Znalkyňa Straková známa z kauzy “zmenky” je skutočná expertka. Podľa jej posudku istý pán Uhlár vie byť súbežne na dvoch miestach vzdialených od seba stovky kilometrov

sita

V poslednom období do redakcie dostávame dokumenty, pochádzajúce od  ľudí, voči ktorým je vedené trestné stíhanie na základe veľmi pochybných listín a dôkazov. Väčšina bežných občanov predpokladá, že v každom trestnom stíhaní dochádza k preskúmavaniu všetkých listinných dôkazov a iných zistení, ktoré môžu vniesť objektívny úsudok do konania a ustáliť právnu situáciu natoľko, aby nevznikli pochybnosti o zákonnosti postupu polície a prokuratúry a aby sa nestalo, že sú spochybňované najzákladnejšie dôkazy, či už sú to výpisy z účtov, potvrdenia o pohybe osôb, čestné prehlásenia, prípadne znalecké posudky. V prípade Ladislava Uhliara, ktorého obvinili na základe nepravdivého tvrdenia a listín vydávaných za originál k finančným pôžičkám, sme prevzali súhrnný materiál, ktorý vysvetľuje veľmi zvláštny postup a prepojenia polície, prokuratúry a súdneho znalca.

V tomto prípade písmoznalkyňu Eriku Strakovú, známu z kauzy takzvaných Ruskových zmeniek, kde ako jediná znalkyňa určila presný vek vzniku podpisov Pavla Ruska na zmenkách. Avšak tieto dva posudky Eriky Strakovej nie sú jedinými rozprávkovými paškvilmi tejto znalkyne.

V prípade Ladislava Uhlára jej skúmanie listiny malo taktiež zvláštne okolnosti. Napriek tomu, že už počas trestného stíhania bolo preukázané čestným vyhlásením, že pán Uhlár nemohol dňa 10.12.2008 byť fyzicky prítomný na prevzatí žiadneho vrátenia pôžičky, čo potvrdila aj údajne vracajúca osoba, skúmanie podpisu dopadlo tak, že podľa znalkyne bol podpis pána Uhlára pravý.

K podanému podnetu na výrok znalkyne ako aj na skutočnosť, že došlo ku krivému znaleckému posudku o pravosti podpisu a postupu polície dostal pán Uhlár  dve rôzne kvalifikácie. V  prvom ku skúmaniu podpisu a k výroku znalca o pravosti podpisu, ktorý mal byť vyhlásený znalcom za pravý v uznesení uviedla polícia, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom. V  druhom prokuratúra už prekrútila výrok polície, a v rozhodnutí uviedla,  že podľa polície sa skutok nestal. A ako vrchol logiky uvádza, že znalec nemal skúmať dátum uvedený na listine, ale iba podpis.

Dokazovanie ako v rozprávke: 

Nevesta si obliekla rybársku sieť a prišla ku kráľovi … ani oblečená, ani nahá. Skutok sa stal, aj nestal.

V konečnom dôsledku máme záhadnú listinu, dôkazy, aj znalecký posudok, ktoré ak podľa tejto logiky zhrnieme, tak podpis je pravý, ale listina, miesto, aj dátum sú preukázateľne nepravé. Podľa tejto logiky je prioritou výrok znalca k listine, ktorá je celá nepravá okrem podpisu.

Z tohto nevie vyšetrovateľ ani policajný vyšetrovateľ vyvodiť záver že niečo tu nesedí?

Vyšetrovateľ nevie, že ak nie je pravý, miesto aj dátum, tak o pravosti podpisu nie je možné ani uvažovať a bolo by potrebné dať listine iný význam a hľadať ako, koho zásluhou vznikla a prečo sa má z nepravej listiny a falzifikátu urobiť pravá listina cez znalecký posudok?

Prípad je veľmi pozoruhodný najmä preto, že pravdepodobne nebude ojedinelým prípadom, keď znalecký posudok vyrába znalec na zákazku polície podľa objednaného zámeru.

Znalkyňa Straková a jej nezákonné posudky

Stalo sa a nestalo sa

Pána Uhliara mali obviniť na základe tvrdení iného obvineného Čanigu, ktorý o ňom tvrdil, že prebral finančné prostriedky spojené s obchodnými vzťahmi, polícii predložil potvrdenie, ktoré malo byť  toho dôkazom.

K predloženému dôkazu sa samozrejme vyjadril aj pán Uhliar, ktorý si bol vedomý toho, že nikdy takýto dokument nepodpísal a ani podpísať nemohol, pretože v termíne uvedeného dátumu sa nachádzal v zahraničí, čo v priebehu konania bolo preukázané aj roamingovými službami komunikačných operátorov.

 

Do konania doložil aj overené vyhlásenie pán Paulíka zo dňa 4.11.2016, ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil, procesne, pred vyšetrovateľom do zápisnice.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyšetrovateľovi vyhlásenie pána Pavlíka ako aj zvyšné dôkazy nepostačovali a 15.1.2016 do konania pribral na skúmanie podpisu pani znalkyňu Eriku Strakovú, ktorej úlohou bolo posúdiť pravosť podpisu na listine predloženej iným obvineným v tejto veci.

