Ak by som mal nejako charakterizovať rok 2020 v slovenskej politike, tak pre mňa to bol rok klamstva.

V politike sa vždy nejako ohýbajú fakty či manipuluje kontextom, ale takéto jemnosti prestali u nás od marca platiť. Igor Matovič vniesol do domácej politiky prax vymýšľať si hocičo, hocikedy a úplne bez hanby. Mohol si to dovoliť aj preto, že ho verejne málokto okamžite konfrontuje.

A tak hneď po voľbách na tlačovke vytiahol úplne nezmyselné čísla o tom, koľko Slovákov za dva týždne údajne prišlo z postihnutého severného Talianska, tvrdil, že mu vánok vypracoval nejaký skvelý protipandemický plán ale odmietol ho zverejniť, potom trieskal bludy o blackoute a odmietal povedať, akí údajní poradcovia mu ho poradili, na konci jari svoje ovečky s IQ húpacieho koníka oblboval grafmi miešajúcimi medzikvartálny a medziročný rast HDP, tvrdil, že k vakcíne sa my dostaneme oveľa neskôr, ako bohaté krajiny, sústavne dezinterpretuje, čo iní povedali, podáva úplne pokrivené obrazy reality (drvivá väčšina ľudí pri diplomovkách podvádza, takmer všetci reštauratéri okrádajú štát na daniach…), robí „vývody“, ktorým chýba logika.

Môže si to dovoliť, pretože ak typickému fanúšikovi Igora poviete tri vety, on vôbec nie je schopný zistiť, že tretia si odporuje s prvou. Reaguje, ako kokršpaniel, len na kokrétne slová. Ak je v tých vetách „múdrosráč“, „mafia“ či „Fico“, boli to dobré vety.

Také drobnosti, ako, že pred voľbami sľubovali hmotnú zodpovednosť politikov a podobné bludy, na ktoré odvtedy zabudli, tu teraz ani nejdem riešiť.

Táto prax bezuzdne klamať sa rozšírila všade vo vrcholovej štátnej správe a cez monitory a obrazovky pôsobí na zvyšok obyvateľstva. Nie covid, lži sú hlavnou infekciou u nás v roku 2020.

Ľudia z ministerstva práce úplne bežne rozprávajú nezmysly o finančnej pomoci (overiteľné, ale málokto ich s tým konfrontuje), Kollár s Gröhlingom narozprávali také bludy o písaní diplomoviek, že z toho normálneho človeka bolel žalúdok, vrchný maršál Naď trepe strašné kraviny o „dôkazoch“ úspešnosti plošného testovania, vánok Krajči bez problémov na tlačovke hádže lži o tom, čo nezávislá analytická skupina predpovedala z hľadiska vývoja počtov hospitalizovaných, atď.

To sú len malé príklady, pre ilustráciu. Klame sa všade, bežne. Nikdy sa tak neklamalo. V 90. rokoch vyčítali Vladimírovi Mečiarovi, že keď nemá vhodný argument, tak si niečo vymyslí. Lenže on to urobil tak raz za týždeň. Títo to robia stále, je to ich životný štýl.

Pravdaže, nepomôže im to, lebo klamať môžu ľudí, ale nie realitu. A tá ich dobieha a ľudia ju nakoniec cítia. Lenže, bohužiaľ, medzitým ten verejný priestor riadne zasvinili, štandardy komunikácie a diskusií riadne klesli a s týmto toxickým dedičstvom sa bude ťažko vyrovnávať.