Konanie Okresného súdu v Nitre zasahuje do ústavných práv občana a prehliada nezákonný postup Okresnej prokuratúry, ktorá podala obžalobu za skutky, pre ktoré nebolo vznesené obvinenie

V predošlom článku k prípadu Márie Zorkovej sme naznačili, za akých okolností došlo k obvineniu a k obžalobe podnikateľky Márie Zorkovej, ktorá sa v roku 2019 snažila vymôcť svoju pohľadávku na bývalom zamestnancovi. Popis tejto udalosti zo strany poškodeného a Márie Zorkovej sa značne rozlišuje. Prokuratúra nedala vykonať vyšetrovacími pokusmi ani konfrontáciu medzi poškodeným a údajným páchateľom a nebola urobená ani rekonštrukcia na mieste činu, aby sa vôbec ustálil priebeh deja a zapojenie vtedajších účastníkov. Nejasnými postupmi došlo k odňatiu veci miestne a vecne príslušnému obvodnému oddeleniu v Mojmírovciach, miesto toho vec začala riešiť NAKA a ihneď vzniesla obvinenie za celkom iné skutky, ako bolo začaté trestné stíhanie. Vec skončila po podaní obžaloby na Okresnom súde v Nitre v senáte JUDr. Sopúcha, ktorý voči Márii Zorkovej bol už dvakrát pre zaujatosť vylúčený osobne, ale aj formou inštitútu súdu. Márii Zorkovej okrem obvinenia bola obmedzená aj osobná sloboda a bola vzatá do väzby, aby nemohla pokračovať v trestnej činnosti.

Základné okolnosti tohto prípadu sme priniesli v minulom článku:

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry

Ústavné právo občana v troskách

Naše brachiálny zložky ( Súdy, prokuratúra, polícia) sa riadia pri svojej činnosti zákonmi, ktoré upravujú  výkon ich činnosti a uvádzajú aké kompetencie a iné oprávnenia majú pre dodržiavanie zákonov a ústavných práv občanov. Každý občan má právo na spravodlivé zaobchádzanie a spravodlivý proces pri posúdení svojej činnosti. Štátne orgány majú garantovať všetky práva občana aj v postavení obvineného, trestne stíhaného, alebo obžalovaného a to v každom štádiu konania, ktoré voči nemu vedú. Súhrn výkonu takého  práva sa bežne volá demokracia a spravodlivosť. Ak tieto povinnosti štát prostredníctvom svojich inštitútov neplní, porušuje zákon, Ak konkrétna osoba poverená výkonom právomocí pre zabezpečenie a dodržanie zákona toto neplní, marí svoje postavenie verejného činiteľa a dopúšťa sa trestnej činnosti. Takto nezákonne vykonávané právomoci majú za následok, že sú samo o sebe neplatné a ktorýkoľvek štátny orgán-  v prípadne súdneho konania súd- musí okamžite prestať v pokračovaní, alebo v nadväzovaní akýchkoľvek úkonov ak tieto nezákonnosti vyjdú najavo. Ak nemá možnosti pre odstránenie nedostatkov a prekážok v konaní, tak konanie sa musí zastaviť.

Čl. 17 ods. ( 2 ) Ústavy Slovenskej republiky:

Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon

Trestný poriadok ,

• 2 ods. (1) :Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

• 234 ods. (2) : Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.

Okresná prokuratúra konala zmetočne a v rozpore so zákonom

V prípade Márie Zorkovej sa Okresná prokuratúra unáhlila a porušila zásady trestného konania a práva  niekoľko krát:

1. Po začatí Trestného stíhania

   ObvO Mojmírovce, 20.06.2019, ČVS: ORP-968/MO-NR-2019 za skutok §245 ods, 1/ Tr.Z. – poškodzovanie cudzej veci nedošlo k odovzdaniu príslušnému orgánu v lehote  do 3 dní podľa § 199 ods. 4) Trestného poriadku. Príslušnosť nebola ani inak určená, ako sme to už uviedli v predošlom článku, prokurátorka zaslala vec na NAKA na základe telefonického rozhovoru (!) a v priamom rozpore s Nariadením ministra vnútra SR  č. 175/2010. Tým, že vecná a miestna príslušnosť nebola určená v súlade s Trestným poriadkom a ani osobitnou výberovou príslušnosťou, konanie bolo vedené orgánom, ktorý nebol poverený a určený.

2. Pri vydaní pokynu na prekvalifikáciu skutku voči Márii Zorkovej 

pokynom na prekvalifikáciu lPv 481/19/4403- 41 zo dňa24.10.2019 na spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona  . V realizácii bolo postupované v rozpore s ustanoveniami trestného poriadku., lebo došlo k vypusteniu a nahradeniu trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1) TP iným skutkom: nebezpečným vyhrážaním podľa §360 ods. 1) V prípade tohto nového skutku nebolo postačujúce len oboznámenie, lebo pri zákonnom postupe podľa už horeu vádzaného § 2 TP vznikolo obvinenie za nový skutok a  postupom podľa § 33 a §34 ods.2) Trestného poriadku sa k tomuto obvineniu malo urobiť vydané uznesenie podľa §206 a vydané odôvodnenie podľa odseku 3) . K tomu mala mať možnosť obvinená podľa sťažnosť a vyjadriť sa k nej a o sťažnosti mal postupom rozhodnúť dozorujúci prokurátor. Ten však nahrádzané skutky v uznesení vyšetrovateľa ponechal a ten tieto si písaním zamenil, pričom maril práva obvineného, ktorému nedoručil uznesenie s náležitosťami podľa § 33 a § 34 ods. 1) , neumožnil vykonať jeho práva procesne správnym spôsobom, čo vykonal tak, že napriek pokynu prokurátora prekvalifikovať skutok toto jednoducho iba premenil podľa § 206 ods. 6, pričom pojmové znaky nahradeného a nové skutku sú úplne iné, majú inú právnu kvalifikáciu a pre ich odôvodnenie sú potrebné zásadne iné okolnosti, ktoré boli spolahlivo zistené. Týmto spôsobom  Márii Zorkovej „prekvalifikáciou“  obvinenie za skutok prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 nebolo vznesené v súlade so zákonom .

Mária Zorková bola „upovedomená“ o tejto zmene oznámením zo dňa 05.11.2019

Ak teda porovnáme, že ako sa situácia vyvíjala, tak:

– 18.7.2019,  bolo vznesené obvinenie v rozsahu §189 ods. 1)TZ a § 194 ods.1,ods.2) písm. c) TZ

-pokynom prokurátorky malo byť prekvalifikované proti jednotlivým poškodeným skutkovo tak, že malo byť obvinenie vznesené za §20,§194 ods.1,ods.2písm.c)ods.3) písma) TZ ,§360 ods. 1) proti Matúšovi C.§20,§194 ods. 1,ods.2 písm.c, ods.3)písm.a) voči Adamovi K a Alexovi K, a .§20,§194 ods. 1,ods.2 písm.c, ods.3)písm.a) a § 245 ods. 1) TZ voči Johnovi Z.

Zrazu vidíme, že sa tu objavila požiadavka okrem požiadavky nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 aj na vznesenie obvinenia aj podľa § 245 ods. 1)- teda za skutok, ktoré začalo stíhať OBvO Mojmírovce, ale nebolo doteraz vznesené obvinenie.

3. Nezákonná obžaloba ako právny paškvil

Prokurátor bez toho, že by jeho záväzný pokyn bol realizovaný k prekvalifikácii skutku a že Márii Zorkovej neboli vznesené obvinenia v súlade s § 201 ods. 3) Trestného poriadku, podal obžalobu voči nej na Okresnom súde za tieto skutky:

Ako vidíme, že za poškodenie cudzej veci podľa § 245 ods. 1) TZ, ani za nebezepečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1) TZ nebola podaná obžaloba. Je teda jasné, že napriek záväznému pokynu nebolo vznesené obvinenie a teda za tieto skutky Mária Zorková nebola ani stíhaná.

Nebolo ale vedené trestné stíhanie a nebolo jej vznesené obvinenie ani podľa § 206. ods. 3) Trestného poriadku ani za skutok výtržníctva podľa § 364 ods.1) písm. a) Trestného zákona.. To už je však už porušenie zákona, ktoré má iné následky. Ako sme už hore uviedli, Ústava chráni občana a jeho práva aj v trestnom stíhaní, To isté hovorí v §2 a v § 235 aj Trestný poriadok. Pretože voči Zorkovej bola podaná obžaloba za súhrn skutkov , dokonca v ich súbehu a podanie obsahuje uvedenie takého skutku (výtržníctvo podľa § 364 ods.1) písm, a) Trestného zákona) za ktoré nebolo vznesené obvinenie, obžaloba je nezákonná !

 Povrchnosť, nadkvalifikácia a účelné väzobné stíhanie

Sudca JUDr. Sopúch z Okresného súdu v Nitre, ani sudkyňa JUDr. Matyóová z Krajského súdu v rámci väzobného stíhania Márie Zhorkovej neskúmali a ani si nevšimli, alebo absolútne ignorovali porušenie obžalovacej zásady a zmätočné vyšetrovanie, počas ktorého nároky na obvinenie a stíhanie sa doslova strielali od brucha, bez riadneho procesného uplatnenia voči Zorkovej. Dokonca JUDr. Matyóová v rozhodnutí  zo dňa 29.4.2021 o  zamietnutí návrhu na zrušenie väzby uviedla, že :“ Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opätovne zdôraznil, že obžalovaná je dôvodne podozrivá, že spáchala skutok, ktorý jej je kladený za vinu“. Týmto jasne poukázala na prejudikovanie rozhodnutia a názoru prvostupňového súdu, ktorému vôbec neprekáža, že koná o nezákonne podanej obžalobe.Tento prvostupňový súd v rozhodnutí zo dňa 14.4.2021 uviedol, že:

Je teda zjavné, že oproti kvalifikácii v dobe vzatia do väzby tieto súd už nahradil kvalifikáciou podľa podanej obžaloby, kde v rozpore so zákonom bola porušená obžalovacia zásada za skutok výtržníctva, za ktoré nebolo Márii Zorkovej vznesené ani obvinenie!

Z toho vyplýva, že Márii Zorkovú drží vo väzbe bez zákonných dôvodov .(Len na okraj : pokračovanie v skutku porušenia domovej slobody absolútne technicky nemožné a pre pokračovanie vydierania nie je dôvod, lebo Okresný súd o pohľadávke Márie Zorkovej už rozhodol a môže ju vymáhať legálne a exekúciou.)

 

Hlavolam pre Generálneho prokurátora a Súdnu radu?

Ani by sme to tak nemohli vidieť, lebo ak rozšifrujeme spleť neporiadku, ktorú vyprodukovala prokuratúra a NAKA (bez určenia príslušnosti) , tak je možné podľa konkrétnych rozhodnutí a osôb ktoré v tejto veci konali nezákonne, ignorovaním faktov a právnych podmienok vyvodiť zodpovednosť konkrétnym osobám. Naviac aj predseda Okresného súdu v Nitre a Krajského súdu v Nitre majú dostatočné kompetencie k tomu, aby nepripustili pokračovanie v konaní, kde je porušená opakovane a násobne princíp obžalovacej zásady a kde takýto následok je zrejeme následkom osobnej zaujatosti konkrétneho sudcu.

Prečo Zorková a čo tí ostatní?

Zdá sa, že napriek kvalitnému právnemu zastupovaniu má pani Zorková smolu. V tom, že rozhodnutie o svojej pohľadávke dostala až rok po incidente, keď si ju bola mimosúdne uplatniť.Aj v tom, že v zmätkovom konaní nepríslušného vyšetrovateľa doteraz si nikto nevšimol chýbajúce obvinenia a nenamietol nezákonné konanie a dôvody nezákonnej väzby.Snaď si to všimne po upozornení Generálny( možno ex offo aj Krajský porkurátor v Nitre) a predseda Okresného či Krajského súd v Nitre.

Uvidíme a vrátima s k tejto kauze.

Pani Mária Zorková nie je jedinou osobou, u ktorej máme vedomosť za vážne porušenie obžalovacej zásady. Po prvom uverejnení máme reakcie obhájcov, ale aj iných súdených, že tento stupeň diletantizmu , zneužitia právmocí až úmyselnej šikany je vcelku bežným javom. Preto inštitút obžalovacej zásady budeme sledovať aj v iných kauzách a budeme upozorňovať na tento ústavný princíp, ktorý nesmie byť ignorovaný na žiadnom súde a prokuratúre.