Všeobecný súd EÚ potvrdil rozhodnutie Veľkej Británie v prospech jadrovej elektrárne Hinkley Point C

Komisia rozhodnutím z 8. októbra 2014 schválila pomoc, ktorú chce Spojené kráľovstvo poskytnúť v prospech bloku C jadrovej elektrárne Hinkley Point (nachádzajúcej sa v grófstve Somerset na pobreží Spojeného kráľovstva) s cieľom podporiť tvorbu nových kapacít na výrobu jadrovej energie. Spustenie tohto bloku do prevádzky je naplánované na rok 2023 a doba prevádzky má byť 60 rokov.

Táto pomoc, ktorá sa delí na tri časti, sa má poskytnúť budúcemu prevádzkovateľovi bloku C, spoločnosti NNB Generation (dcérska spoločnosť spoločnosti EDF Energy).

Cieľom „zmluvy o kompenzáciu odchýlky“ je po prvé zabezpečiť cenovú stabilitu predávanej elektrickej energie a odškodnenie v prípade predčasného odstavenia jadrovej elektrárne. Po druhé dohoda medzi investormi spoločnosti NNB Generation a štátnym tajomníkom Spojeného kráľovstva pre energetiku a klimatické zmeny zaručuje také odškodnenie v prípade predčasného odstavenia z politických dôvodov. Cieľom úverovej záruky Spojeného kráľovstva za dlhopisy vydané spoločnosťou NNB Generation je po tretie zabezpečiť včasnú úhradu istiny a úrokov krytých záväzkov až do výšky 17 miliárd libier šterlingov (GBP).

Komisia vo svojom rozhodnutí dospela k záveru, že predmetná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa Komisie je táto pomoc potrebná na včasné dosiahnutie cieľa spočívajúceho vo vytvorení nových kapacít výroby jadrovej energie, pričom riziko skreslenia hospodárskej súťaže je obmedzené a negatívne účinky tohto skreslenia sú vyvažované pozitívnymi účinkami.

Rakúsko na Všeobecnom súde EÚ navrhovalo zrušenie tohto rozhodnutia. Do konania v jeho priebehu vstúpilo Luxembursko na podporu návrhov Rakúska, zatiaľ čo Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie.

Všeobecný súd rozsudkom z 12.júla 2018 zamietol žalobu Rakúska.

Všeobecný súd na úvod poznamenal, že pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci sú uplatniteľné na také opatrenia týkajúce sa jadrovej energie, o aké ide vo veci samej. V rámci uplatňovania týchto pravidiel však treba vziať do úvahy ustanovenia a ciele Zmluvy o Euratome.

Pokiaľ ide o argument Rakúska, podľa ktorého podpora jadrovej energie nie je cieľom „spoločného“ záujmu, ktorý by mohol odôvodniť podporu rozvoja určitej činnosti, Všeobecný súd ďalej spresňuje, že cieľ sledovaný členským štátom musí byť cieľom verejného záujmu a nie iba cieľom súkromného záujmu príjemcu. Naopak, nemusí nevyhnutne ísť o záujem všetkých členských štátov alebo väčšiny z nich. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia tým, že sa domnievala, že Spojené kráľovstvo mala právo rozvoj jadrovej energie definovať ako cieľ všeobecného záujmu sledovaný opatreniami pomoci, hoci tento cieľ nie je spoločný všetkým členským štátom.

Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomenul, že cieľ podpory jadrovej energie a konkrétne podpory vytvorenia nových kapacít výroby jadrovej energie sa viaže na cieľ Spoločenstva Euratom, ktorý spočíva v uľahčení investícií do jadrovej oblasti. Zo Zmluvy o FEÚ navyše vyplýva, že každý členský štát má právo vybrať si z rôznych zdrojov energie ten, ktorý uprednostňuje.

V súvislosti s argumentom Rakúska, že technológia použitá v Hinkley Point C nie je nová, Všeobecný súd konštatoval, že ani pravidlá v oblasti štátnej pomoci, ani Zmluva o Euratome nevyžadujú existenciu technologickej inovácie. V každom prípade je nesporné, že technológie, ktoré sa majú použiť v Hinkley Point C sú modernejšie než technológie používané v jadrových elektrárňach, ktoré má nahradiť.

Všeobecný súd tiež zamietol argumenty Rakúska, podľa ktorých nebola potrebná intervencia zo strany Spojeného kráľovstva. Podľa Všeobecného súdu Komisia dospela k správnemu záveru, že vzhľadom na neexistenciu finančných nástrojov trhu a iných typov zmlúv umožňujúcich pokryť podstatné riziká, ktorým podliehajú investície v jadrovej oblasti, bola intervencia štátu potrebná, aby sa včas vytvorili nové kapacity výroby jadrovej energie.

Pokiaľ ide o proporcionalitu predmetnej pomoci, Všeobecný súd okrem iného konštatoval, že Rakúsko nedokázalo spochybniť konštatovania Komisie, podľa ktorých nebolo reálne dúfať, že v čase potrebnom na výstavbu Hinkley Point C sa mohlo vytvoriť porovnateľné množstvo kapacít na výrobu veternej energie, a to vzhľadom na nestálosť tohto zdroja obnoviteľnej energie.

Rakúsko navyše nebolo schopné preukázať, že vyvážanie pozitívnych a negatívnych účinkov dotknutých opatrení Komisiou je zjavne nesprávne. Všeobecný súd v tejto súvislosti pripomenul, že Spojené kráľovstvo má právo určiť svoje zloženie energetických zdrojov a ponechať jadrovú energiu ako jeden z týchto zdrojov, a že podľa údajov Komisie je jediným cieľom projektu na výstavbu Hinkley Point C zabrániť drastickému poklesu príspevku jadrovej energie k celkovej potrebe elektrickej energie.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu dotknutých opatrení, Všeobecný súd konštatoval, že sú určené na to, aby spoločnosti NNB Generation umožnili zaviazať sa na investovanie do výstavby Hinkley Point C, a v tejto súvislosti spresnil, že nič nebráni tomu, aby pomoc, ktorá sleduje cieľ verejného záujmu, je primeraná a potrebná na dosiahnutie tohto cieľa a ktorá nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom bez ohľadu na otázku, či ju možno považovať za investičnú alebo prevádzkovú pomoc.

Všeobecný súd napokon zamietol aj argument Rakúska, že Spojené kráľovstvo bolo povinné uskutočniť verejné obstarávanie na projekt Hinkley Point C. Predmetné opatrenia totiž nie sú verejnou zákazkou či koncesiou, ale jednoduchou dotáciou, pretože Spojenému kráľovstvu neumožňujú od spoločnosti NNB Generation vyžadovať, aby postavila Hinkley Point C a ani aby dodávala elektrickú energiu.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies