Strach pani Beáty, alebo strach z pani Beáty…
Nie je možné nereagovať na mnohé podnety od našich čitateľov, ktorí sa pozastavujú sa nad úvahami Beáty Balogovej – šéfredaktorky denníka Sme, ktoré publikovala v svojom výbere. Balogová sa dôrazne zamýšľa nad tým, že Fico sa nám vyhráža a máme to brať vážne. Označme tento stav ako jej posadnutosť strachom.
Vážne sa však nad jeho dôvodmi treba zamyslieť.
Podľa hĺbky týchto myšlienok predseda opozičnej strany Smer je v permanentnej nasrdenosti, temer nikdy nehovorí s pokorou, nemá dilemy, chváli len seba a svoju stranu. Hĺbka posadnutej strachom je tlačená konštatovaním, že to nie je len prázdna vyhrážka, lebo
„jeho prípadný návrat k moci by mal umocniť najhoršiu možnú verziu Slovenska, dokonanie mafiánskeho štátu.“
Úvaha o posadnutí strachom má však svoje dno priam prerážané uvádzanými dôvodmi. Usvedčuje totiž autorku z účelovosti a vedomého podsúvania výlučne zlého videnia stavu a života Slovenska v období moci predošlej garnitúry. Zdá sa akoby aj výstrel -posadnutej strachom bol niekým objednávaný. Je to z dôvodu, že verejnosť stále viac vníma rozdielnosť oproti predvolebným sľubom a skutočnej reality, pri porovnávaní a hodnotení stavu pred rokom 2020. Cíti rastúcu slabosť protificovskej argumentácie o tom, že tu mala vládnuť akási mafiánska skupina vedená Róbertom Ficom. Verejnosť si sama dá odpoveď na otázku týkajúcu sa fungovania hospodárstva, vstupu zahraničného kapitálu, zamestnanosti, zvyšovania životnej úrovne všetkých vrstiev spoločnosti a smeru k lepšiemu životu bežných občanov a porovná svoje osobné vnímanie so stavom súčasnej spoločnosti, celkovej situácie v nej a jej smerovaniu.
Pri pohľade na výsledky sľubovanej očisty spoločnosti aj v otázke nastoľovania spravodlivosti v konaní represívnych inštitúcií vidíme zásahy konkrétnych osôb, ktoré priamo deklasujú tvrdenie, že Slovensko je právny štátom. Je to priame zneužívanie prvkov demokracie na likvidáciu ľudí stojacich na druhej strane. Na tieto protiprávnosti je treba poukazovať, priamo ich pranierovať a tvrdo pomenovávať presne spôsobom ako to robí Róbert Fico, pretože inak sa to robiť nedá.
Nedá sa pracovať spôsobom ako by si to vo svojej naivite, alebo účelovosti želali tí, čo sú posadnutí strachom.
Pri hodnotení terajšej cesty o lepšiu spravodlivosť aj bez bližšej analýzy je možné konštatovať, že vládna mašinéria doposiaľ nedocielila cez súdy, ktoré by mali byť nestranné právoplatne odsúdiť ani jediného exponenta bývalej vládnej garnitúry. Pri otázke nestrannosti stojíme pred dilemou, či medzi tieto patrí aj špecializovaný súd, najmä jeho terajší šéf JUDr. Hrubala a niektoré jeho persóny za temer 20 mesiacov od ich nástupu k moci.
Ani účelovo tvarovaná kauza bývalého šéfa špeciálnej prokuratúry nie je právoplatne skončená. A pritom badať značné urýchlenie procesných postupov zo strany zainteresovaných konkrétnych osôb. Prejavilo sa to aj za cenu porušovania najzákladnejších ľudských práv, v priamom rozpore s ústavnými princípmi na ktorých má stáť právny štát. Podľa obhajoby a zverejnených údajov porušovanie vedome vykonávali konkrétny vyšetrovatelia, špeciálni prokurátori a sudkyňa Záleská.
A pritom platí, že Ústava Slovenskej republiky a z nej vychádzajúci trestný poriadok jasne deklarujú, že tieto osoby v postavení orgánov trestného konania boli povinné hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného svedomia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a vo svojom súhrne. Sú povinné zohľadniť dôkazy ktoré obstaral vyšetrovateľ, prokurátor ako aj obvinený, pričom sa môžu použiť len také dôkazy, ktoré boli v konaní pred súdom vykonané.
Všetci triezvo vnímajúci ľudia sa musia pozastaviť nad tým, kam sa až dostalo priame zneužívanie zverenej moci konkrétnymi politikmi. A v ich područí existujúci vykonávatelia ich predstáv a želaní.
Nemožno nevšímavo prechádzať pri realite ktorá sa denne objavuje pri „očiste spoločnosti“ krokmi, ktoré používala inkvizícia v stredoveku, aby takto zabezpečili zbavovania sa bývalých činiteľov štátnej moci za každú cenu.
Pokiaľ na tieto veci kvalifikovaným spôsobom poukazuje právne erudovaný odborník v tejto oblasti, akým bez pochýb je Róbert Fico, nemôže ísť ani u strachom posadnutých o obavu, že po jeho uchopení moci nastúpi „revanš, ktorý bude odpoveďou na zločiny páchané súčasnou vládnou koalíciou“. Vyvodenie zodpovednosti za terajšie konkrétne zneužívanie demokracie a zverenej moci však zákonite musí nastúpiť, ale na spravodlivom princípe „padni komu padni“.
Asi by popri Ficovi ako opozičnom politikovi a iných politikoch práve médiá, napríklad aj Sme pod vedením pani Beaty, ako šéfredaktorky mali „investigatívnym spôsobom“ vidieť a pomenovávať pravdu o konkrétnostiach, ktoré boli zverejnené a ktoré sú dôkazne dostatočne pre túto fázu trestného konania zistené a verejnosť by o nich mala všetko vedieť. Hlavne kto stojí za takým nezákonným spôsobom trestného konania a aký má zmysel v právnom štáte.
