Výzvami pre Slovensko zostávajú okrem iného vzdelávanie, korupcia a justičný systém

pixabay

Podľa Európskej komisie Slovensko dosiahlo v uplynulých mesiacoch určitý pokrok napríklad v efektívnosti zdravotníctva či verejnom obstarávaní. Naďalej však musí zápasiť napríklad aj s výdavkami na starnutie či veľkou medzerou na výbere DPH

Slovensko zažíva relatívne pozitívny hospodársky vývoj, aj v budúcnosti však bude musieť bojovať so známymi výzvami. Konštatuje to Európska komisia vo svojej aktuálnej správe o Slovensku, v ktorej hodnotí pokrok krajiny v plnení odporúčaných opatrení. Podľa Bruselu sme od posledného hodnotenia dosiahli určitý pokrok napríklad v efektívnosti v zdravotníctve, na trhu práce či pri efektívnosti verejného obstarávania. Slabšie sú pokroky vo vzdelávaní, v boji proti korupcii, zlepšovaní účinnosti justičného systému či v zjednocovaní systému verejného výskumu a stimulácii inovácií v podnikoch.

Čo sa týka konkrétnych národných cieľov stratégie Európa 2020, Slovensko podľa komisie v súčasnosti spĺňa, alebo je na dobrej ceste k splneniu, cieľov v oblasti miery zamestnanosti, emisií skleníkových plynov, energetickej účinnosti a znižovania počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Cieľ v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti splnený nie je, no sústredeným politickým úsilím by sa ho podľa Bruselu mohlo podariť splniť.

Horšia situácia je pri cieľoch v oblasti intenzity výskumu a vývoja terciárneho vzdelávania, kde je podľa komisie rozdiel medzi cieľmi a súčasným stavom naďalej značný. “Hoci pri terciárnom vzdelávaní sa rozdiel postupne znižuje, v oblasti výskumu a vývoja by na dosiahnutie cieľa bolo potrebné značné úsilie,” uvádza sa v správe. Splnenie cieľa v oblasti znižovania miery predčasného ukončovania školskej dochádzky bude taktiež podľa Bruselu výzvou, pretože situácia sa za posledné roky neustále zhoršuje.

Slovensko však stále vo svojom hospodárstve čelí niektorým výzvam, s ktorými sa už roky nevie vyrovnať. Jednou z nich je podľa Bruselu stále veľká medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty, ako aj stále nízke príjmy zo zdaňovania nehnuteľností a environmentálnych daní. Samostatnou kapitolou je zdravotníctvo a dôchodkový systém, ktoré podľa komisie zostávajú výzvou pre dlhodobú udržateľnosť slovenského hospodárstva.

Zraniteľným prvkom slovenského finančného sektora, ktorý je momentálne podľa komisie stabilný, je rastúca zadlženosti domácností. Na trhu práce zase postupne dochádza k prehrievaniu, čím sa na povrch dostávajú viaceré štrukturálne nedostatky, ako rezervy v mobilite pracovnej sily, príprave a prispôsobovaní pracovníkov na nové zručnosti či stále vysokej miere dlhodobej nezamestnanosti. Takisto pretrvávajú regionálne rozdiely, pričom kritická situácia je podľa Bruselu na juhovýchode krajiny. Vo vzdelávaní je podľa komisie problém napriek zvyšovaniu platov učiteľov kvalita a nedostatočná inkluzívnosť.

Rezervy vníma komisia na Slovensku aj vo využívaní eurofondov na zvyšovanie produktivity, ktorá bola doteraz motorom konvergencie. Vysvetľuje to aj nedostatočnou administratívnou kapacitou v oblasti riadenia financovania. Hlavným kľúčom k zvyšovaniu produktivity je pritom podľa Bruselu podpora výskumu a inovácií, ktorú však stále komplikuje roztrieštený systém verejného výskumu.

Zlepšiť by sme sa však podľa správy mali aj v kvalite služieb verejnej správy a kvalite podnikateľského prostredia. “Vynaložené bolo úsilie na zlepšenie kvality a konkurencie vo verejnom obstarávaní. Problémom je naďalej korupcia, pričom boj proti nej sťažujú organizačné a procesné nedostatky na úrovni polície a prokuratúry, ako aj slabá ochrana oznamovateľov nezákonnej činnosti,” konštatuje v správe komisia s tým, že pretrvávajúcou výzvou je naďalej zlepšovanie účinnosti justičného systému.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies