Západ verzus Východ: v EÚ sa vedie diskusia o škrtoch v poľnohospodárskych dotáciách

A woman collects tobacco leaves near the village of Kukuryak southeast of the Bulgarian capital Sofia on July 12, 2017. Bulgaria was one of the largest tobacco leaf producers in Europe, but the end of communism led to the disbanding of cooperative farms and a decline on production. The southern region of Kirkovo is still home to the largest number of tobacco growers per capita in the European Union. But production is a far cry from the days when Bulgaria's "golden leaf" was an international mark of quality. / AFP PHOTO / Dimitar DILKOFF (Photo credit should read DIMITAR DILKOFF/AFP/Getty Images)

Brexit, teda odchod Veľkej Británie z EÚ, spôsobí v Európskej únii rozpočtovú dieru. Škrty v poľnohospodárskej politike európskych dotácií sa zdajú byť nevyhnutnou súčasťou riešenia, napísal v pondelok politike. Ako konkrétne to bude fungovať, majú rozhodnúť lídri členských krajín na najbližšom summite EÚ. Píše POLITICO.

Spoločná poľnohospodárska politika je až 40% celého rozpočtu tohto bloku a ministerstva poľnohospodárstva sa už podieľajú na diskusiu o tom, ako zmeniť štruktúry poľnohospodárskych fondov na roky 2021 až 2027.

V súčasnej dobe Európska komisia dotuje farmára na základe veľkosti obrábanej pôdy, ale kritici tvrdia, že je to príliš drahý spôsob, ktorý sa prejavuje negatívne vo vysokých cenách pozemkov, ale aj ekologickou devastáciou.

V daný moment je rozpočet na Spoločnú poľnohospodársku politiku vo výške 59 miliárd eur.

Eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger už potvrdil, že táto suma sa musí zmenšiť. Podľa neho súčasne vlády požadujú na jednu stranu zvýšenie výdavkov na výskum, na vzdelanie a na obranu, zatiaľ čo odmietajú zníženie dotácií v poľnohospodárskej politike. Oboje ale nie je možné.

Teraz sa teda diskutuje niekoľko možností, ako by k reforme financovania poľnohospodárskej politiky malo dôjsť. Prvý návrh sa prezýva ako “Zazátkovanie” a jedná sa o obmedzenie výšky subsídii, ktoré môžu veľké farmy dostať. Komisia tento nápad prezradila už v novembri. Cieľom je pomôcť menším farmárom a ušetriť pritom peniaze.

Takéto povinné zazátkovanie by dalo Komisii určitý priestor a zároveň by ho podporili občania, ktorí majú obavy z intenzívneho veľkofarmarenia. Lenže len málo vlád členských krajín myšlienku podporuje, Zazátkovania chce len na dobrovoľnej báze v snahe ochrániť veľké farmy. Napríklad Taliansko a Holandsko s nápadom súhlasí.

Ohraničenie napríklad v rozsahu 100 000 eur na farmu by znamenalo masívny problém pre veľké Agrofarmy v Českej republike a vo východnom Nemecku, ktoré dostávajú milióny v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Ďalšou témou je potom otázka konvergencie. Tá by znamenala vyrovnanie čiastok, ktoré poľnohospodári dostávajú na jeden hektár vo všetkých častiach EÚ. V daný moment totiž poľnohospodári na východnom krídle EÚ dostávajú menšie peniaze v priemere než na západnom krídle EÚ, pretože pri vstupe krajín z východu bola zavedené iné dotačné pravidlá. Tie brala do úvahy nižšie ceny pôdy a náklady na prácu, okrem iného.

Ide o citlivú záležitosť v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré argumentujú, že takáto situácia robí z ich občanov druhoradých farmárov. Naposledy litovský minister poľnohospodárstva Markauskas povedal, že konvergencia je jedna z vecí, ktorá v komunikácii s Bruselom chýba.

Lenže pre bohatšie krajiny by takéto vyrovnanie znamenalo dostávať menej. Napríklad minister poľnohospodárstva Nemecka Schmidt k tomu povedal, že sú tu “dobré dôvody” pre rozdiely v platbách medzi západom a východom EÚ.

Poslednou otázkou, ktoré sa reforma financovania poľnohospodárskeho sektora dotýka, sú tzv. Viazané platby. Brusel umožňuje vládam umiestniť financie do osobitných oblastí, ktoré sú v problémoch – napríklad do cukru alebo mliečnej výroby. Európska komisia sa vo svojom poslednom komuniké o poľnohospodárskej politike nevyjadrila, na čo už upozornila rada ministrov.

Väčšina krajín si chce uchovať možnosť pomoci pre svojich najviac problémových poľnohospodárov. Lenže jedná sa o kontroverzný problém, pretože niektoré krajiny, ako Holandsko, takú politiku kritizujú. Vraj posilňuje nadvýrobu, ktorá vedie k zníženiu cien pre všetkých. Svetová banka ale EÚ varovala pred opustením politiky viazaných platieb. Ekonóm Svetovej banky Van den Brink varoval, že mnoho poľnohospodárov nemá sama možnosti a infraštruktúru dostať svoje výrobky na trh a že niektoré krajiny sa tak v tejto oblasti snažia bežať pred tým, než sa naučí chodiť.

Súvisiace články

Spravodlivosť podľa sudkyne Kresl

Jana Teleki

Aneta Leitmanová: Brexit môže byť odložený maximálne do júla inak Británia musí vykonať eurovoľby

Aneta Leitmanová

Ján Baránek: Môj zásadný príspevok k prezidentským voľbám alebo osvietená rukoväť pre voliča

Ján Baránek
Načítam....

This website uses cookies to improve your experience. We'll assume you're ok with this, but you can opt-out if you wish. OK Viac info

Privacy & Cookies Policy
Počkajte prosím...

Odoberať EuroRešpekt

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch EuroRešpektu?