My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, týmto vyzývame na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v Slovenskej republike. Naše výhrady k porušovaniu týchto princípov už dlhšie verejne komunikujeme prostredníctvom článkov, odborných vyjadrení, či blogov a skupina sudcov napísala aj Výzvu na zachovanie demokracie a právneho štátu v Slovenskej republike. Očakávaná reakcia v konaní kompetentných minimálne v podobe odbornej verejnej diskusie však nenastala, odpoveďou je naopak mlčanie, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovanie, či osobné invektívy.

Uvedomujeme si, že existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu v čase pandémie COVID-19. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. V tejto súvislosti zásada nevyhnutnosti naznačuje, že počas núdzového stavu môžu nastať iba také obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré sú nevyhnutne potrebné na prekonanie výnimočnej situácie. Účel týchto obmedzení a zmien v rozdelení právomocí musí zároveň v podstate spočívať v prekonaní núdze a v návrate k normalite. Z týchto dôvodov nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou. Zároveň odporúča, aby v čase stavu núdze nedochádzalo k ústavným zmenám. Na Slovensku sú tieto odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov vyzývajúce na to, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci Slovenskej republiky a ústavná väčšina Národnej rady SR hrubo porušujú svoje povinnosti, ktoré Slovenskej republike, jej orgánom a predstaviteľom vyplývajú z členstva v Rade Európy a Európskej únii.

V tomto ohľade upozorňujeme na nasledujúce zlyhania:

1. Slovenská republika je štát s flexibilnou ústavou a na jej zmenu stačí súhlas troch pätín poslancov v jednokomorovej Národnej rade SR. Negatívne vnímame, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy zo strany ostatných mocí v štáte. V decembri 2020 parlament svojim rozhodnutím zakázal Ústavnému súdu SR preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu Ústavného súdu SR, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať. Z hľadiska zachovania demokracie a právneho štátu je dôležité, aby rozhodnutia Národnej rady SR prijaté politickou väčšinou mohol posudzovať Ústavný súd SR ako konečná nezávislá súdna inštancia.

2. Súčasne oslabením právomoci Ústavného súdu SR prijala Národná rada SR ústavný zákon, ktorý jej umožní predlžovať núdzový stav na neobmedzene dlhý čas, ak vláda každých 40 dní požiada parlament o súhlas s predĺžením, ktorý má byť udeľovaný dodatočne do 20 dní. Rozumieme potrebe vyhlásenia núdzového stavu a jeho trvania z hľadiska ochrany verejného zdravia, ale je dôležité, aby sa tento inštitút nezneužíval a nevymkol z ústavnej kontroly.

3. Extrémne riskantné je aj využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami. Došlo napríklad k významnej zmene zákona o Súdnej rade SR a prijatiu viacerých ústavných zmien. Takýto spôsob tvorby práva znemožňuje zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu a je v rozpore s princípmi otvoreného vládnutia. Vylúčená nebola len odborná verejnosť z tretieho sektora, ale aj experti pôsobiaci vo vládnych rezortoch, v Súdnej rade SR, na Najvyššom súde SR, Generálnej prokuratúre SR, či v akademickej oblasti.

4. Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Exemplárnym príkladom je Ústavným súdom SR pozastavená účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020, vylučujúceho právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Ústavný súd SR návrh prezidentky SR namietajúci nesúlad uvedeného ustanovenia s ustanoveniami ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu prijal na ďalšie konanie. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.

5. Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza často k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv, o ktorých sú verejnosť a dotknuté orgány verejnej moci informované veľmi neskoro, pričom zodpovední nereflektujú upozornenia a názory relevantných odborných komôr, vrátane Slovenskej lekárskej komory plytvajúc tak pri mnohých opatreniach obmedzenými personálnymi, finančnými či materiálnymi zdrojmi Slovenskej republiky. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach sporná. Vyhlášky tohto úradu sú síce všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak vzhľadom na osobitný status Úradu verejného zdravotníctva (nejde ani o ústredný ani o miestny orgán štátnej správy) nie je možné iniciovať preskúmanie súladu jeho vyhlášok s ústavou a ústavnými zákonmi na Ústavnom súde SR.

6. Od zákonodarnej a výkonnej moci možno očakávať také kroky, ktoré prinášajú politickým stranám popularitu. Súdna moc však má a musí fungovať na iných princípoch. Obavy preto vyvoláva zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Uvedomujeme si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii. Odpoveďou sa však nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb.

7. Veľkým problémom súčasného stavu je zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Takáto pokračujúca väzba je v úplnom rozpore so zárukami článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na problémy súvisiace s aplikovaním inštitútu väzby na Slovensku, opakovane upozornila aj Slovenská advokátska komora, ktorá volá po verejnej diskusii na túto tému.

8. Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snaží porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti.

9. Niektoré udalosti roku 2020 vyvolávajú obavu z ponižujúceho zaobchádzania vo väzbe, pričom existujú podozrenia, že cieľom takýchto praktík je získanie priznania obvineného. Pokiaľ ide o podmienky väzby v Slovenskej republike, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev.

10. Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukazujeme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti). Takéto neprimerané výhody pre spolupracujúcich svedkov v prípade, ak je ich výpoveď jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo proti Slovensku ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie.

11. Za veľký problém považujeme vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, ktoré následne prezentujú svoj zaujatý a subjektívny pohľad, štátne orgány doposiaľ na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kompetentní podľa nám dostupných informácií zatiaľ nezasiahli ani pri tak závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu a práva na obhajobu, akým je zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb.

12. Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter. Často ide o „divadlo pre verejnosť“, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii: objavili sa i prípady, keď novinár vopred oznámil, kedy pôjde na zadržanie verejného funkcionára. Mediálny záujem sa zneužíva na diskreditáciu konkrétnych osôb. V mnohých prípadoch na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí boli vypočutí len ako svedkovia a spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní sa predtým nevyhýbali, nebolo treba posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov. Vytvára sa tým síce dojem tvrdého postupu štátnych orgánov, ale ten reálne na dôkaznej situácii nič nemení. Mnohí takto zadržaní boli obratom prepustení, a to dokonca aj bez vznesenia obvinenia po tom, ako boli vypočutí len v postavení svedka, avšak bulvárna fotografia s putami na rukách za asistencie špeciálneho komanda ostáva už s nimi spojená bez ohľadu na ich vinu či nevinu. V právnom štáte sa musí dodržiavať právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Základný princíp trestného konania „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.” sa vo svetle týchto postupov stáva iba frázou.

13. Znepokojujú nás aj vzťahy medzi vládnucimi politikmi a súdnou mocou. Akékoľvek rozhodnutia zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je vhodné prezentovať ako úspech výkonnej moci (ako je to často konkrétnymi politikmi prezentované). Toto pripomína rétoriku totalitných režimov, ktoré si svoju popularitu budujú a v minulosti aj v našej republike budovali aj takýmito procesmi. Rovnako nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.

14. Je neprípustné, aby súčasná vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu „ohýbania práva“. V konečnom dôsledku budú mať takéto reformy justície negatívny dopad na účastníkov súdnych konaní, ktoré sa v dôsledku systematicky vyvíjaného nátlaku tak na sudcov (zavádzaním nových trestných činov s nejasne formulovanými základnými znakmi skutkových podstát), ako aj intenzívnych snáh obmedziť bez relevantného dôvodu nezávislosť advokácie, dočkajú len spomalenia procesu a formalistického rozhodovania, ktoré nemožno v 21. storočí v civilizovanom svete považovať za spravodlivé, a ani za správne. Spravodlivosť a prístup k nej sa prostriedkami prezentovanými vládou a jej činiteľmi občanovi nepochybne vzďaľujú, na čom sa zhodujú v zásade všetky justičné povolania.

15. Výhrady k reforme súdnictva vyjadrilo aj predsedníctvo Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku, a to k trom oblastiam reformy súdnictva – k zásahom do funkčného obdobia členov súdnej rady, k preloženiu sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene systému súdov a k funkčnej imunite sudcov. Podľa stanoviska novela ústavy, ktorá ustanovuje výslovnú možnosť odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady kedykoľvek pred uplynutím ich funkčného obdobia, nie je v súlade so štandardmi CCJE a európskymi štandardmi, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva vo všeobecnosti. Opatrenia, ktoré narúšajú istotu funkčného obdobia členov súdnej rady, vyvolávajú podozrenie, že zámerom týchto opatrení je ovplyvňovať jej rozhodnutia. Zamýšľané opatrenie nevyhnutne povedie k spolitizovaniu, alebo prinajmenšom k zdaniu spolitizovania činnosti súdnej rady, pretože jej členovia budú závisieť od tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, nielen pri svojom vymenovaní, ale aj pri výkone svojho mandátu. Mandát členov súdnej rady by sa mal skončiť až uplynutím ich funkčného obdobia, odchodom do dôchodku, rezignáciou alebo smrťou alebo ich odvolaním z funkcie v prípade tak hrubého nesprávneho konania, ktoré takýto postup odôvodňuje. Pokiaľ ide o zmenu, ktorá zavádza preloženie sudcov na nižší súd bez súhlasu pri zmene súdneho systému, táto bude podľa stanoviska v súlade s európskymi normami iba za predpokladu, že budú dodržané zásady istoty funkčného obdobia a nepreložiteľnosti, ktoré sú kľúčovými prvkami nezávislosti sudcov. V tejto súvislosti by sa mali ďalej zaviesť presné a jasné ustanovenia na legislatívnej úrovni. CCJE kritizuje aj pozmeňujúci návrh obmedzujúci funkčnú imunitu sudcov, ktorý podstatne znižuje existujúcu záruku súdnej nezávislosti. Na záver stanoviska sa zdôrazňuje, že boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.

16. Tzv. súdna mapa ako reforma justície opäť pod vlajkou odstránenia korupcie je zbytočne drahým experimentom, ktorý len vzdiali občana od spravodlivosti, predĺži dĺžku konania, predraží náklady konaní v konečnom dôsledku aj pre štát a zníži kvalitu rozhodnutí (znižovanie vstupných požiadaviek s cieľom domnelej špecializácie totiž nie je cesta k skvalitneniu rozhodovania a k zvýšeniu kvality ľudských zdrojov v justícii). Navyše je výsledkom procesu, z ktorého boli odborné výhrady tých najpovolanejších – sudcov, úplne vylúčené.

17. Veľmi citlivo z pohľadu zachovania princípov právneho štátu vnímame aj snahu ohroziť, či dokonca pripraviť advokáciu na Slovensku o jej nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Relevantné výhrady dotknutej samosprávy, ako aj jej jednotlivých členov k nesprávnosti a nedôvodnosti takého postupu sú buď prehliadané alebo negované tvrdeniami o nefunkčnosti disciplinárnych konaní SAK, ktoré však vychádzajú z absencie poznania samotných predpisov, priebehu konania a disciplinárnych rozhodnutí. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády SR vo svojom liste predseda Rady advokátskych komôr Európy (CCBE), v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.

18. So znepokojením vnímame ako vládna moc a niektoré provládne orientované médiá napádajú slobodu slova. Autorov názorov, ktoré sú v opozícii (nie však politickej, ale len názorovej) s ich presvedčením zosmiešňujú, ponižujú a diskreditujú.

19. Na záver konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak odstraňovanie princípov právneho štátu na Slovensku prebieha v mene európskych hodnôt. Štátne inštitúcie často opakujú, že svojimi krokmi sa snažia Slovensko zakotviť v euro-atlantickom priestore. Je preto nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenských štátnych inštitúcii, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie ďalej informovať.

Signatári výzvy :

Sudcovia:

1.      JUDr. Milan Ľalík, emeritný sudca NS SR, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR

2.      JUDr. Patrik Števík, OS BA II

3.      JUDr. Eva Bieliková, OS BA II

4.      JUDr. Dagmar Buchalová, OS BA II

5.      JUDr. Ayše Pružinec Eren, KS BA

6.      JUDr. Dana Jelínková- Dudzíková, OS BA I

7.      Mgr. Marcela Kosová, KS BA, členka Súdnej rady SR

8.      JUDr. Boris Tóth, KS BA predseda

9.      JUDr. Roman Benedikovič, OS BA V

10.  JUDr. Michaela Frimmelová, KS BA

11.  JUDr. Ľubica Novotná, OS BA II

12.  JUDr. Martin Smolko, OS TT

13.  JUDr. Peter Šamko, KS BA

14.  JUDr. Magda Floreková, KS BA

15.  JUDr. Blanka Malichová, KS BA

16.  JUDr. Peter Rajňák, OS Nové Zámky

17.  JUDr. Iveta Zelenayová, KS BA

18.  JUDr. Nora Vladová, predseda OS BA II

19.  JUDr. Oľga Nižňanská, OS BA II

20.  JUDr. Pavol Juhás, OS BA II

21.  JUDr. Ján Golian, OS BA I, predseda

22.  JUDr. Erika Némethová Stiffelová, OS BA V

23.  JUDr. Roman Huszár, KS BA

24.  JUDr. Monika Valašíková PhD., NS SR

25.  JUDr. Viera Malinowska, OS BA Malacky

26.  JUDr. Zuzana Mališová, NS SR

27.  JUDr. Andrea Kralovičová, OS Malacky

28.  JUDr. Michaela Králová, KS BA

29.  JUDr. Monika Školníková,  KS BA

30.  JUDr. Danica Veselovská, KS BA

31.  Mgr. Adriana Šimková, OS Malacky

32.  JUDr. Dana Káčerová, OS BA I

33.  JUDr. Zuzana Bartalská, OS BA V

34.  JUDr. Alena Purgat Martinusová, OS BA V

35.  JUDr. Jana Hatalová PhD., NS SR

36.  JUDr. Ľubomír Hudák, emeritný sudca, bývalý predseda OS Malacky

37.  JUDr. Iveta Willantová, OS BA V

38.  JUDr. Katarína Ondrejáková, OS Malacky

39.  Mgr. Anna Križáková, OS BA V, predseda

40.  JUDr. Daniela Bergerová, OS BA V

41.  Mgr. Zita Leimbergerová, OS BA V

42.  JUDr. Renáta Nemčeková PhD., OS BA V

43.  JUDr. Vladimíra Slobodová,  OS BA V

44.  Mgr. Dáša Štefániková, OS BA V

45.  Mgr. Eva Vallová, OS BA V

46.  Mgr. Jana Weissová Bakičová, bývalá sudkyňa

47.  JUDr. Roman Fitt, OS BA III, predseda

48.  JUDr. Maroš Maškovič, OS BA III

49.  JUDr. Petra Priečinská , OS BA II

50.  JUDr. Zuzana Posluchová, KS BA

51.  JUDr. Michaela Pacherová PhD., OS BA II

52.  JUDr. Dáša Filová, KS BA

53.  JUDr. Elena Kúšová, KS BA

54.  JUDr. Paulína Pacherová, KS BA

55.  JUDr. Dana Šiffalovičová, KS BA

56.  JUDr. Jana Grendárová, OS BA IV

57.  Mgr. Michal Kačani, OS BA I

58. JUDr. Daniela Kotrecová, OS BA IV predseda

59. Mgr. Miroslav Lehoczký, bývalý sudca OS Malacky

60. JUDr. Elena Erbenová, emeritná sudkyňa KS Bratislava

61. JUDr. Ľudmila Králiková, emeritná sudkyňa

62. JUDr. Natália Slivenská, sudkyňa OS Trnava

63. JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová, OS BA I

64. JUDr. Ina Šingliarová OS BA V

65. JUDr. Branislav Harabin, OS BA I

66. JUDr. Zuzana Kučerová, KS BA 

67. JUDr. Marek Filo, OS TT

68. Mgr. Vladimír Zimányi, OS PN

69. JUDr. Jana Kurnotová, OS Malacky

70. JUDr. Iveta Halvoňová, OS BA III

71. JUDr. Martin Kolesár, KS KE

72. JUDr. Roman Farkaš, sudca OS BA II

73. JUDr. Ondrej Hvišč, PhD., KS KE

74. JUDr. Stanislav Libant

75. Mgr. Andrea Hadnagyová, OS PN

76. JUDr. Peter Brňák sudca NS SR, bývalý sudca Ústavného súdu

77. JUDr. Jana Tvrdá, OS PN

78. Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová, KS BA

79. JUDr. Igor Burger, emeritný sudca NS SR, NS ČSFR

80. JUDr. Zuzana Hlistová, sudca OS BA I

81. JUDr. Mária Petrušková, OS Poprad

82. Mgr. Zuzana Antalová, OS BBB

83. Ing. Mgr. Anna Přikrylová, OS Malacky

84. Mgr. Pavol Tomík, OS BA I

85. JUDr. Milota Tóthová, emeritná sudkyňa KS BA

86. JUDr. Róbert Jankovský, OS Považská Bystrica

87. JUDr. Marián Dunčko, KS Trenčín

88. JUDr. Oliver Kolenčík, KS Nitra

89. JUDr. Magdaléna Bošková OS BA I

90. JUDr. Ivo Hlucháň, OS Považská Bystrica

91. JUDr. Beata Gešvantnerová, OS Prievidza

92. JUDr. Michal Mravec, OS Čadca

93. JUDr. Katarína Kochan Mórová, OS BB

94. Mgr. Dalibor Miľan, OS Zvolen

95. JUDr. Ľubomír Bundzel, KS TT

96. JUDr. Eva Hudobová, emeritná sudkyňa NS SR

97. JUDr. Terézia Mecelová, KS TT

98. JUDr. Gabriela Šimonová, emeritná sudkyňa NS SR

99. JUDr. Ida Takáčová, emeritná sudkyňa

100. JUDr. Katarína Zaťková, OS Malacky

101. JUDr. Jana Ocelková, OS Pezinok

102. JUDr. Helena Lodúchová, bývalá sudkyňa

103. Mgr. Eva Strašková, emeritná sudkyňa

104. JUDr. Pavel Lukáč, KS Nitra

105.  JUDr. Edita Kušnírová – bývalá sudkyňa OS RV

106. JUDr. Anna Repková – emeritná sudkyňa KS BA

107. JUDr. Bianka Gelačíková – emeritná sudkyňa KS BA

108. JUDr. Viera Šebestová, emeritná sudkyňa KS BA

 

 

Advokáti:

1.      JUDr. Marica Pirošíková, bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP

2.      JUDr. Andrea Havelková

3.      JUDr. Matúš Gémeš

4.      JUDr. Mag. Ján Čarnogurský

5.      JUDr. Bohumil Novák

6.      JUDr. Martin Burian

7.      JUDr. Elena Ľalíková

8.      JUDr. Kvetoslava Živčáková

9.      JUDr. Branislav Samec

10.  Mgr. Ľubomír Hagara

11.  Mgr. Ivana Štefanková

12.  JUDr. Lenka Špiriaková PhD.

13.  JUDr. Magdaléna Hromcová

14.  JUDr. Erik Schmidt LL.M Exec. MA

15.  JUDr. Zuzana Čížová

16.  JUDr. Martin Roháľ Iľkiv PhD.

17.  JUDr. Sylvia Hatvany

18.  Mgr. Alexandra Čižmáriková

19.  Mgr. Viktória Hellenbart

20.  JUDr. Juraj Bizoň

21.  JUDr. Martina Kmeťová

22.  JUDr. Miroslav Zobok

23.  JUDr. Pavol Gráčik

24.  JUDr. Soňa Soboňová

25.  JUDr. Zuzana Štrbáková

26.  JUDr. Tomáš Suchý

27.  JUDr. Lenka Maďarová

28.  JUDr. Vladimír Vráblik

29.  JUDr. Beáta Vrábliková

30.  JUDr. Ing. Zuzana Šníderová

31.  JUDr. František Vavráč

32.  JUDr. Katarína Šoltésová

33.  Mgr. Silvia Podlipná

34.  JUDr. Erika Hriňová Czíziová

35.  JUDr. Ján Krnáč

36.  Mgr. Elena Szabóová

37.  JUDr. Zuzana Hancínová

38.  JUDr. Boris Bohunský

39.  JUDr. Tomáš Rosina

40.  JUDr. Zuzana Budská

41.  JUDr. Zuzana Riehsová

42.  JUDr. Pavol Malich

43.  JUDr. Radoslav Hajdúch

44.  JUDr. Ivan Čurilla

45.  Mgr. Michal Šaling

46.  JUDr. Martin Kirňak

47.  JUDr. Matej Hodál

48.  Mgr. Branislav Šuba

49.  JUDr. Peter Jankovský

50.  JUDr. Juraj Kuráň

51.  Mgr. Miloš Glonek

52.  JUDr. Štefan Neszméry

53.  JUDr. Martin Kello

54.  JUDr. Alexander Filo

55.  JUDr. Martin Repáň

56.   JUDr. Peter Ďurica

57.  JUDr. Ľuboš Jurčo

58.  Mgr. Petra Jurčová

59.  JUDr. Michaela Tőrőková

60.  JUDr. Anna Orthová

61.  Mgr. Martin Spišiak

62.  JUDr. Štefánia Bohátová

63.  JUDr. Ján Benčura

64.  JUDr. Jozef  Veselý

65.  JUDr. Ľubica Sopková

66.  JUDr. Stanislav Vilém

67.  JUDr. Milan Valašik

68.  JUDr. Milan Valašik ml.

69.  JUDr. Matej Valašik

70.  JUDr. Radko Timkanič

71.  JUDr. Miroslava Tencerová

72.  JUDr. Michaela Plavková

73.  JUDr. Ján Gereg

74. Mgr. Martina Masárová

75. JUDr. Katarína Chalková

76. JUDr. Michal Treščák, ml.

77. JUDr. Pavol Erben

78. JUDr. Ing. Veronika Puškár Škodová, PhD.

79. JUDr. Marián Prievozník, PhD.

80. JUDr. Martin Bezák, PhD.

81. JUDr. Peter Weis

82. JUDr. Miroslav Abelovský

83. Mgr. Juliana Sumková

84. JUDr. Martin Čizmárik

85. JUDr. Viera Kuruczová

86. JUDr. Branislav Pecho

87. JUDr. Martin Bezák

88. JUDr. Renáta Endrödyová

89. JUDr. Zuzana Cenigová

90. Mgr. Peter Ivor

91. JUDr. Erika Beňová

92. JUDr. Alena Virdzeková

93. JUDr. Vojtech Földes

94. Mgr. Viera Földesová

95. JUDr. Zuzana Nabělková

96. JUDr. Renáta Matejová

97. JUDr. Iveta Bračoková

98. JUDr. Lukáš Machala

99. JUDr. František Kurnota

100. Mgr. Jiří Kučera

101. Mgr. Branislav Máčaj

102. JUDr. Michal Rosina

103. Mgr. Patrícia Urbanová

104. JUDr. Stanislav Kováčik

105. Mgr. Ľudmila Krajinčáková Blahová

106. JUDr. František Pitoňák

107. JUDr. Ivan Vanko

108. Mgr. Michaela Weberová

109. JUDr. Róbert Keller

110. JUDr. Karol Kovár

111. Mgr. Pavol Kováčik

112. Mgr. Martin Spišiak

113. Mgr. Ivan Mazanec

114. JUDr. Lenka Ivanová

115. JUDr. Katarína Rosinová

116. Mgr. Vladimír Cipciar

117. Mgr. Matej Heringeš

118. JUDr. Danuša Tichá

119. Mgr. Roman Birčák

120. JUDr. Natália Trubanová

121. Mgr. Matej Krajčí, PhD.

122. JUDr. Peter Škriečka

123. JUDr. Eva Krištofiaková

124. JUDr. Igor Macúch

125. JUDr. Radovan Repa

126. Mgr. Martin Siman

127. JUDr. Erik Magal

128. JUDr. Milan Kuzma

129. JUDr. Edita Gavorová

130. JUDr. Mária Filipová

140. JUDr. Richard Hulín

141. JUDr. Július Buček

142. JUDr. Eva Kocková

143. JUDr. Ľudovít Štanglovič

144. JUDr. Ivica Firstová

145. Mgr. Roman Balco

146. JUDr. Ľuboš Novák

147. JUDr. Ján Kubiš

148. JUDr. Petra Izakovičová

149. Mgr. David Štefanka

150. Mgr. Marianna Tóbiková

151. Mgr. Igor Cibuľa

152. Mgr. Jana Pašková

153. JUDr. Mária Dideková

154. JUDr. Peter Púchovský

155. JUDr. Martin Gubka

156. JUDr. Zoltán Koreň

157. JUDr. Radoslav Kačur

158. JUDr. Eva Skačániová

159. JUDr. Juraj Kula

160. JUDr. Igor Chovan

161. JUDr. Peter Kubík

162. JUDr. Erika Simanová

163. Mgr. Lukáš Kysucký

164. JUDr. Milan Hrbek

165. JUDr. Martina Sečanská

166. Mgr. Ľuboš Kráľ

167. JUDr. Danica Bírošová

168. JUDr. Ingrid Zlochová

169. JUDr. Monika Čambáliková

170. JUDr. Zuzanan Vicianová

171. JUDr. Ľubomír Lipovský

172. JUDr. Danica Rusnák Borisová

173. JUDr. Martin Masný

174. JUDr. Pavel Mičunek

175. JUDr. Eva Mészárosová

176. JUDr. Katarína Almášiová

177. JUDr. Gabriel Almáši

178. JUDr. Ondrej Krempaský

179. JUDr. Andrej Greguš, LL.M

180. Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.

181  JUDr. Denis Koprda

182 JUDr. Peter Tóth

183 JUDr. Anna Kecerová Veselá

184 JUDr. Albína Vágóová

185 JUDr. Petra Leško

186 JUDr. Martina Gombosová 

Akademická obec:

1.      Doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD., vysokoškolský pedagóg Právnická fakulta UK

2.      JUDr. Ing. Jaroslav Dolný, PhD., odborný asistent Právnická fakulta UPJS Košice

3.   gen. Dr.h.c. prof. JUDr. Jaroslav Ivor, DrSc. vysokoškolský pedagóg  

Prokurátori:

1.  JUDr. Stanislav Lešo, OP BA I

2. Mgr. Silvia Kollárová, OP Pezinok

3. JUDr. Miriam Jakabovičová, OP BAI

4. JUDr. Beata Vítková, KP BA

 

Iné právnické profesie :

1.      Mgr. Judita Laššáková, asistentka poslanca Európskeho parlamentu

2.      JUDr. Albína Božek, exekútor

3.      Mgr. Filip Ľupták

4.      JUDr. Alexander Števík ml., právnik

5.      JUDr. Emília Kršíková

6.      JUDr. Mária Pecníková

7.   Mgr. Michaela Janečková, vyšší súdny úradník

8.  JUDr. Maroš Piľa, MPA

9.  Mgr. Karin Vrtíková

10. Mgr. Miroslav Ľuba

11. Mgr. Jozef Ďurica

12. JUDr. Henrieta Schuchmannová

13. JUDr. Veronika Gróf Mikovíniová

14. JUDr. Viera Marczellová

15. JUDr. Tereza Vacvalová

16. JUDr. Katarína Jusková

17. Mgr. Pavel Kováčik

18. JUDr. Mária Zervan

19. Mgr. Matej Mihály, LL.M

20. Mgr. Bc. Jakub Zacharovský

21. JUDr. Miroslava Erbenová

22. JUDr. Jakub Podmanický

23. JUDr. Danica Molnárová – notár

24. JUDr. Marián Mikl, emeritný notár, bývalý viceprezident Notárskej komory SR

25. JUDr. Peter Kriško, PhD. – notár

26. JUDr. Stanislav Furda

27. JUDr. Ján Lasák, LL.M

28. JUDr. Peter Križko, PhD.

29. Mgr. Beata Pastorková

30. Mgr. Katarína Králiková

31. JUDr. Andrej Lipa

32. JUDr. Natália Fándlyová

33. JUDr. Natália Richtáriková

34. JUDr. Karol Kovács – notár

35. JUDr. Alena Kovácsová- emeritná notárka

36. JUDr. Zuzana Otáhalová

37. Mgr. Viera Hradiská

38. JUDr. Ladislav Kopál

39. JUDr. Lívia Mistríková

40. Mgr. Hana Lehotayová

41. JUDr. PhDr. Štefan Palatický, MBA

42. JUDr. Viera Muríňová

43. Mgr. Simona Dvořáková

44. Mgr. Daniela Lengyelová, PhD.

45 Mgr. Igor Varga

46 JUDr. Ing. Natália Horváthová

47 Mgr. Martina Almášiová

48 Mgr. Martin Figura

Pre podporenie výzvy nás kontaktujte na info@pravnystat.eu, alebo použite formulár.