Má­me rôz­ne nas­ta­ve­nia cit­li­vos­ti gom­bí­kov, kto­ré v nás za­pnú pot­re­bu rea­go­vať a ke­dy rea­go­vať. Čo je úlo­hou sud­cov? Iba sú­diť? Ke­dy je ten správ­ny čas oz­vať sa? A ako sil­no? Kto ur­ču­je, ke­dy nie je v po­riad­ku ml­čia­ca väč­ši­na a ke­dy je?

Po­mô­žem si ci­tá­tom z kni­hy Já­na Mar­ko­ša Me­dzi dob­rom a zlom: „Nik­to z nás ne­mô­že o se­be po­ve­dať, že sto­jí pev­ne na stra­ne dob­ra, že má pres­ný, de­fi­ni­tív­ny kom­pas, kto­rý ho vždy ochrá­ni pred chy­ba­mi a zly­ha­nia­mi… žiad­ny mi­nu­lý prí­beh člo­ve­ka ne­ga­ran­tu­je, že sa ten­to muž či že­na i v sú­čas­nom oka­mi­hu či v bu­dúc­nos­ti roz­hod­nú dob­re… ba čo viac, pri mno­hých hod­no­to­vých roz­hod­nu­tiach do­kon­ca ani spät­ne ne­vie­me po­ve­dať, či sme sa roz­hod­li správ­ne…“

Sud­co­via, kto­rí sa ozý­va­li v mi­nu­los­ti, sú te­raz z poh­ľa­du vy­ššie ci­to­va­né­ho v bu­dúc­nos­ti, kto­rá mož­no uká­za­la, či to bo­lo správ­ne. Ak bo­lo a za­cho­va­li sa čes­tne a od­váž­ne, zna­me­ná to, že ma­jú už „pa­tent“ na po­sú­de­nie, kto je te­raz čest­ný a od­váž­ny? Sú auto­ma­tic­ky pre svo­je mi­nu­lé roz­hod­nu­tia ga­ran­tmi správ­ne­ho pos­to­ja v sú­čas­nos­ti? Má sud­ca, kto­rý sa oz­val „až te­raz“ prá­vo oz­vať sa? Po­mô­že hru­bá čia­ra? Kam za­ra­diť ml­čia­cu väč­ši­nu? Pod čia­ru či nad ňu?

Tak. Čo s tým? Ma­jú sa sud­co­via vy­jad­ro­vať? Ale­bo je to po­li­ti­zá­cia jus­tí­cie? Ale­bo je po­li­ti­zá­cia jus­tí­cie to, na­čo rea­gu­jú? Ve­ľa otáz­ni­kov.

Som člen­ka Súd­nej ra­dy SR, zvo­li­li ma sud­co­via. Aj pre­to je mo­jou po­vin­nos­ťou sa vy­jad­ro­vať k sta­vu jus­tí­cie. Nie k jed­not­li­vým roz­hod­nu­tiam sú­dov. Mo­je ná­zo­ry /resp. žiad­ne­ho čle­na ra­dy/ ne­mô­žu byť zve­rej­ňo­va­né na strán­ke súd­nej ra­dy, le­bo, ako mi bo­lo vy­svet­le­né, tá­to je ur­če­ná na uz­ne­se­nia ce­lej súd­nej ra­dy a pub­li­ko­va­nie ná­zo­rov pá­na pred­se­du Súd­nej ra­dy SR.

Zavraždili sme štát …

A má­me tu prob­lém a ďal­šie otáz­ni­ky

Má sa pred­se­da súd­nej ra­dy vy­jad­ro­vať ku kon­krét­nym /nep­rá­vop­lat­ným/ roz­hod­nu­tiam sú­dov? Potvr­dzo­vať ich ob­sah ale­bo ich spo­chyb­ňo­vať, a tým aj sud­cov, kto­rí roz­hod­nu­tie vy­hlá­si­li? Má k to­mu le­gi­ti­mi­tu, le­bo nie je sud­ca /ale­bo je?/, ale zvo­le­ný do súd­nej ra­dy parla­men­tom? Má sa vy­jad­ro­vať k to­mu, či je správ­ne roz­hod­nu­tie pre­mié­ra /po­li­ti­ka/ dať otes­to­vať ce­lý ná­rod? Mys­lím si, že ne­má.

Ke­by sa pán pred­se­da vy­jad­ril o pot­re­be reš­pek­to­va­nia roz­hod­nu­tí sú­dov, bo­lo by to v po­riad­ku. Je to však inak.

Bez zna­los­ti spi­su sa jed­nak nie je mož­né re­le­van­tne vy­jad­riť k aké­mu­koľ­vek roz­hod­nu­tiu sú­du, a aj ke­by pán pred­se­da trest­ný spis či spi­sy vi­del a mal ich pod­rob­ne naš­tu­do­va­né, nie je súk­rom­ná oso­ba, či no­vi­nár, kto­rý si mô­že uro­biť ná­zor na zá­kla­de me­dia­li­zo­va­ných, či ne­ja­kým „zvláš­tnym“ spô­so­bom zís­ka­ných in­for­má­cií zo spi­su. Vy­jad­ril sa nap­rík­lad k roz­sud­ku, kto­rým bol obž. M.K. os­lo­bo­de­ný spod ob­ža­lo­by, keď uvie­dol, že „ako sud­ca som si po­ve­dal“…. pri­čom dos­pel k zá­ve­ru, kto­rý ve­rej­ne pre­zen­to­val, a kto­rý sme­ro­val k to­mu, že sud­co­via dô­ka­zy vy­hod­no­ti­li nes­práv­ne, le­bo pán pred­se­da súd­nej ra­dy „ne­vi­dí nič, čo by za­kla­da­lo ro­zum­nú po­chyb­nosť, že sku­tok spá­cha­li ob­ža­lo­va­ní…“. K uz­ne­se­niu, kto­rým bol vza­tý do väz­by ge­ne­rál M.L. v člán­ku „Pá­ni po­li­ti­ci, väz­ba Mi­la­na Lu­čan­ské­ho bo­la roz­hod­nu­tím ne­zá­vis­lé­ho sú­du“ ako pred­se­da súd­nej ra­dy uvie­dol, že by „pod­ľa zná­mych fak­tov z tres­tné­ho spi­su roz­ho­dol rov­na­ko ako Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd“.

To há­dam nie. Zna­me­ná to, že roz­hod­nu­tie o os­lo­bo­de­ní M.K. ne­bo­lo roz­hod­nu­tím ne­zá­vis­lé­ho sú­du?

Pri­po­mí­nam, že súd­na ra­da má pri­jí­mať opat­re­nia na po­sil­ňo­va­nie dô­ve­ry ve­rej­nos­ti v súd­nic­tvo a pred­se­da súd­nej ra­dy má ko­nať tak, aby ne­bo­la oh­ro­ze­ná dô­ve­ry­hod­nosť súd­nic­tva.

Súd­na ma­pa a zme­na ús­ta­vy ver­zus súd­na ra­da

Je zná­me, že som kri­tič­kou no­vej súd­nej ma­py /osob­ne mám rad­šej vý­raz re­for­ma jus­tí­cie/. Kri­tič­kou spô­so­bu jej vy­tvo­re­nia, spô­so­bu, ako uz­re­la svet­lo sve­ta, ale pre­dov­šet­kým jej ob­sa­hu. Dô­vo­dy som uvied­la opa­ko­va­ne v mé­diách, na mi­mo­riad­nom za­sad­nu­tí súd­nej ra­dy, na stret­nu­tí čle­nov súd­nej ra­dy s pa­ni mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti a aj vy­pra­co­va­ním ná­mie­tok a vý­hrad ob­siah­nu­tých v ma­te­riá­li „Súd­na ma­pa inak“. Aby ne­doš­lo k omy­lu, som za re­for­mu jus­tí­cie s cie­ľom jej efek­tív­ne­ho fun­go­va­nia hlav­ne k pros­pe­chu všet­kých ob­ča­nov, ale súd­na ma­pa pred­lo­že­ná pa­ni mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti /ako aj zme­ny ús­ta­vy a niek­to­rých zá­ko­nov/ ma­jú k nej na mí­le ďa­le­ko.

