Kto sledoval sofistikovanú volebnú kampaň – neviní za výsledok občana.
Nemyslím, že je potrebné vystavovať liberálnym fašistom ospravedlnenku.
Skôr sa treba zamyslieť, či skutočný volebný zákon, ktorý umožňuje aktívnu manipuláciu s nevedomými štruktúrami voliča je v poriadku a vytvára rámec pre slobodné rozhodovanie voliča.
Dovolím si tvrdiť, že tu je kameň úrazu – aktiváciu komplexov, ktoré voličovi berú slobodu v rozhodovaní.
Volič volí ilúziu hrdinu. Po voľbách prichádza vytriezvenie. Maska hrdinu sa v priebehu pár mesiacov roztriešti pod tlakom neschopnosti riešiť problémy a spoločnosť vidí iba, ak tak karikatúru osobnosti.
Dnes mame vládu kde koncentrácia týchto osobností je tak vysoká, že už sa nedarí ani len predstierať, že vládnu.
Vlada už len reaguje na vonkajšie podnety – existuje v reaktívnom režime. A tak viete takúto vládu riadiť zvonka cez podnety. Komickosť tejto situácie je až taká, že prekrýva samotnú tragickosť stavu.
Strata dôvery je rozhodujúca, ale občana keď:
Súdne procesy s Kočnerom sú fraškou, pretože k vraždám priznávajú kriminálnici, ktorí nevedia popísať, ani vraždu, ku ktorej sa priznali. Keď tu zrazu máme kajúcnikov akoby všetci kriminálnici si zrazu kupovali odpustky – za tento stav viniť občana?
Na rozhodujúcich funkciách už nie je nik iný len plagiátor …
Spomeňte si na video Trnka – Počiatek, či spis Gorila a tých káuz je ohromne veľa. Kradne sa tu ako po nebohom. Nuž zavraždili sme štát a jeho orgány. Za tento stav určite nemôže občan, Fakt je ale ten, že občania sú poriadne nahnevaní.