V pripomienkovaní je poľnohospodárska politika EU: Pravidlá strategických plánov – I.časť

V slovenskom pripomienkovom konaní je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013.

Návrh Komisie na vypracovanie viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 stanovuje rozpočtový rámec a hlavné smerovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Na tomto základe Komisia predkladá súbor nariadení, ktorými sa stanovuje legislatívny rámec SPP na obdobie 2021 až 2027 spolu s posúdením vplyvu alternatívnych scenárov vývoja politiky. Okrem tohto predmetného nariadenia sú to ešte tzv. Horizontálne nariadenie SPP a Nariadenie o spoločnej organizácii trhov.

Cieľom predmetných nariadení má byť zosúladenie cieľov SPP s cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj zjednodušenie vykonávania politiky. SPP by sa mala lepšie prispôsobiť miestnej situácii odstránením detailných podmienok oprávnenosti na podporu poskytovanú na úrovni EÚ stanovených v príslušnej legislatíve EÚ. Členské štáty (ČŠ) by mali mať možnosť vymedzovať väčšinu podmienok oprávnenosti na vnútroštátnej úrovni tak, aby boli vhodné pre ich osobitnú situáciu.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov (SP) stanovuje pravidlá týkajúce sa všeobecných a špecifických cieľov, ktoré sa majú dosahovať prostredníctvom podpory Únie financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci SPP, typov intervencií a spoločných požiadaviek vzťahujúcich sa na členské štáty, strategických plánov SPP, ktoré majú členské štáty zostaviť a v ktorých majú stanoviť cieľové hodnoty, vymedziť intervencie a alokovať finančné zdroje v súlade so špecifickými cieľmi a identifikovanými potrebami a koordinácie a riadenia, ako aj monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

Navrhovaný dátum implementácie je 1. január 2021 .

Metóda transpozície do práva SR a predpokladaný dátum transpozície: Nariadenie je priamo uplatniteľné v ČŠ, avšak predpokladá sa transpozícia prostredníctvom zákona, aproximačného nariadenia vlády, resp. nariadenia vlády. Transpozíciu je potrebné vykonať pred predkladaním žiadostí o podporu v roku 2021.

 

Stanovisko Slovenskej republiky

EK navrhuje ako nový prvok, aby ČŠ v programovom období 2021-2027 vypracovali namiesto programov rozvoja vidieka (ktoré zahŕňali len podporu na rozvoj vidieka) strategické plány (SP), ktoré budú pokrývať nielen opatrenia rozvoja vidieka, ale aj priame platby a trhové podpory. SPP bude naďalej založená na dvoch fondoch, t.j. intervencie na rozvoj vidieka budú spolufinancované z EPFRV a priame platby spolu s trhovými podporami budú financované z EPZF.

Návrh nariadenia pre SP je rozdelený na IX hláv.

Hlava I stanovuje rozsah pôsobnosti nariadenia, ako aj vymedzenia pojmov. V hlave II sú uvedené všeobecné a špecifické ciele a indikátory SPP, ktoré treba plniť prostredníctvom intervencií, ktoré členské štáty navrhli vo svojich SP. Hlava III zavádza niekoľko spoločných požiadaviek v súvislosti s SP, ako aj prvky, ktoré sa vzťahujú na viacero intervencií, napr. definície, dodržiavanie pravidiel WTO, koncept skutočného poľnohospodára a pod. Opisuje tiež povinnosti vyplývajúce z „kondicionality“ (povinné požiadavky, ktoré musí každý prijímateľ platieb na plochu dodržiavať v súvislosti s normami dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu pôdy v oblastiach: klíma a životné prostredie, verejné zdravie, zdravie zvierat a rastlín, ako aj dobré životné podmienky zvierat, ale aj povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ), ako aj potrebu disponovať dobre fungujúcimi poľnohospodárskymi poradenskými službami. Táto hlava obsahuje aj typy intervencií vo forme priamych platieb, sektorové typy intervencií, ako aj typy intervencií v záujme rozvoja vidieka, ktoré môžu a ktoré musia ČŠ implementovať v rámci SP. Hlava IV je venovaná finančným ustanoveniam. Vymedzuje flexibilitu umožňujúcu prevod medzi fondmi, stanovuje miery príspevku z EPFRV na oprávnené verejné výdavky v členských štátoch, ako aj určité minimálne alebo maximálne finančné alokácie na osobitné účely. V hlave V sú uvedené pravidlá týkajúce sa SP SPP, ako aj schvaľovanie zo strany EK. Hlava VI obsahuje prvky týkajúce sa koordinácie a riadenia. V hlave VII sa zavádza rámec pre monitorovanie a hodnotenie výkonnosti SPP. Táto hlava obsahuje tiež pravidlá týkajúce sa bonusu za dobrú výkonnosť v oblasti životného prostredia a klímy. Hlavy VIII a IX obsahujú pravidlá hospodárskej súťaže, všeobecné a záverečné ustanovenia.

Oficiálna Pozícia SR/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu:
  • pojmy, ktoré treba vymedziť – koncept „skutočného poľnohospodára“ prakticky kopíruje podobu konceptu „aktívneho poľnohospodára“ (ktorý aj inštitúcie EÚ uznali v existujúcej podobe ako neefektívny), s tým rozdielom, že navrhovaný rámec definície akcentuje zodpovednosť členského štátu. SR v uvedenej súvislosti navrhuje lepšie zacielenie definície, prípadne fakultatívnosť konceptu „skutočného poľnohospodára“. Tiež podľa nášho názoru absentuje vymedzenie pojmov súvisiacich s obhospodarovaním lesov, ako podstatnej súčasti SPP. Vzhľadom na osobitosti súvisiace s obhospodarovaním lesov v rámci SR (napr. zabezpečenie obhospodarovania lesov v prevažnej miere prostredníctvom poskytovateľov služieb)  považujeme za potrebné vymedziť pojmy, ako napr. lesný porast, vlastník lesa, obhospodarovateľ lesa, obhospodarovanie lesa, poskytovanie služieb pri obhospodarovaní lesa.

  • kondicionalita – považujeme za vhodné vypustiť tie normy a požiadavky, na ktoré nemá farmár priamy vplyv a dosah prostredníctvom svojej poľnohospodárskej činnosti, príkladom sú požiadavky v oblasti chorôb zvierat.

  • poradenské služby pre poľnohospodárske podniky – navrhovaná komplexná štruktúra oblastí, ktoré majú byť pokryté poradenskými službami má prierezový medzirezortný charakter. Vzhľadom na uvedené SR nepodporuje povinné implementovanie takto navrhnutého nástroja.

  • stropovanie/degresívne platby – navrhuje sa spôsob stropovania a degresivity priamych platieb, ktorý nezohľadňuje štruktúru poľnohospodárskeho sektora, predovšetkým podnikov, naprieč EÚ. SR v uvedenej súvislosti nepodporuje povinné stropovanie a degresivitu priamych platieb a odporúča, aby ČŠ mohli uplatňovať znižovanie platieb na báze dobrovoľnosti. Zároveň bude potrebné diskutovať o vhodnosti metódy výpočtu odpočítania nákladov, a to aj z hľadiska administratívnej náročnosti stanovenia miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou.

  • režimy v záujme klímy a životného prostredia – platby v režimoch v záujme klímy a životného prostredia by nemali podliehať stropovaniu, lebo sa tým zníži motivácia fariem uchádzať sa o tento typ podpory.

  •  sektorové typy intervencií – pravidlá, ktoré sú uvedené v kapitole III. neprinášajú radikálne zmeny voči existujúcemu systému. V sektore ovocia a zeleniny sa systém intervencií uplatňuje týmto spôsobom už niekoľko rokov (1308/2013, 2017/891, 2017/892). Komisia má za cieľ organizovať po vzore sektora ovocia a zeleniny aj ostatné sektory. Bude však potrebné pozorne sledovať spôsob uplatnenia organizácie trhu pomocou organizácií výrobcov v jednotlivých sektoroch. Pre SR sú najdôležitejšie sektory ovocie a zeleniny, víno, včelárske produkty. V prvej fáze nepovažujeme za potrebné osobitne pripomienkovať jednotlivé články, keďže vychádzajú z nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Pokladáme začlenenie časti nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 do tohto návrhu za prehľadnejšie a konzistentnejšie z hľadiska orientácie odbornej verejnosti v texte nariadenia. Budeme od Komisie žiadať viac informácií o delegovanej a vykonávacej legislatíve, ktorú bude nevyhnutné k tomuto nariadeniu pripraviť.

