Slovenskí novinári majú radi búrlivé začiatky „káuz“ , najmä tých politických. Avšak, v prípade, že sa potvrdí nezákonnosť, či nezmyselnosť konania, o kauze prestanú v duchu „ o čom sa nehovorí akoby nebolo“ hovoriť. Občanov by naopak malo zaujímať akým spôsobom boli kauzy riešené, došetrené a predovšetkým ale zdôvodnenie rozsudkov.
V pondelok na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici, pokračuje konanie vo veci objednávky a sprostredkovania vraždy ex – primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, ktorého vraždu si mal podľa obžaloby objednať Roman Ostružlík. Zo sprostredkovania vraždy je obvinená Alena Zsuzsová.
Pokašľaný scenár
Opätovné otvorenie vraždy Lászlóa Basternáka, malo byť podľa pripraveného scenára pokračovaním Kočneriády. Vlastne malo byť zábezpekou pre prípad, že by sa aktérom, čiže orgánom činným v trestnom konaní a orgánom na výkon spravodlivosti, vymklo konanie vo veci vraždy Jána Kuciaka a súd by Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú oslobodil.
Podľa výpovede korunného svedka Andruskóa, mala Alena Zsuzsová zo zištných dôvodov sprostredkovať vraždu Lászlóa Basternáka, údajne pre objednávateľa Mariána Kočnera.
Vyšetrovaním sa preukázalo, že Marián Kočner nebol objednávateľom vraždy Lászlóa Basternáka, Alena Zsuzsová sa v čase vraždy s Marianom Kočnerom nepoznala.
Keďže Alena Zsuzsová odmietla benefity navrhované vyšetrovateľmi už v predchádzajúcom období s odôvodnením, že nesprostredkovala žiadnu vraždu ani pre Mariána Kočnera ani pre nikoho iného, polícia pripravila v spolupráci so Zoltánom Andruskóm a aktívnym spolupracovníkom NAKA, mimochodom milencom manželky Romana Ostružlíka novú legendu, podľa ktorej objednávateľom vraždy bol Roman Ostružlík, sprostredkovateľkou Alena Zsuzsová.
Krátko po zadržaní Ostružlíkovi navrhli vyšetrovatelia, že pokiaľ usvedčí Alenu Zsuzsovú a Mariána Kočnera bude prepustený na slobodu.
Motív vraždy podľa vyšetrovacej verzie neskôr obžaloby je diametrálne odlišný od skutočného motívu vraždy ako aj objednávateľov
Podľa následne pripravenej legendy pripravenej vyšetrovateľom Pučkom, respektíve vyšetrovacím tímom bolo motívom vraždy rozhodnutie Romana Ostružlíka, odstrániť svojho politického rivala. Alena Zsuzsová mala vraj vraždu sprostredkovať zo zištných dôvodov. Zaujímavosťou je, že z trestného spisu nie je zjavné koľko peňazí vynaložil na vraždu objednávateľ Ostružlík a ani to koľko napr. mala za sprostredkovanie vraždy dostať sprostredkovateľka Alena Zsuzsová.
Napriek zásahom vyšetrovateľa Pučka do výsluchov svedkov, z vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že vražda súvisela s jeho aktivitami na poste primátora.
Ex primátor Hurbanova čelil vyhrážaniu zabitím dlhodobo, respektíve od roku 2004, po podpísaní troch neštandardných mandátnych zmlúv súvisiacich s dobudovaním kanalizácie a po zmene investora. Intenzívne útoky a vyhrážanie zabitím sa vystupňovali v roku 2007, kedy niekoľko mesiacov sa pohyboval v nepriestrelnej veste. Podľa spolupracovníkov a kamarátov o svoj život sa bál aj po zmiznutí novinára Paľa Rýpala v roku 2008.
Všetci svedkovia vypovedali podobne ako v roku 2010. Basternák bol zavraždený niekoľko dní pred snemom SMK, na ktorom chcel vyniesť na svetlo podvody vedenia strany. Podľa svedkov – členov strany SMK a kolegov z úradu – bola to politická vražda. Niekoľko svedkov sa vyjadrilo, že Basternák pred svojou smrťou niekoľko krát zdôraznil, že jeho príspevok na sneme strany zatrasie štruktúrami SMK, ale Most – Híd zničí.
Paradoxne v spise vedenom v súvislosti s objednávkou na vraždu Lászlóa Basternáka, sú svedecké výpovede, z ktorých jednoznačne svedkovia hovoria o tom, že objednávka prišla „z parlamentu“ a odmena za vraždu bola 40.000 eur.
Podľa svedectva objednávka na vraždu Basternáka prišla z parlamentu
Roman Ostružlík sa začal v politike angažovať po vzniku politickej strany Most – Híd v roku 2009. Ako nezávislý kandidát podporovaný stranou Most Híd, nebol politickým rivalom Lászlóa Basternáka, ktorý bol dlhoročným miestnym funkcionárom strany SMK. Roman Ostružlík do politiky v stúpil v roku 2009, kandidoval za stranu Most – Híd. Alena Zsuzsová sa s Ostružlíkom zoznámila koncom februára 2010, na predvolebnej kampani sa podieľala od apríla 2010.
Roman Ostružlík v rámci predvolebnej kampane kritizoval nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami Mesta Hurbanova. Najmä však prevody finančných prostriedkov z mestského rozpočtu súkromným firmám za činnosti, ktoré nikdy neboli realizované, ale iba fiktívne vykázané cez účtovné doklady a zmluvy podpísané primátorom Basternákom, ktoré boli viac ako nevýhodné pre mesto. Navyše, László Basternák podpisoval zmluvy na investičné akcie, spolufinancované z prostriedkov z eurofondov so spoločnosťami, ktoré v zmysle zákona sa nemohli ani zúčastniť verejného obstarávania, prípadne s fyzickými osobami.
László Basternák podpisoval zmluvy pripravené vtedajším riaditeľom pre verejné obstarávanie Bélom Angyalom – tiež nominantom SMK, vopred dohodnuté a odsúhlasené s ministrom životného prostredia Lászlóm Miklósom.
Roman Ostružlík nevedel plávať v mútnych vodách rozdelenej SMK, čiže nedokázal vyhodnotiť vzťahy a ani okolnosť, že podávaním trestných oznámení na Lászlóa Basternáka poštve voči sebe predstaviteľov Most – Híd. Reakciou na trestné oznámenia podané na Lászlóa Basternáka bola strata podpory strany Most – Híd.
Ostružlíkové podnety, v prípade seriózneho vyšetrovania podvodov v súvislosti s finančnými prostriedkami mesta Hurbanovo, neohrozovali iba samotného Bašternáka, ale aj vedenie Most – Híd a celú sieť osôb zo spriaznených firiem, cez ktoré tiekli finančné prostriedky nielen na činnosť strany, ale k predstaviteľom Most – Híd.
Súdne spory boli úspešne doriešené v čase, keď ministrom spravodlivosti bol nominant strany Most – Híd, JUDr. Gábor Gál.
Roman Ostružlík podal na konanie Lászlóa Basternáka deväť trestných oznámení, z ktorých ani jedno nebolo riadne prešetrené, nakoľko prokuratúra podnety odmietala. Okresná prokuratúra v Komárne podnety úspešne zametala pod koberec. Podnety totiž dozoroval prokurátor, ktorý do roku 2005 pôsobil v advokácii a úspešne zastupoval predstaviteľov SMK, po rozpade strany odídených do strany Most – Híd.
Roman Ostružlík nebol politickým rivalom Lászlóa Basternáka. V roku 2010 mal ex – primátor Hurbanova naštrbenú takým spôsobom povesť, že si nedovolil ani kandidovať na verejnú funkciu.
Útoky na jeho osobu a ohrozenie na živote bolo podstatne skôr ako vôbec sa začal Ostružlík angažovať v politike. Prvý pokus o vraždu Lászlóa Basternáka, tri mesiace pred vraždou sa takmer nepoznali. V čase nastraženej nálože, Ostružlík začal mať paranoidné prejavy nakoľko bol presvedčený, že útok smeroval voči jeho osobe.
Zištné dôvody, ktoré údajne viedli Alenu Zsuzsovú k sprostredkovaniu vraždy sú bohapustým nezmyslom nakoľko Alena Zsuzsová, bola jednou z Ostružlíkových prispievateľov na kampaň, čo preukázala v priebehu konania. Alena Zsuzsová požičala na kampaň, čo v priebehu konania riadne preukázala, čím vyvrátila údajne zištné dôvody svojho konania.
Od samého začiatku bolo celé obvinenie Aleny Zsuzsovej a Romana Ostružlíka jedna veľká zvrátenosť, postavená na výpovedi Andruskóa, ktorého nepravdivé vyjadrenia, obžalovaní postupne vyvracali, napriek odmietaniu vypočuť svedkov navrhnutých obhajobou.
V súvislosti s trestnou vecou, vyvstávajú otázky …
Ako je vôbec možné, že v uvedenej trestnej veci bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba?
Ako je vôbec možné, že senát Špecializovaného trestného súdu prijal vo veci obžalobu?
Ako je vôbec možné, že napriek množstvu svedeckých výpovedí z ktorých je zjavné, že Roman Ostružlík si vraždu neobjednal dva roky sedí vo väzbe?
…, na ktoré je dnes odpoveď jednoznačná:
Ak Roman Ostružlík neobjednal vraždu Lászlóa Basternáka, Alena Zsuzsová nemohla vraždu sprostredkovať.
V súvislosti s trestnou vecou však desí, že Ostružlík a Zsuzsová sú obžalovaní bez jediného dôkazu …