Pán pred­se­da súd­nej ra­dy ok­rem iné­ho uvie­dol /napr. dňa 03.01.2021/, že sa pod­ľa ne­ho „za­ča­li v ro­ku 2020 v jus­tí­cii očis­tné pro­ce­sy, ok­rem iné­ho bo­la pri­ja­tá no­ve­la ús­ta­vy a zá­kon o re­for­me súd­nic­tva, kto­ré prip­ra­vi­li pô­du na prak­tic­ké up­lat­ne­nia tých­to pro­ce­sov“. Ako aj, že „mie­ni­me ráz­nej­šie vstu­po­vať do le­gis­la­tív­nych pro­ce­sov tý­ka­jú­cich sa prak­tic­ké­ho uvá­dzania jus­tič­nej re­for­my do prak­tic­ké­ho ži­vo­ta“. Tu sa s pá­nom pred­se­dom opäť nez­hod­ne­me. Ne­mys­lím si to­tiž, že zme­na ús­ta­vy a niek­to­rých zá­ko­nov pris­pe­je k očis­te­niu jus­tí­cie a ze­fek­tív­ni jej fun­go­va­nie. A nič na mo­jom ná­zo­re nez­me­ní ani list, kto­rým pán pred­se­da veľ­mi kri­tic­ky vrá­ta­ne osob­ných úto­kov, rea­go­val v me­ne ce­lej súd­nej ra­dy /bez to­ho, aby sme bo­li o tom vop­red mi­ni­mál­ne in­for­mo­va­ní/ na kri­ti­ku CCJE /Po­rad­ná ra­da európ­skych sud­cov/ k pre­bie­ha­jú­cim zme­nám v jus­tí­cii na Slo­ven­sku, kde kon­šta­to­val, že sud­com nič neh­ro­zí.

Hro­zí. Pres­ne to, čo uvied­la v sta­no­vis­ku CCJE k od­vo­lá­va­niu čle­nov súd­nej ra­dy /váž­ne sa zní­ži ich ne­zá­vis­losť, čo ich ro­bí príl­iš zá­vis­lý­mi na že­la­niach tých, kto­rí ich zvo­li­li ale­bo vy­me­no­va­li, a zba­ví ich tak úlo­hy, kto­rú ma­jú pri sle­do­va­ní cie­ľov ne­zá­vis­lé­ho a efek­tív­ne­ho súd­nic­tva/, k pre­lo­že­niu sud­cu bez súh­la­su aj na súd niž­šie­ho stup­ňa.

Tenký ľad trestného stíhania a nutnosť väzby v prípade  generála Lučanského

CCJE vo vzťa­hu k zme­nám pri tres­tnom stí­ha­ní sud­cov uvied­la, že exis­tu­je ri­zi­ko, že tie­to ús­tav­né zme­ny sú v roz­po­re so zá­sa­da­mi ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva, ale­bo ich po­ru­šu­jú. Sud­co­via mu­sia byť tres­tne zod­po­ved­ní pod­ľa všeo­bec­né­ho prá­va za tres­tné či­ny spá­cha­né mi­mo súd­nej sie­ne. Sud­co­via však mu­sia byť chrá­ne­ní pred nep­ri­me­ra­ným von­kaj­ším vply­vom, na ten­to účel by ma­li mať fun­kčnú /ale iba fun­kčnú/ imu­ni­tu, s vý­nim­kou úmy­sel­né­ho tres­tné­ho či­nu nap­rík­lad pri­jí­ma­nia úp­lat­kov. Ta­ká­to fun­kčná imu­ni­ta ne­vy­lu­ču­je dis­cip­li­nár­ne ko­na­nia pro­ti sud­com za zneu­ži­tie úrad­nej mo­ci /ta­ké­to dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie u nás má­me/. No­vé zne­nie pod­ľa CCJE jed­noz­nač­ne pred­sta­vu­je po­ten­ciál­ne ri­zi­ko ši­ka­nóz­ne­ho tres­tné­ho stí­ha­nia sud­cu, kto­rý je ne­po­pu­lár­ny, ale­bo ve­die k väč­šie­mu /po­li­tic­ké­mu či dis­cip­li­nár­ne­mu/ tla­ku na sud­cov. Boj pro­ti ko­rup­cii by ne­mal na­ru­šiť zá­sa­du ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva.

Zá­ve­rom CCJE nap­rík­lad uvied­la vo vzťa­hu k zru­še­niu súh­la­su Ústav­né­ho sú­du SR s vä­zob­ným stí­ha­ním sud­cu, že ak je stá­le pot­reb­né za­cho­vať ús­tav­né zá­ru­ky pred prí­pad­ným úče­lo­vým stí­ha­ním pred­sta­vi­te­ľov zá­ko­no­dar­né­ho zbo­ru a sud­cov ús­tav­né­ho sú­du zo stra­ny vý­kon­nej mo­ci, pre­čo by tie­to zá­ru­ky ne­ma­li byť za­cho­va­né vo vzťa­hu k sud­com všeo­bec­ných sú­dov.

Tak­že, ako vi­dí­te, hro­zí. Ale hor­šie je, že cez sud­cov je tu hroz­ba aj všet­kým ob­ča­nom, kto­rí sa ke­dy ocit­li či ocit­nú pred sú­dom.

Ce­lop­loš­né tes­to­va­nie

Je to té­ma pre súd­nu ra­du resp. pred­se­du súd­nej ra­dy? Nie je. A nie len pre­to, ako na­pí­sal pán pred­se­da v člán­ku zve­rej­ne­nom na strán­ke súd­nej ra­dy dňa 30.10.2020, so zá­ve­rom „tak­že sa ide tes­to­vať“, kde v úvo­de uvie­dol „Ne­viem, ani prib­liž­ne, po­sú­diť správ­nosť a uži­toč­nosť ce­lop­loš­né­ho tes­to­va­nia“.

Oč­ko­va­nie

Je to­to té­ma pre súd­nu ra­du? Na pr­vý poh­ľad tiež nie. Ale. Pa­dol návrh zo stra­ny člen­ky súd­nej ra­dy, aby sme bo­li oč­ko­va­ní ako čle­no­via súd­nej ra­dy pred­nos­tne, na­koľ­ko už bol oč­ko­va­ný aj pán pred­se­da, a je vo ve­rej­nom zá­uj­me, aby sme bo­li všet­ci spô­so­bi­lí vy­ko­ná­vať svo­je kom­pe­ten­cie a súd­na ra­da bo­la pl­ne fun­kčná a efek­tív­na. To váž­ne? Čle­no­via Súd­nej ra­dy SR ma­jú stáť v pr­vej lí­nii jus­tí­cie, ale nie v pr­vom ra­de na oč­ko­va­nie. Ak už niek­to, tak má­me tres­tných sud­cov ok­res­ných sú­dov, kto­rí v rám­ci slu­žieb mu­sia den­noden­ne pri roz­ho­do­va­ní o väz­be byť fy­zic­ky prí­tom­ní pri vý­slu­chu, kde je ob­vi­ne­ný /í/, es­kor­ta, pro­ku­rá­tor, asis­ten­tka či ob­haj­ca. Ta­kú­to mož­nosť by ma­li mať pre­dov­šet­kým oni, na čom sme sa via­ce­rí čle­no­via súd­nej ra­dy zhod­li.

Neod­po­ve­da­la som na všet­ky otáz­ky.

Skús­te si od­po­ve­dať aj ne­sud­co­via, len tak pre se­ba. Chce­te jus­tí­ciu, kto­rá bu­de mať zvia­za­né ru­ky na­mies­to očí?

Mgr. Mar­ce­la Ko­so­vá, sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a člen­ka Súd­nej ra­dy SR vo­le­ná sud­ca­mi

Slovensko sa pýta: Čo chcel zakryť nový generálny prokurátor svojimi prehláseniami?