Vyslovene uviedol, že posudok je dôležitý pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, čiže sa jedná o významnú právnu skutočnosť, ku ktorej potrebuje mať výrok znalca vo veci. Samozrejme znalec nedostal za úlohu skúmať pravosť predloženej listiny, či iné údaje a skutočnosti na nej, iba podpis pána Uhlára.

 

 

 

V tom čase mal Ladislav Uhlár vedomosť o tom, že jedno znalecké skúmanie prebehlo s negatívnym výsledkom pred niekoľkými rokmi, preto podal proti uzneseniu sťažnosť.

Keďže mal podozrenie, že sa jedná o marenie spravodlivosti, manipuláciu dôkazov spôsobom, že posudok má obísť objektívne okolnosti a ostatné dôkazy, poukázal na súvislosti, spojenú trestnú činnosť a podozrenia týkajúce sa okolností tohto prípadu a určitých personálnych prepojení.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ladislavovi Uhlárovi bola sťažnosť zamietnutá.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prokuratúra sťažnosť odôvodnila tým, že:

Následne znalkyňa Erika Straková dodala do konania znalecký posudok.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Súdna znalkyňa v posudku uviedla, že podpis Ladislava Uhlára v dokumente zo dňa 10.12.2008 je pravý.

Ladislav Uhlár sa výrokom Eriky Strakovej stal cestovateľom v čase a v priestore.

 

Hoci je nemožné, aby sa Ladislav Uhlár dokázal nachádzať súbežne na dvoch rôznych miestach, a znalkyňa Erika Straková mala k dispozícii nespochybniteľné dôkazy,  z ktorých  jednoznačne vyplývalo, že listina bola sfalšovaná, posúdila podpis pána Uhlára ako pravý, čím vlastne potvrdila pravosť listiny.

Vo veci krivého znaleckého posudku bolo podané trestné oznámenie, ktoré polícia odmietla.

 

 

 

 

 

 

 

Ako dôvod odmietnutia použila dych vyrážajúcu argumentáciu, podľa ktorej znalec skúmal len podpis a nie zvyšné náležitosti listiny, pravosť dátumu atd.

 

V zhrnutí si však polícia vlastným výrokom odôvodnenia protirečí, lebo tvrdí, že oznámený skutok o krivom znaleckom posudku sa stal, ale nie je trestným činom. Na podanú sťažnosť proti uzneseniu reagovala zamietnutím sťažnosti okresná prokuratúra tak, že vyšetrovateľ výrok o tom, že skutok sa stal, jednoducho prekrútil a napísal, že skutok krivého znaleckého posudku sa nestal a následne na to nadviazal vlastnou argumentáciou vychádzajúc z tohto právneho predpokladu.

Dostávame sa k logickým tvrdeniam a k argumentácii Ladislava Uhlára, ktorý tvrdí, že na nepravom dokumente nemôže byť pravý podpis. Osvedčenie pravosti podpisu znalkyňou Strakovou má z falšovaného dokumentu urobiť pravú listinu.

Zázrak, aký je možný vyhlásením znalca, spolupracujúceho s políciou, ktorý dokáže o fyzicky nemožnom podpise na listine tvrdiť, že podpis je pravý.

Ladislavovi Uhlárovi bolo doporučená možnosť kontrolného znaleckého posudku, čo však nemá logiku, aby na podvrhnutej listine s jasnou históriou falšovania mal byť skúmaný podpis. V tomto smere zostáva skôr pochybnosť o doterajšom postupe vyšetrovateľa, ktorý mal v spise založené listiny, z ktorých bolo jednoznačné že listina je falzifikát.

 

Keďže Ladislav Uhlár sa dostal do situácie nie vlastnou vinou, a nedokáže nahradiť vyšetrovacie a procesné kompetencie OČTK, obrátil sa trestným oznámením na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky s podozrením na manipulovanie celého procesu vyšetrovania v pôvodnej veci, ako aj na zakrývanie trestnej činnosti znalkyne Eriky Strakovej, ktorá dokáže ako z vešteckej gule vyslovovať závery o podpise, ktorý nie je a ani na uvedenom dokumente(bez ohľadu na dátum vyhotovenia) nemôže byť pravý.

Ladislav Uhlár poukázal na spojitosti týchto vážnych okolností a oznámil generálnej prokuratúre vážne argumenty, ktoré by mali byť preskúmané, pretože sa domnieval, že dochádza k zneužívaniu právomocí verejných činiteľov.

 

Ladislav Uhlár sa stal obeťou skoordinovanej činnosti polície a prokuratúry, ktorá miesto vyšetrovania pôvodu listiny, jej pravosti, použila na dokázanie pravosti skúmanie jeho podpisu, ktorý ak by bol pravý, tak by sa na listinu dostal za veľmi zvláštnych okolností, ktoré by mali vysvetliť osoby, ktoré dokument polícii predložili.

Podľa pána Uhlára existuje dôvodné podozrenie, že polícia dodnes používa na presadzovanie svojich výsledkov veľmi pochybné metódy, naklonených a ovplyvniteľných znalcov, čím sa  významnou mierou odkláňa od svojich zákonných povinností. Ľuďom, ktorých polícia používa poskytuje ochranu, pretože ich justícia potrebuje na  presadzovanie svojich záujmov proti určitým osobám. Z tohto dôvodu je možné uvádzané okolnosti charakterizovať ako procesy s politickými vplyvmi.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies