahkosťou napísané niekoľko riadkové nepravdivé vyjadrenia, ktoré po rozmenení na drobné sú klamstvami.
Tóthove verzie k súdnym prípadom sa diametrálne líšia nielen od výpovedí svedkov, ale najmä listinných dôkazov žurnalizovaných v súdnych spisoch …
Peter Tóth je skutočne kvalitný manipulátor faktov a okolností, dokonca jeho klamstvami dokáže spravidla určitú dobu mať pod kontrolou navodený stav. Avšak len do doby, kedy o veciach rozhodujú súdy …
Korunného svedka Petra Tótha doposiaľ tri senáty súdov po posúdení listín v spise a jeho vyjadrení, v dvoch konaniach vyhodnotili ako nedôveryhodného.
Peter Tóth v knihe obnažil nielen prípravu procesu voči Kočnerovi v spolupráci s NAKA, ale najmä dostatočným spôsobom popísal okolnosti, ktoré vyvracajú tvrdenia o nenávisti Kočnera voči novinárom. Čitateľ zistí, že údajné USB kľúče s kompromitujúcimi materiálmi, ktoré sa údajne našli v zásuvke v Kočnerovej pracovni ten ani nevidel, otázne, či o nich vôbec vedel…
Nie je to prvý prípad keď Tóth napísal knihu na objednávku, ale tentokrát necháva otvorenú otázku, kto je objednávateľom, alebo kto by si najmenej želal dopísať otvorené stránky tejto knihy…
Dva roky sme počúvali rozprávky o Kočnerovom bohatstve, ktoré šírili médiá s jediným záverom vyvolať nenávisť založenú na triednej závisti, čítali sme rôznu súkromnú komunikáciu a veselo odsudzovali bez toho, aby sme vôbec počuli, čo i len záznam rozhovoru … Postačovali nám bombastické titulky a prepisy pikantných rozhovorov, ktoré ako sa prevalilo na pojednávaní vo veci zmenky, boli po získaní telefónov Mariána Kočnera starostlivo upravené v centrále Penty. Mimochodom už počas procesu lietalo vo verejnom priestore niekoľko verzií údajnej komunikácii v aplikácii Threema. Keď po vydaní oslobodzujúceho rozsudku vo veci vraždy začala diskusia o „novej Threeme“, ktorá bude doplnená na najvyšší súd spolu s novými dôkazmi, súdny človek nebral túto informáciu ani vážne.
Komunikáciou v Kočnera v aplikácii Threema, likvidovali takmer každého kto s ním komunikoval, ale aj nepohodlné osoby, ktoré s ním nikdy nekomunikovali. Vrcholom bolo keď začali dehonestovať a znevažovať ľudí, ktorých Kočner údajne spomenul hoci aj v negatívnom zmysle.
Peter Tóth, ktorému Penta a židovská lobby zabezpečovala nadštandardný príjem pozabudol na jednu vážnu okolnosť, že skôr, či neskôr vypláva na povrch nielen pravda o príprave procesov voči Kočnerovi, ale aj podstatné informácie súvisiace s vraždou Jána Kuciaka.
Už dnes je však nespochybniteľné, že Peter Tóth nepodľahol len čaru finančnej odmeny, ale aj vydieraniu dvadsaťročnými svinstvami, na ktorých sa podieľal. Na pulty kníhkupectiev a predajní tabakov poslal svoj odkaz, v ktorom dal ochutnávku najmä tým, ktorí vedia čítať medzi riadkami. Je zjavné, že sa pokúša o zabezpečenie svojej ochrany a vôbec mu nejde o katarziu. V každom prípade však jeho nepriatelia vedia aj tento hybrid beletrie, čisto náhodných podobností a fabulácii rozšifrovať. Tá kniha je totiž odkazom hlavne pre nich…
,