Nedá sa totiž stotožniť s úvahou o tom, že konanie „čurillovskej mafie“ vzniklo z jej hlavy.
Je to z dôvodu, že ide o preukázané skutočnosti, keď páchatelia skutku v postavení vyšetrovateľov NAKA a to Čurilla, Ďurka, Sabota a Mašin vyhotovili s dátumom 16.7.2021 uznesenie, ktorým začali trestné stíhanie, pričom konali vedome nezákonne s cieľom:
– dosiahnuť účelovo pôsobnosť, aby mohol konať a vec dozorovať špeciálny prokurátor,
– privodiť nezákonné trestné stíhanie voči vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, a tak zabrániť odstaveniu „ čurillovskej mafie“ od ďalšej možnosti konať vo viacerých závažných kauzách.
Konať nezákonne využívaním „ svedectva žoldnierov – kajúcnikov“ držania v nedôvodnej väzbe veľkého počtu exponentov bývalého vládneho hnutia.
Pritom vyšetrovatelia inšpekcie sú zo zákona povinný konať, pokiaľ sa ktorýkoľvek policajt spreneverí svojmu poslaniu.
Uznesenie bolo vydané tak, aby sa riadne a štandardné v trestnom stíhaní pokračovalo, hoci sa nikdy vo vymyslenom uznesení konštatované konania konkrétnych vyšetrovateľov inšpekcie nestali.
Z tohto dôvodu bolo toto uznesenie dňa 24.8.2021 zrušené zásahom generálneho prokurátora SR.
Slovenský James Bond na slobode – Čurillove prepustenie odôvodnil súd nad rámec svojich právomocí
Z celkového kontextu nezákonného postupu obvinených vyšetrovateľov NAKA Čurillu a spol. jasne vyplýva koordinované konanie so špeciálnym prokurátorom s jasným politickým krytím.
Už len táto skutočnosť by v každej slušnej spoločnosti bola dôvodom nielen na vyvodenie politickej zodpovednosti formou okamžitého odstúpenia špeciálneho prokurátora Lipšica, ale aj na jeho podstatne tvrdší postih. V tomto prípade by išlo o premenu plynúceho trestu menovaného na nepodmienečný.
Namiesto toho sa verejnosť dočkala okrem prepustenia usvedčovaných páchateľov závažného zločinu zneužitia zverenej právomoci, konajúcich formou organizovanej zločineckej skupiny z väzby aj nezmyselného tvrdenia sudcov, že ich konanie nemá znaky trestnej činnosti.
Následne sa okamžite začalo konanie sudcov a ich neudržateľný právny názor klásť na piedestál pravdy, kedy sa naplnila spravodlivosť.
Pre pravdu a vieru spoločnosti v spravodlivosť je to však dehonestujúce, ponárajúce jej aktérov a zametačov pod koberec do verejného opovrhnutia.
Dôvodne si kladieme otázku, či preto aj v kauze Kováčika nejde o zúfalú snahu tvorcov očistcov a obdobných biblických výjavov, o snahu mučením vyrobiť ďalšieho kajúcnika, použiteľného proti opozícii, keďže vyššie označená strachom posadnutá, ako tvrdí vidí zatiaľ neviditeľné.
Vyšetrovatelia NAKA sa dostali k ľudom, ktorí s Ficom spolupracovali.
Opäť ide o strelu vedľa. Za celý čas ľúbivej politiky súčasnej vládnej garnitúry šíriacej oheň a síru na minulých činiteľov a pri priam zúrivej snahe vybraných ľudí pôsobiacich v orgánoch represívnej moci štátu sa nepodarilo nájsť akýkoľvek použiteľný dôvod na zásah proti osobe Róberta Fica.
Je to len pre to, že takého dôvodu niet. Kto pozná menovaného vie, že nikdy, po celý svoj život nepatril k mamonárom, ctil si právo, a bol prístupný k riešeniu ľudských problémov. Nepripúšťal neprávosť a vždy šiel rovnou cestou. Nemal potrebu niekoho dobiehať, šplhať sa po chrbtoch. Je to rovný chlap, nech si hovorí kto chce, čo chce. Za celý čas jeho činnosti vo vrcholovej politike sa okrem cielene závistlivých tvrdení a bežných ľudských pochybení nenašla žiadna taká skutočnosť, ktorá by ho mala alebo mohla zdiskreditovať v očiach verejnosti.
To, že sa popri jeho enormnom pracovnom nasadení našli jednotlivci, ktorí zneužili situáciu vo svoj prospech svedčí najmä o zlyhaní tých zložiek štátu, ktoré mali ochranu a riešenie vo svojom referáte. Ťažko ho z týchto ťažkostí možno viniť viac, než to má opodstatnenie.
Takže, z Róberta Fica nejde žiaden strach. Ani z jeho prejavov v postavení opozičného politika. On len pravdivo označuje veci a javy, ktorých svedkami je celá spoločnosť. Vrátane médií. Tie však plniac želania svojich chlebodarcov s patričnou dávkou populizmu nechcú vidieť realitu a o závažných prešľapoch vládnej moci nepíšu pravdu. V dôsledku toho priamo zavádzajú verejnosť.
A je to aj prípad pani Beaty, priamo posadnutej strachom, pričom niektoré je tvrdenia zaváňajú šírením poplašnej správy. A z toho ide strach.
VIDEO: Niekto sa snaží zachrániť si kožu po tom, ako sa siahlo na skupinu blízku Lipšicovi a spol.