  •  investície – definuje typy oprávnených a neoprávnených investícií. V programovom období 2014-2020 bola v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013 stanovená max. miera podpory, ktorá sa líšila v závislosti od regiónu (menej rozvinutá oblasť/iná oblasť) v prípade investícií, ako i v závislosti od toho, či išlo o investície do poľnohospodárstva alebo lesníctva. V súčasnosti sa max. miera podpory pri investíciách nerozlišuje, t.j. je stanovená rádovo jednotne na max. 75% z oprávnených výdavkov. Vzhľadom na to, že máme za to, že uvedená intervencia bude zahŕňať aj investície mimo čl. 42 ZFEÚ, ako sú napr. investície do spracovania produktov, ktorých výstup sa nenachádza na prílohe I k ZFEÚ – uvedené bude podliehať schémam pomoci, taktiež nie je jasné, či v rámci tejto intervencie bude možné súčasne podporiť aj investície do nepoľnohospodárskej činnosti, keďže uvedené je pokryté v intervencii „podpora vstupu mladých farmárov a začatie podnikania na vidieku“, kde ale ide o paušálnu formu podpory.

  • mladí farmári a podpora zakladania podnikov na vidieku – stanovuje , že paušálna podpora vo výške max. 100 000€  sa môže poskytnúť na základe podnikateľského plánu, a to na: uvedenie mladých farmárov do sektora; na začatie podnikania na vidieku s prepojením na poľnohospodárstvo a lesníctvo alebo na diverzifikáciu príjmov fariem a na začatie podnikania na vidieku mimo poľnohospodárstva, ak je to súčasťou stratégie miestneho rozvoja. V porovnaní s obdobím 2014-2020 ide o zvýšenie paušálnej podpory o 30 000€. Nie je jasné, či sa pod diverzifikáciou príjmov fariem myslí len diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, alebo aj diverzifikácia smerom k iným poľnohospodárskym činnostiam, resp. aká je demarkačná línia s intervenciou Investície.

  • nástroje riadenia rizíkpodpora sa môže poskytnúť ako finančné príspevky na poistné v poistných schémach alebo finančné príspevky do vzájomných fondov vrátane administratívnych nákladov na ich založenie. Cieľom je pomôcť skutočným farmárom riadiť ich výrobné a príjmové riziká týkajúce sa ich poľnohospodárskej činnosti a ktoré sú mimo ich kontroly. Ide o povinný prvok SP. SR nemá skúsenosti s implementáciou uvedeného nástroja v kontexte rozvoja vidieka, sme toho názoru, že jeho zahrnutie do SP by malo byť na báze dobrovoľnosti ČŠ.

  • spolupráca – zahŕňa podmienky na podporu projektov operačných skupín EIP, LEADER, schémy kvality potravín, organizácie výrobcov alebo iné formy spolupráce zahŕňajúce aspoň dva subjekty. V článku sa okrem iného uvádza, že v prípade postúpenia farmy je možné poskytnúť podporu len farmárom, ktorí už dosiahli dôchodkový vek podľa národnej legislatívy. Nie je jasné, čo presne (aké oprávnené výdavky) sa má rozumieť uvedenou vetou, konkrétne o akú intervenciu vo forme spolupráce má ísť. Taktiež v prípade LEADER sa odkazuje na ustanovenia nariadenia CPR kde sú stanovené ďalšie podmienky uvedenej podpory, o.i. aj to, že v prípade viacfondových stratégií miestneho rozvoja si môžu príslušné riadiace orgány zvoliť tzv. hlavný fond, pričom na stratégiu sa budú uplatňovať pravidlá tohto hlavného fondu. Vzhľadom na skúsenosti s implementáciou iniciatívy LEADER v programovacom období 2007-2013 a 2014-2020, ako i berúc do úvahy, že miestny rozvoj systémom zdola nahor zvaný LEADER sa dlhoročne spolufinancoval z poľnohospodárskych fondov EÚ pre rozvoj vidieka, je SR toho názoru, že uvedený nástroj by mal byť primárne zadefinovaný v nariadení o strategických plánoch SPP a  CPR nariadenie by malo v súvislosti s miestnym rozvojom vedeným komunitou odkazovať na ustanovenia o iniciatíve LEADER v nariadení o strategických plánoch SPP. Zároveň by bolo v tejto súvislosti vhodné, aby bol EPFRV stanovený ako tzv. hlavný fond, t.j. v prípade viacfondových stratégií by platili pravidlá EPFRV.

  • výmena znalostí a informovanie – ide o úhradu nákladov každej činnosti na podporu inovácií, vzdelávanie, poradenstvo, informovanie a rozširovanie vedomostí v oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a podnikania na vidieku. Max. výška podpory je 75% oprávnených výdavkov. V porovnaní s obdobím 2014-2020 ide o zníženie intenzity pomoci na vzdelávanie cca o ¼.

  •  všeobecné pravidlá pre finančné nástroje (FN) – definuje podmienky poskytnutia FN s odkazom na nariadenie o spoločných ustanoveniach (CPR). SR doteraz neimplementovalo, t.j. nemá skúsenosti s implementáciou FN v kontexte rozvoja vidieka.

  • oprávnenosť výdavkov – stanovuje, že výdavky z EPFRV sú oprávnené od 1.1. roka nasledujúceho po roku schválenia SP Európskou komisiou, ako i časovú oprávnenosť zmien v prípade modifikácie SP. Výdavky sú zároveň oprávnené na príspevok z EPFRV, ak boli užívateľom vynaložené a zaplatené a platobnou agentúrou skutočne zaplatená pomoc do 31.12.2029. Nie je jasné, prečo je oprávnenosť výdavkov až od 1.1. roka, ktorý nasleduje po roku schválenia SP. Navrhujeme, aby oprávnenosť výdavkov bola buď od 1.1.2021 alebo od dátumu schválenia strategického plánu SPP. Navrhujeme zachovať súčasnú úpravu obdobia oprávnenosti na príspevok z EPFRV aj v programovom období 2021-2027, t. z. navrhujeme nahradiť rok „2029“ v čl. 80 ods. 3 v prvej vete rokom „2030“.

  •  miera príspevku EPFRV – definuje max. mieru príspevku z EPFRV 70% z oprávnených verejných výdavkov v menej rozvinutých oblastiach, 65% z oprávnených výdavkov na platby na oblasti s prírodnými a inými špecifickými obmedzeniami a 43% v ostatných oblastiach. Min. miera príspevku z EPFRV je 20%. Daná miera príspevku EPFRV je 80% pri záväzkoch riadenia („management commitments“), neproduktívnych investíciách, na podporu EIP a na LEADER. Vo všeobecnosti ide o zníženie max. príspevku EPFRV v porovnaní s obdobím 2014-2020, kedy max. miera príspevku z EPFRV v menej rozvinutých oblastiach predstavovala 85% (SR uplatňovala 75%). Uvedené zníženie vnímame pozitívne v kontexte vyššieho podielu zapojenia národných zdrojov do rozpočtu SP (a tak vyššieho rozpočtu verejných zdrojov na SP), čo však nerieši situáciu v oblasti vyrovnávania rozdielov medzi ČŠ, keďže uvedený model  (interval max. a min. príspevku z EPFRV v rozpätí od 20% do 70%) naďalej umožňuje členským štátom so silnejšou ekonomikou niekoľkonásobne zväčšiť rozpočet (verejné zdroje) na rozvoj vidieka v rámci SP v porovnaní s ČŠ so slabšou ekonomikou. Preto sme toho názoru, že spravodlivejším modelom by bolo stanovenie jednej pevnej miery príspevku EPFRV (t.j. nie interval) platnej pre všetky ČŠ.

  • alokácia na viazanú podporu – navrhovanú úroveň maximálnej finančnej alokácie 10 % vnútroštátnej obálky pre priame platby + 2 % pre bielkovinové plodiny považuje SR za príliš nízku a pravidlá za príliš reštriktívne. Všeobecne navrhujeme zvýšenie finančných alokácií na intervencie na viazanú podporu, ktorá by mohla byť poskytnutá tým sektorom alebo výrobám, ktoré sú osobitne významné z hospodárskych, spoločenských alebo environmentálnych dôvodov a to nie len v prípade, že príslušné sektory, resp. typy výroby čelia špecifickým ťažkostiam.

  • obsah Strategického plánu – návrh indikuje široký rozsah informácií, ktoré má členský štát v SP poskytnúť. SR zároveň ako problematické vníma, že v návrhu sa často uvádza povinnosť členského štátu zdôvodňovať svoje rozhodnutia. Problematickou je tiež pomerne vysoká vágnosť a nejednoznačnosť viacerých ustanovení k obsahu a štruktúre SP, ako aj samotnému nastaveniu a implementácii intervencií. Problematické sa javia aj ciele nepoľnohospodárskeho charakteru a nastavenie jednotnej intervenčnej logiky pre rozvoj vidieka, priame platby a sektorové opatrenia.

  • intervencie – stanovuje min. povinnú štruktúru intervencií, ktorá musí o.i. zahŕňať aj ročné výstupy pri každej intervencii – ide o novinku, uvedené bude klásť veľký dôraz na správny odhad/plánovanie výstupov pri tvorbe SP tak, aby sa pri ročnom odpočtovaní v rámci výročných správ o SP nevykazovali príliš veľké odchýlky z dôvodu nesprávneho odhadu/plánovania.

  • štátna pomoc – stanovuje, že na platby podľa tohto nariadenia, ak nespadajú do čl. 42 ZFEÚ, sa vzťahuje štátna pomoc. Zároveň definuje, že štátna pomoc sa vzťahuje aj na podporu na operáciu, ak je podpora na pracovný kapitál poskytnutá vo forme finančných nástrojov, a to bez ohľadu na to či spadá alebo nespadá do rozsahu čl. 42. Z návrhu uvedeného nariadenia vyplýva, že SP bude dostatočne podrobný na to, aby mohol byť posúdený zároveň aj z hľadiska pravidiel štátnej pomoci, keďže naším cieľom je vyhnúť sa následnej notifikácii schém pomoci po schválení SP. Uvedený postup by bol výrazným zjednodušením procesu prípravy a implementácie SP. Preto navrhujeme, aby schválenie SP zo strany EK znamenalo zároveň aj schválenie z pohľadu pravidiel štátnej pomoci.

  •  časový harmonogram pre schválenie Strategického plánu – navrhovaný harmonogram môže priniesť viaceré administratívne ťažkosti. Navrhuje sa, že EK je povinná schváliť SP do 8 mesiacov od predloženia, avšak táto lehota začína plynúť až od predloženia všetkých informácií. Vzhľadom na to, že členské štáty majú predložiť návrh SP do 01.01.2020, aj pri situácii, že EK nebude mať pripomienky, môže byť tento plán schválený v druhej polovici roka 2020, čo vzhľadom na dĺžku trvania prijatia vnútroštátnej legislatívy neposkytuje dostatočný časový priestor pre prípravu implementácie. Zároveň tiež dávame do pozornosti, že návrh nariadenia predpokladá predloženie návrhu SP SPP Komisii do 1.1.2020, čo je veľmi krátky čas na prípravu takého komplexného dokumentu, ktorý navyše integruje oba piliere SPP.

  •  výkon delegovaných právomocí – Komisia si udelila pomerne rozsiahly mandát na prijímanie delegovanej legislatívy. SR má za to, že k delegácii právomocí je potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. V prípade potreby prijatia doplňujúcej legislatívy preferuje SR formu vykonávacej legislatívy. V tejto súvislosti sa tiež javí ako nejednoznačné prerozdelenie niektorých kompetencií medzi členským štátom a Komisiou, keďže vzhľadom na absentujúci obsah delegovanej legislatívy nie je možné špecifikovať mieru ani rozsah potreby miery aproximácie návrhu do vnútroštátnej legislatívy.

  •  vonkajšia konvergencia priamych platieb – v návrhu sa uvádza, že pre členské štáty s priemernou úrovňou podpory pod 90 % priemeru EÚ sa zníži tento rozdiel o 50 % rozdielu na 90 % priemeru EÚ v 6 postupných krokoch počínajúc rokom 2022. Na financovaní tejto konvergencie sa budú podieľať všetky členské štáty. SR predloženú úroveň, ako aj tempo konvergencie považuje za málo ambiciózne.

Slovensko vo svojej pozícii tvrdí, že “rešpektujeme navrhovanú úpravu Technickej pomoci z podnetu členských štátov (TP). Zároveň vítame zachovanie využívania zjednodušeného vykazovania nákladov, najmä čo sa týka využitia refundácie a paušálneho financovania (ako jednej z foriem zjednodušeného vykazovania výdavkov, tzv. „flat-rate financing“).”

Materiál možno pripomienkovať do 30.7. 2018. 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies