V pripomienkovaní je poľnohospodárska politika EU: Pravidlá monitorovania a kontroly – II.časť

V slovenskom pripomienkovom konaní je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 (ďalej len „návrh nariadenia“).

V návrhu nariadenia sa stanovujú pravidlá, ktoré sa týkajú najmä financovania výdavkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prostredníctvom dvoch európskych poľnohospodárskych fondov, a to Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, systémov riadenia a kontroly, ktoré majú zaviesť členské štáty, postupov schvaľovania a posudzovania súladu.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Navrhuje sa zachovať súčasnú dvojpilierovú štruktúru SPP s každoročnými opatreniami so všeobecným uplatňovaním v prvom pilieri doplnenými opatreniami odrážajúcimi vnútroštátne a regionálne osobitosti v rámci viacročného programového prístupu v druhom pilieri.

Nové horizontálne nariadenie je prispôsobené novému modelu vykonávania SPP a malo by odrážať väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri vykonávaní politiky (v súlade s ich miestnymi potrebami).

Právnym základom predkladaného nariadenia je článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá potrebné pre dosiahnutie cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Oficiálna pozícia Slovenska/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu

Vymedzenie pojmov – V článku 2 písm. b) sa vymedzuje pojem „riadiace systémy“ ako riadiace orgány uvedené v hlave II kapitole II tohto nariadenia a základné požiadavky Únie stanovené v tomto nariadení a nariadení (EÚ) o strategických plánoch SPP vrátane systému podávania správ zavedeného na účely výročnej správy o výkonnosti.

V hlave II kapitole II je medzi riadiace orgány okrem platobných agentúr (PA), koordinačných orgánov a príslušného orgánu (PO) zaradený aj certifikačný orgán (CO).

SR nesúhlasí so zaradením CO medzi riadiace orgány.

Odôvodnenie: V podmienkach SR ide o súkromný audítorský subjekt, fungujúci nezávisle od PA i PO. PO nemá žiadne kompetencie zasahovať do práce CO, ani hodnotiť jeho činnosť. Pritom v článku 11 sa uvádza, že CO poskytuje (okrem iného) stanovisko, v ktorom uvedie, či správne funguje riadiaci systém členského štátu (ktorého súčasťou je aj on sám, čiže bude hodnotiť sám seba) a v článku 40 sa ustanovuje možnosť pozastavenia platieb Komisiou v súvislosti s nedostatkami v riadiacich systémoch (ktorého súčasťou je podľa návrhu aj CO, pritom na kvalitu práce nemá PO žiadny dosah).

SR nesúhlasí s vypustením úmrtia prijímateľa a dlhodobej pracovnej neschopnosti prijímateľa z výnimiek v prípadoch „vyššej moci“ a „mimoriadnych okolností“.

Aj napriek tomu, že ide o neúplný zoznam výnimiek a príslušné vnútroštátne orgány budú môcť prijímať rozhodnutia s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, budeme žiadať Komisiu o vysvetlenie dôvodu vypustenia úmrtia prijímateľa a dlhodobej pracovnej neschopnosti prijímateľa z doložky o vyššej moci.

Poľnohospodárska rezerva

Navrhuje sa jej iniciovanie tak, že celková nevyužitá suma krízovej rezervy, ktorá je k dispozícii ku koncu roka 2020, sa prenesie do roku 2021 bez toho, aby sa vrátila do rozpočtových riadkov vzťahujúcich sa na opatrenia uvedené v článku 5 ods. 2 písm. c), a sprístupní sa na účely financovania poľnohospodárskej rezervy.

SR nesúhlasí s tým, aby sumy finančnej disciplíny neboli vo finančnom roku 2021 refundované prijímateľom.

Odôvodnenie: Navrhovaný postup nespĺňa kritériá objektívnosti a nediskriminácie a je v rozpore s článkom 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

Finančná disciplína

Navrhuje sa nový mechanizmus uplatňovania finančnej disciplíny, a to aj na platby do 2 000 eur na rozdiel od súčasnosti, keď sa miera úprav uplatňuje len na priame platby nad 2 000 eur, ktoré sa poľnohospodárom majú poskytnúť v príslušnom kalendárnom roku.

Členské štáty môžu uplatniť minimálny prahový limit súm určených na refundáciu na konečného prijímateľa.

SR predbežne nemá pripomienky k novému mechanizmu uplatňovania finančnej disciplíny.

Automatické zrušenie viazanosti v prípade strategických plánov SPP

Komisia automaticky zruší ktorúkoľvek časť rozpočtového záväzku na intervencie v záujme rozvoja vidieka v rámci strategického plánu SPP, ktorá sa nepoužila na zálohové platby ani na priebežné platby, alebo v súvislosti s ktorou sa Komisii nepredložilo nijaké vyhlásenie o výdavkoch spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 30 ods. 3 v súvislosti s výdavkami vynaloženými do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku rozpočtového záväzku.

SR nesúhlasí s navrhovaným opätovným zavedením pravidla n+2. SR navrhuje zachovať súčasnú úpravu automatického zrušenia viazanosti n+3.

Odôvodnenie: V prípade opatrení náročnejších na začatie implementácie je v prípade uplatňovania pravidla n+2 vyššie riziko nedočerpania prostriedkov EPFRV ako pri uplatňovaní pravidla n+3. Uplatňovaním pravidla n+3 pri čerpaní podpôr z EPFRV sa vytvoria lepšie podmienky pre čerpanie podpôr a zvýši sa pravdepodobnosť vyčerpania vyčlenenej podpory najmä na začiatku programového obdobia.

Pozastavenie platieb v súvislosti s ročným schvaľovaním účtov; s viacročným monitorovaním výkonnosti a v súvislosti s nedostatkami v riadiacich systémoch.

V súvislosti s novým modelom vykonávania SPP vyjadruje SR obavu z možného negatívneho vplyvu na štátny rozpočet, a to pozastavenia či zníženia platieb v prípade nesplnenia stanovených cieľov (vykazovaných výstupov) alebo nedostatkov v riadiacich systémoch.

Odôvodnenie: Prísne kvantitatívna metóda vyhodnocovania pokroku, aj vzhľadom na indikátory navrhované v nariadení pre strategické plány SPP, sa nejaví ako vhodná.

V tejto súvislosti je potrebné zodpovedať aj otázku, akým spôsobom bude Komisia posudzovať, či členský štát dostatočne vysvetlil prípadný nedostatočný pokrok v napĺňaní cieľov nastavených v strategickom pláne. Komisia by mala zohľadniť objektívne prekážky, ktoré môžu ovplyvňovať vykonávanie nápravných opatrení a plnenie akčných plánov.

Navrhuje sa, aby Komisia bola splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá týkajúce sa miery pozastavenia platieb a podmienok ich refundácie.

SR v prípade potreby prijatia doplňujúcej legislatívy preferuje formu vykonávacej legislatívy.

Výročné schvaľovanie výkonnosti

SR vyjadruje obavu z možného negatívneho finančného vplyvu (zníženia financovania Úniou) a namiesto delegovaných aktov na uplatnenie znížení a kritérií na odôvodnenia dotknutého ČŠ by uprednostnilo vykonávacie akty.

Postup overovania súladu

SR sa obáva možného vylúčenia z financovania Úniou v prípade nedostatkov vo fungovaní riadiacich systémov členského štátu. SR preferuje formu vykonávacej legislatívy na doplnenie tohto nariadenia o pravidlá týkajúce sa kritérií a metodiky na uplatnenie finančných opráv.

Systém kontrol a sankcií.

Návrh nariadenia obsahuje niektoré základné princípy pre jeho nastavenie, avšak nešpecifikuje určité dôležité prvky, ako napr. čo sa má považovať za dostatočnú úroveň kontrol.

Zásadnou otázkou v kontexte návrhu je aj úprava v nastavení Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (kapitola II). V zmysle predloženého návrhu má tento systém zahŕňať povinne tzv. systém monitorovania plôch, ktorý by však aj vzhľadom na jeho náročnosť a technickú pripravenosť členských štátov mal zostať dobrovoľný tak, ako je tomu v súčasnosti. Zároveň SR ako problematické vníma, že sa v zmysle článku 63 má Integrovaný administratívny a kontrolný systém do nevyhnutnej miery používať aj na riadenie a kontrolu kondicionality, čím sa výrazne rozširuje kontrola tak rozsiahlej problematiky ako je kondicionalita. Navyše, niektoré prvky kondicionality sú administratívne nekontrolovateľné. Taktiež bude v rámci legislatívneho procesu potrebné prediskutovať nastavenie a jednotlivé prvky geopriestorovej žiadosti o podporu (článok 64).

Články 84 až 86 obsahujú ustanovenia týkajúce systému kontroly a systému sankcií v súvislosti s kondicionalitou. Členské štáty sú povinné zriadiť systém kontroly plnenia povinností v zmysle nariadenia o strategických plánoch SPP.

SR má za to, že Komisia by v návrhu mala presne definovať podmienky, na základe ktorých dochádza k uplatňovaniu sankcií, predovšetkým v prípade zámerného nesúladu. Zároveň by mala uviesť percentuálne ohraničenie sankcií v prípade jednotlivých typov nesúladu.

Odôvodnenie: SR ako problematické vníma, že z uvedených ustanovení nevyplýva, na základe akých podmienok môže dôjsť k úplnému vylúčeniu poskytnutia platieb, resp. čo sa predstavuje pod pojmom „zámerný nesúlad“. Z uvedených ustanovení zároveň nevyplýva maximálne percentuálne ohraničenie sankcií v prípade opakovaného nesúladu na základe nedbanlivosti, ako aj v prípade zámerného nesúladu.

Sumy vyplývajúce zo správnych sankcií týkajúcich sa kondicionality

Navrhuje sa pre ČŠ možnosť ponechať si 20 % súm vyplývajúcich z uplatňovania znížení a vylúčení uvedených v článku 86. V súčasnosti si ČŠ môžu ponechať 25 % súm vyplývajúcich z uplatňovania znížení alebo vylúčení v súvislosti s pravidlami krížového plnenia.

SR je za zachovanie možnosti ponechať si 25 % súm vyplývajúcich zo správnych sankcií týkajúcich sa kondicionality.

Ďalšie pripomienky:
  • Vypustenie (neprevzatie) článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 upravujúceho oblasť nezrovnalostí znamená, že návrh nového horizontálneho nariadenia neobsahuje ustanovenie o delení finančných dôsledkov nevykonaného vymáhania v pomere 50:50 medzi ČŠ a rozpočet Únie.

To znamená, že finančné dôsledky spojené s nevymožením by v plnej miere znášal ČŠ.

  • Návrh nového horizontálneho nariadenia rovnako neobsahuje ustanovenia o možnosti ČŠ z riadne opodstatnených dôvodov rozhodnúť, že nebude pokračovať vo vymáhaní. Ide o tzv. pravidlo „de minimis“ (v súčasnosti 100 EUR/250 EUR) a o prípady, ak vymáhanie nie je možné z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka alebo osôb právne zodpovedných za nezrovnalosť (v takýchto prípadoch sa finančné dôsledky vyplývajúce z nevymoženia v súčasnosti hradia z rozpočtu Únie).

Vypustenie týchto ustanovení bude mať negatívny vplyv na rozpočet SR.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady bude v SR, tak ako vo všetkých členských štátoch Európskej únie, priamo uplatniteľné. V súvislosti s navrhovaným novým modelom uplatňovania SPP sa očakáva potreba úpravy zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nové nariadenie si vyžiada aj aktualizáciu systémov finančného riadenia, resp. schválenie nového Systému finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a nového Systému finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

Pre SR je roku 2021 na priame platby vyčlenených 383,8 mil. EUR a postupným zvyšovaním vďaka externej konvergencii (o 4-5 mil. EUR ročne) by sme sa mali dostať na 407,6 mil. EUR v roku 2027.

V rámci trhovo orientovaných výdavkov je ročná alokácia pre SR na intervencie v sektore vinárstva a vinohradníctva mierne znížená (z 5,085 mil. na 4,887 mil. EUR ročne) a na intervencie v sektore včelárstva je takmer dvojnásobne zvýšená na cca 1 mil. EUR.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, Komisia navrhuje vyvážiť financovanie medzi rozpočtami EÚ a členskými štátmi a zvýšiť vnútroštátne miery spolufinancovania. Rozdelenie podpory z EPFRV sa bude zakladať na objektívnych kritériách, ktoré sú spojené s cieľmi politiky a zohľadňujú súčasné rozdelenia. Ako je tomu aj dnes, menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z vyšších mier spolufinancovania, ktoré sa budú uplatňovať aj na niektoré opatrenia, ako sú napríklad program LEADER a agroenvironmentálno-klimatické opatrenia.

Komisia navrhuje pre SR na podporu rozvoja vidieka 1,593 mld. EUR na 7-ročné obdobie, t. j. 227,683 mil. EUR na rok. Vzhľadom na zníženie maximálnej miery príspevku EPFRV bude potrebné zabezpečiť zvýšené spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.

Členským štátom sa ponúkne určitá úroveň flexibility, čo sa týka prevodov medzi alokáciami. Až 15 % príslušných priamych platieb je možné previesť na alokácie z EPFRV a naopak.

Materiál možno pripomienkovať do 30. júla 2018.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies