Znalecké prešľapy v prípade Markizáckych zmeniek

Dnes pokračovalo pojednávanie vo veci žaloby za falšovanie cenných papierov- zmeniek Markízy vystavených Ruskom. Cieľom pojednávania bolo posudkami znalcov preukázať, či tieto cenné papiere sú pravé. Výrok by mali vysloviť znalci, ktorí skúmali podpisy na zmenkách. Skúmanie malo mať dva zásadné výstupy. Jedným bolo chemické určenie veku atramentu, či papiera, druhým bolo grafologické ustálenie času vzniku podpisov na zmenkách.

Subjektivita a oprávnenosť znalcov

Obhajoba od samého začiatku napadala oprávnenosť a subjektivitu osôb, ktoré posudky vypracovali. Neboli totiž predložené klasické znalecké posudky súdnych znalcov zapísaných v registri Ministerstva spravodlivosti, ale posudky vypracované právnickou osobou, Kriminalisticko – expertíznym ústavom PZ SR. Za túto inštitúciu ju vypracovali osoby, ktoré sú v pracovnom pomere, ale nie sú zapísané v zozname znalcov. Subjektivitu a oprávnenosť znalca totiž upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch …

V zmysle tejto vyhlášky musí znalec zložiť podľa § 6 Odbornú skúšku znalca a podľa § 16 odseku (2) musí za znaleckú organizáciu pred súdom podať vysvetlenie štatutárny zástupca znaleckej organizácie. Skúmanie ručného písma a podpisov podľa odboru 490600 a skúmanie dokumentov podľa odboru 490800 má vykonávať organizácia so všetkým vymedzujúcimi povinnosťami pre povinnosti bežného súdneho znalca. Súdny znalec však musí byť nezávislou osobou. Kriminalisticko – expertízny ústav je právnickou osobou zriadenou štátom, teda spriaznenou osobou pre prokuratúru ako aj súd, preto by takúto činnosť mal vykonávať pri maximálnom dodržaní všetkých formálnych a procesných podmienok aj pre svojich vlastných zamestnancov.

Z tohto dôvodu  formálne a ani procesne nemali byť vypočutí ako znalci, ale ako odborné osoby, čo je veľmi vážny rozdiel v právnom postavení pred súdom, lebo nemôžu zložiť ani sľub znalca a ani ich výpoveď nemôže byť chápaná ako výpoveď znalca. Znalec je totiž viazaný aj inými povinnosťami pri svojej výpovedi ako bežný svedok. To je vážnym kameňom úrazu pre odbornosť a najmä závery ich výrokov v tomto konaní.

Ako pojednávanie preukázalo, vypočúvané osoby samotné nemajú celkom jasno v tom, aké je ich postavenie a oprávnenosť vystupovať za organizáciu, ktorá má v predmete svojej činnosti odbornú príslušnosť. Oprávnenosť právnickej osoby (KEU PZ) nie je automaticky odvodzujúca autorita pre ich zamestnancov a to ani v prípade hmotnoprávnej alebo trestnoprávnej zodpovednosti za vypracovaný posudok.

Svedok Geistová – Čakovská je presvedčená, že každý pracovník KEU PZ je oprávnený za ústav vystupovať 

Toto odôvodňuje vysvetlením, že „“Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by v zozname mali byť zapísaní aj jednotliví pracovníci,”. Neviem, či to je dogma hlásaná verejne vo vnútorných predpisoch KEÚ alebo len nedostatočná právna gramotnosť tejto zamestnankyne. Žiadateľom pre vypracovanie posudku bolo predložených 300 kontrolných podpisov, s ktorými porovnávali podpisy na dvoch zmenkách.

Otázky sú kladené ale ku všetkým štyrom zmenkám, ktoré v tomto počte neboli predložené. Logickým je úsudok, že ak 300 podpisov predložil žiadateľ, tak skúmajúca osoba robila posúdenie z týchto podpisov a nie z takých, ktoré s časovou relevanciou si sama za obdobie rokov 2000 až 2016 pozbierala.

„Porovnávacie podpisy jej doniesli policajti a išlo o dokumenty z Kočnerovými podpismi z rôznych inštitúcií vrátane bánk, či štátnych inštitúcií“ – uviedla na otázku akým spôsobom bol urobený objektívny výber  podpisov pre skúmanie. Najdôležitejšiu z činnosti znalca, pozbieranie komparatívnych dôkazov znalkyňa nevykonala.

Nevyjasnené pojmy, na ktorých Čakovská stráca pôdu pod nohami

Okrem svojho vlastného právneho postavenia ako pracovníka znaleckej organizácie sa Čakovská zamotáva aj pri zdanlivých triviálnych otázkach. Na jednej strane tvrdí, že falšovaný podpis “Je  snaha inej osoby vytvoriť podpis iného pisateľa iným spôsobom,” a potvrdila, že skúmaný podpis Mariana Kočnera nie je falošný. Na otázku, či je Kočnerov podpis z roku 2016 odpovedá, že je to záver s vysokou pravdepodobnosťou. Popri tom uvádza, že to môže byť aj z roku 2014,2015,2016 . Ako k takému záveru s pravdepodobnosťou dospela je mimoriadne zaujímavé, lebo nemá to exaktný a jednoznačný pôvod.

Pre posúdenie objektívnej stránky trestného činu je toto absolútne neprijateľné, podobne akoby sme tvrdili, že Slovensko vzniklo niekedy v roku 1938, alebo 1945 alebo 1993. Znalec musí dať odpoveď, ktorá je jednoznačná. V tomto prípade mala odpovedať, či podpisy boli  alebo neboli na zmenkách pravé a pochádzajúce z obdobia datovania zmenky. Nepovedala to ani nám, ani súdu, ani prokurátorovi.

Čakovská sa zaplieta do vlastných odpovedí, keď dokonca tvrdí, že Kočner sa v jednej chvíli podpísal inak a v jednom momente sa snažil podpísať  inak. Odpoveď, ktorá nemá ani logiku, ani použiteľný význam pre tvrdenia uvedené v posudku.  Prečo by sa mal Kočner v tej istej chvíli snažiť podpisovať inak, keď sama spracovateľka tvrdí, že jeho podpis v priebehu rokov má konštantný vývoj a je značne  ustálený?

Výber podpisov a pár hodín na ich skúmanie stačí

Z výsluchu Čakovskej súdom a obhajcom Mariána Kočnera sa dozvedáme nielen to, že znalkyňa si podpisy nezadovažovala sama, ale dostala poskladané od polície, ale aj  to, že niektoré z nich ani neskúmala, lebo je to celkom bežná prax. Naviac podpisy nemala k dispozícii dostatočne dlho, mala ich na stole iba niekoľko hodín na svojom laboratórnom stole, čo odôvodnila tým, že nikto na KEU vzorky nespochybnil.

Naviac tie podpisy vyšetrovateľ nosil podľa požiadavky a potreby (!).  

A tu sme práve pri subjektívnej právnej zodpovednosti znalca a organizácie. V tomto smere sa znalecky nekvalifikovaná osoba skrýva za autoritou právneho subjektu, tá nejakým spôsobom podľa vlastnej praxe nakladá s dôkazmi, selektuje a posudzuje ich a následne jej zamestnankyňa bez znaleckej doložky z týchto podmienok po niekoľkých hodinách robí závery, ktoré nie sú ani približne jednoznačné.

Závery z posudku Čakovskej sú nepoužiteľné, pretože pracovala v rozpore so zákonom o znalcoch

Okrem spomínaných právnych , procesných a formálnych dôvodov s postavením KEU ako subjektu a jej zamestnanca, ktorý nie je znalcom, môžeme povedať, že oproti bežným povinnostiam a sľubu znalca sa súd nedozvedel jednoznačný, ale pravdepodobný záver.

Okolnosti o poskytnutí podkladov a spôsobu spracovania a metodiky sú šokujúce.

Pracovala z podkladov, ktoré dostávala sporadicky, ktoré boli dopredu selektované, používala terminologicky nevyjasnené tvrdenia o tom, čo kedy a v akom rozsahu bolo podpísané  a ako vyberala podpisy na porovnanie. Zmätočný je navyše jej záver jej výpovede, keď v jednej chvíli hovorí podpísaní zmeniek v jednom momente a následne podpisovanie určí do obdobia niekoľkých rokov a vyjadruje sa iba s určitou pravdepodobnosťou.

Znalkyňa od Kočnera dostala studenú sprchu, keď uviedol: „Znalkyňa uviedla, že boli pravdepodobne vyhotovené v najužšej časovej väzbe, nie je ju možné špecifikovať, ale ide o jeden moment. Tento záver, ktorý pani znalkyňa uviedla v posudku, hovorí o tom, že som jeden dokument podpísal, zamyslel som sa a podpísal som ďalší dokument,” pokračuje. Pani znalkyňa v čase vypracovania posudku nemala jeden dôležitý dokument. A tento dokument spochybňuje záver pani znalkyne.”

Posudzovanie posudkov znalcov  neznalcom,Tatianou Dugovičovou!

Realita slovenského práva

Ďalšia zamestnankyňa KEU dostala za úlohu posúdiť posudky znalcov La Porteho a Pavla Masaryka,  znalcov obhajoby. Opakovať právny kolaps v postavení subjektivity KEU a trestnoprávnej zodpovednosti jej zamestnanca nemá význam podmienky sú rovnaké. K prospechu tohto svedka treba povedať, že sa snažila byť aspoň netendenčná.

V konečnom dôsledku je normálne, aby neznalec skúmal posudky znalcov a vyjadroval sa ku nim aj pred súdom ako znalec?

Dovolil jej súd naozaj zložiť sľub znalca pred súdom bez predloženia preukazu znalca?

Podľa nej La Porteho posudok nemá jednoznačný záver a ani Masaryk nestanovil  vek zmeniek. Cituje L“a Porteho: D„V časti záver konštatuje, že na základe skúmania listín, neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdili, že dokumenty neboli vyhotovené v roku 2000,“   Podľa nej však mohlo byť konštatované aj to, že mohli byť vyhotovené aj kedykoľvek neskôr.

Dôležitejšie je však to,  čo v súvislosti s vekom papiera zmeniek uvádza:

“Nebolo možné stanoviť vek sporných zmeniek. Pripadá do úvahy možnosť, že boli podpísané v roku 2000, rovnako ako to, že boli podpísané neskôr,”

Na otázky prokurátora Šantu vyslovene uvádza, že: “Momentálne všetky metódy, ktoré sú funkčné pre forenzné pole pôsobnosti, sú do dvoch rokov.” Následne vysvetlila, že k dispozícii je dosť starých papierov a aj keď existujú niekde zbierky pier a atramentov, pri neustálenosti obsahu najmä čínskych pier a náplní, nedá sa ani teoreticky operovať so skúmaním takéhoto charakteru v dlhšom období.

Samozrejme každý, aj prokurátor vie, že exaktný dôkaz, kde by podľa chemickej vzorky atramentu bol zistený výrobca, výrobná šarža a presný rok výroby sú iba mystifikáciou do  detektívky. Realitou je však odpoveď, že technické podmienky neumožnia ani skúmať, ani dať odpoveď na otázku, či chemické stopy na zmenkách sú vo veku do dvoch rokov, alebo staršie, dokonca zodpovedajúce roku 2000.

V tejto súvislosti Marián Kočner osobne poukazuje na chybný teoretický prístup a kvalifikáciu svedkyne: „Pani znalkyňa hovorí o komponentoch atramentu, ale nevie ich vymenovať. Nevie povedať chemický vzorec atramentu. „Ak sa máme rozprávať o validovaných metódach skúmania veku atramentu, je treba vypočuť konkrétneho znalca, ktorý robil konkrétne chemické skúmanie. Nie znalkyňu, ktorá si prečítala znalecký posudok a hodnotila ho a nerobila chemickú analýzu.“ Rozpačitosť z toho, že posudky znalcov skúma a komentuje osoba ktorá nie je znalcom, naviac nevie uviesť ani jeden dôvod, prečo by zmenky nemohli vzniknúť v roku 2000,  ale iba sa domnieva, že mohli vzniknúť aj neskôr, nie je možné považovať ako potvrdenie výrokov žalobcov o nepravosti.

In dubio pro reo

V starej logickej poučke sa hovorí, že negácia negácie je pravda. Ak teda sa niečo nedá vylúčiť, tak sa to nedá ani tvrdiť a je pravdou to, čo sa vylúčiť nedá. Pri zmätočných vyjadreniach neznalcov, zamestnancov KEU je jasné, že nedali  ani približnú odpoveď na otázku, že zmenky neboli vystavené a podpísané v dobe ich datovania. To, že boli vystavené inokedy pre technickú prekážku skúmateľnosti  atramentu do dvoch rokov nevedeli  potvrdiť vôbec. Grafologické skúmanie pri povrchnosti, účelovosti výberu a spôsobu prekladania vzoriek podpisov nevedela obžaloba ani s približnou pravdepodobnosťou určiť do obdobia po roku 2014.

Pri týchto pochybnostiach a právnych neistotách súd sa musí držať starej právnej zásady In dubio pro reo, v zmysle ktorej žalobca je povinný svoje tvrdenia o nepravosti zmeniek a falšovaní cenného papiera preukázať, čo sa nestalo. Pre túto absenciu obžaloby potom súd nemôže obžalobe ani vyhovieť, ani rozhodnúť v neprospech obžalovaných.

Senzačné tvrdenia bulváru, že sa preukázalo antidatovanie zmeniek je len dobre platenou propagandou a mizernou právnickou prácou obžalobcov.

Zmenky v účtovníctve nemajú vplyv na ich platnosť – to platí 5000 rokov  od doby Feničanov

 

Znalkyňa Balkovičová „sa nevie vyjadriť k účtovaniu jednotlivých prevodov, pretože nemala k dispozícii transakčnú dokumentáciu k zmenkám.“ Už sme sa venovali tomu, že fyzické osoby nemajú žiadnu povinnosť viesť takúto evidenciu. Iba v prípade aktivácie zmenky pre vymáhanie vznikajú účtovné následky, ktoré znamenajú zápis zmeniek do podsúvahovej časti účtovníctva a v prípade kvalifikovanosti aj do aktív, či pasív účtovníctva.

V tejto súvislosti bol veľmi poučný proces v prípade Duckého zmeniek, kde sa preukázalo, že  účtovná evidencia zmeniek nemá žiadny vplyv na platnosť a povinnosť vystaviteľov zmeniek. K situácii o evidencii konkrétnych zmeniek znalkyňa Baklovičová uvádza: „V účtovníctve ani v prílohe sa nenachádzala zmienka, ktorá by zodpovedala hodnote týchto zmeniek. Na podsúvahovom účte sa zmienka o hodnote zmeniek v roku 2012 síce už nachádzala, ale v poznámkach v účtovnej závierke skutočnosť zaznamenaná nebola,“ vysvetľuje znalkyňa. V praxi sa totiž informácie v podsúvahových účtoch môžu dopĺňať aj spätne.  

K účtovníctvu Markíza-Slovakia uvádza, že: „Je zrejmé, že žiadne zmenky ako záväzok neevidovala, až v roku 2016,“  Znalkyňa potvrdzuje, že vyšetrovací spis k dispozícii nemala. Doplňuje, že nie je súlad ohľadom zmeniek ani medzi účtovnými knihami, ktoré jej predložila spoločnosť Fineco, ktorá robila účtovníctvo Kočnerovi. V tejto súvislosti si musíme všimnúť, že  evidencia zmeniek sa dostáva mimo Kočnera alebo Ruska, pretože účtovníctvo robí iná právnická osoba, za ktorú Kočner ani Rusko nezodpovedajú.

Na špekulatívne otázky ohľadom zaúčtovania alebo zdanenia dostáva obžaloba studenú sprchu mimo právnu kvalifikáciu obžaloby od znalkyne, ktorá nevie odpovedať. „Či vznikli alebo nevznikli daňové povinnosti, som nemala dostatok podkladov, pretože som nevedela, či boli postúpené odplatne, bezodplatne, za provízie a podobne. Preto uvádzam iba daňové zákony, v zmysle ktorých za istých okolností mohla vzniknúť daňová povinnosť,“ Pokiaľ by niekto v tejto chvíli chcel zmeniť právnu kvalifikáciu žaloby, tak to už nie je možné a tieto aspekty daňovej disciplíny by musel skúmať na základe celkom iného prístupu. Pravdepodobne celkom neúspešne.

Nesmieme zabudnúť na to, že zmenka nie je rovnakým finančným nástrojom ako faktúra, bankový výpis, pokladničný doklad, alebo šek. Kvalifikácia zmenky je historicky veľmi jednoduchá a práve pre potrebu jednoduchosti tento inštitút vznikol. Kto ju vlastní, vystavil alebo prijal, je povinný plniť alebo má právo požadovať plnenie. Bez ohľadu na to,  či má zmenku pod vankúšom alebo v trezore. Ak totiž nebude vlastniť fyzický exemplár zmenky in natura, tak žiadny účtovný záznam v aktívach, pasívach, v účtovníctve alebo v podsúvahovej časti nemajú význam a zakladajúci inštitút na jeho uplatnenie. To nám pani znalkyňa zabudla povedať v rámci úplnosti vyjadrenia. Ale to ani nebolo jej poslaním.

Ani banky nemajú evidenciu ručiteľov zanesených medzi dlžníkmi, v úverovom registri. To sa stane až keď dlžník prestane plniť svoje povinnosti, ale to hovoríme o úplne inom finančnom produkte o úvere, ktorým zmenka rozhodne nie je. Nahradiť existenciu a oprávnenosť zmenky nezapísaním do účtovníctva je čistým právnym paškvilom bez akejkoľvek opory  zmenkového inštitútu v obchodnom a finančnom styku.

Preto takéto vyjadrenie znalkyne nemá, a ani teoreticky nemôže mať vplyv na platnosť a existenciu zmeniek.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies