Znižovanie rizík v bankovej únii: Komisia predstavuje opatrenia na rýchlejšie zníženie objemu nesplácaných úverov v bankovom sektore

Komisia dnes navrhla ambiciózny a komplexný balík opatrení zameraných na nesplácané úvery v Európe, pričom využíva výrazný pokrok dosiahnutý pri znižovaní rizík v bankovom sektore.

Dnešnými ďalekosiahlymi opatreniami Komisia plní akčný plán Rady na riešenie vysokého objemu nesplácaných úverov a bráni ich možnej budúcej akumulácii. Opatrenia nadväzujú na prebiehajúce úsilie členských štátov, orgánov dohľadu, úverových inštitúcií a EÚ, ktoré viedlo k tomu, že objem nahromadených nesplácaných úverov vo viacerých bankách a členských štátoch EÚ v posledných rokoch klesá.

Napriek pokroku je však potrebné ďalšie úsilie na to, aby sa zostávajúce objemy nesplácaných úverov zredukovali a aby sa zabránilo ich možnému nárastu v budúcnosti. Cieľom dnešných opatrení je ďalej spevniť základy bankového sektora EÚ pre budúce generácie a zabezpečiť vysoko stabilné banky, ktoré majú nezastupiteľnú úlohu pri financovaní hospodárstva a podpore rastu. Tento balík dopĺňa opatrenia zamerané na úniu kapitálových trhov a je zásadným krokom na dobudovanie bankovej únie, čo predstavuje jednu z najnaliehavejších priorít, na ktorých sa dohodli vedúci predstavitelia EÚ s cieľom posilniť európsku hospodársku a menovú úniu.

Okrem toho Komisia predstavuje aj svoju druhú správu o pokroku pri znižovaní nesplácaných úverov v Európe, z ktorej vyplýva, že trend poklesu objemu nesplácaných úverov sa nezastavil.

Podpredseda Komisie zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Valdis Dombrovskis uviedol: „Ruka v ruke s tým, ako Európa a jej hospodárstvo obnovuje svoju silu, musí Európa využiť dynamiku a rýchlejšie znižovať nesplácané úvery. Je to nevyhnutné na ďalšie zníženie rizík v európskom bankovom sektore a posilnenie odolnosti tohto sektora. S menším objemom nesplácaných úverov vo svojich súvahách budú banky môcť poskytnúť viac financií domácnostiam a podnikom. Naše návrhy sú založené na značnom úspechu v znižovaní rizika v posledných rokoch a musia byť neoddeliteľnou súčasťou dobudovania bankovej únie znižovaním rizík a rozdelením rizika.

V predstavenom balíku sa stanovuje komplexný prístup založený na kombinácii vzájomne sa dopĺňajúcich politických činností zameraných na štyri kľúčové oblasti:

  • zabezpečenie toho, aby banky vyčlenili finančné prostriedky na pokrytie rizík súvisiacich s pôžičkami poskytnutými v budúcnosti, ktoré by sa mohli stať nesplácanými úvermi,
  • podpora rozvoja sekundárnych trhov, na ktorých môžu banky predávať svoje nesplácané úvery správcom úverov a investorom,
  • uľahčenie vymáhania dlhov ako doplnok k návrhu týkajúcemu sa platobnej neschopnosti a reštrukturalizácie podnikov predloženom v novembri 2016,
  • pomoc členským štátom, ktoré o ňu požiadajú, pri reštrukturalizácii bánk formou nezáväzných usmernení – návrhu spôsobu (tzv. blueprint), ako vytvoriť správcovské spoločnosti alebo prijať iné opatrenia na riešenie nesplácaných úverov.

Návrhy obsahujú tieto kľúčové prvky:

1. Zabezpečenie dostatočného pokrytia strát bánk spojených s budúcimi nesplácanými úvermi

  • Nariadenie, ktorým sa mení nariadenie o kapitálových požiadavkách (CRR), zavádza spoločné minimálne úrovne krytia pri novo poskytnutých úveroch, z ktorých sa stanú nesplácané úvery. Ak banka nebude spĺňať platnú minimálnu úroveň, uplatnili by sa odpočty z vlastných zdrojov banky.
  • Toto opatrenie je reakciou na riziko nedostatočných finančných zdrojov na krytie budúcich strát z nesplácaných úverov a bráni ich nahromadeniu.

2. Podporu rýchlejšieho mimosúdneho vymáhania úverov zabezpečených kolaterálom

  • Podľa návrhov sa banky a dlžníci môžu vopred dohodnúť na urýchlenom mechanizme splatenia úverov zabezpečených kolaterálom.
  • V prípade problémov dlžníka so splácaním môže banka alebo iný záložný veriteľ realizovať kolaterál, ktorým je úver zabezpečený, a to rýchlo a mimosúdnou cestou.
  • Mimosúdna realizácia kolaterálu je obmedzená výhradne na pôžičky poskytnuté firmám a celý postup obsahuje záruky proti zneužitiu. Na spotrebiteľské úvery sa neuplatní.

3. Ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery

  • Návrh bude podporovať rozvoj sekundárnych trhov pre úvery, a to harmonizáciou požiadaviek a vytvorením jednotného trhu pre spravovanie úverov a prevod portfólií bankových úverov tretím stranám v celej EÚ.
  • V navrhovanej smernici sa definujú činnosti správcov úverov, stanovujú spoločné normy pre udeľovanie povolení a dohľad a zavádzajú pravidlá výkonu ich činnosti v EÚ. Znamená to, že správcovské spoločnosti, ktoré budú tieto pravidlá dodržiavať, môžu pôsobiť v celej EÚ bez toho, aby museli spĺňať osobitné vnútroštátne požiadavky na udelenie povolenia.
  • Nákupcovia bankových úverov budú musieť pri získavaní úveru informovať príslušné orgány. Subjekt z tretej krajiny musí pri kúpe portfólia spotrebiteľských úverov využiť autorizovaného správcu úverov v EÚ. Ochrana spotrebiteľa je zaručená právnymi zárukami a pravidlami transparentnosti tak, aby prevod úveru nemal vplyv na zákonné práva a záujmy dlžníka.

4. Technický návrh spôsobu, ako vytvoriť vnútroštátne správcovské spoločnosti

  • Nezáväzný plán (tzv. blueprint) poskytne členským štátom usmernenia o tom, ako môžu vytvoriť národné správcovské spoločnosti (Asset Management Companies), ak to považujú za účelné, v plnom súlade s bankovými pravidlami EÚ a pravidlami štátnej pomoci.
  • Hoci sa správcovské spoločnosti s prvkom štátnej pomoci považujú za výnimočné riešenie, plán objasňuje prípustnú koncepciu správcovských spoločností, ktoré dostávajú podporu z verejných zdrojov. V nezáväznom pláne sa takisto stanovujú alternatívne opatrenia na riešenie aktív so zníženou hodnotou.
  • V pláne sa navrhuje súbor spoločných zásad pre vytvorenie, riadenie a fungovanie správcovských spoločností. Využíva skúsenosti a osvedčené postupy existujúcich správcovských spoločností pôsobiacich v členských štátoch.

Súvislosti

Riziká v bankovom sektore sa v EÚ v posledných rokoch výrazne znížili. Banky pod dohľadom Európskej centrálnej banky získali od roku 2014 dodatočný kapitál vo výške 234 miliárd EUR a majú oveľa väčšie vankúše likvidity. Podarilo sa to vďaka doteraz prijatým významným regulačným opatreniam, ktoré sa ešte posilnia balíkom na zníženie bankových rizík, ktorý Komisia navrhla v novembri 2016.

Hoci sa dosiahol značný pokrok, nesplácané úvery zostávajú jedným z najväčších rizík európskeho bankového systému.

Riešenie vysokej úrovne nesplácaných úverov a prevencia ich možnej budúcej akumulácie majú zásadný význam pre dobudovanie bankovej únie. Nesplácané úvery sú úvery, pri ktorých dlžník nie je schopný vykonať plánované platby úrokov alebo istiny. Ak dlžník mešká so splátkami viac než 90 dní alebo z hodnotenia stavu vyplýva, že úver pravdepodobne nebude splatený, úver je klasifikovaný ako nesplácaný či zlyhaný. Finančná kríza a na ňu nadväzujúca recesia viedli k tomu, že väčší počet dlžníkov nebol schopný splácať úvery, pretože viac spoločností a osôb čelilo pretrvávajúcim platobným problémom, či dokonca bankrotu. Zvlášť vypuklé to bolo v členských štátoch, ktoré zažili dlhú alebo hlbokú recesiu a ich banky zaznamenali nárast objemu nesplácaných úverov.

Komisia v októbri 2017 navrhla, aby opatrenia na zníženie objemu nesplácaných úverov predstavovali významnú súčasť procesu dokončenia bankovej únie súbežným rozdelením a znižovaním rizík. Európsky parlament a Rada tento návrh privítali.

Dnešný návrh Komisie nadväzuje na akčný plán na zníženie objemu nesplácaných úverov, ktorý schválili ministri financií krajín EÚ v júli 2017. V oznámení Komisie o dobudovaní bankovej únie (uverejnenom v októbri 2017) a v prvej správe o pokroku (uverejnenej 18. januára 2018) sa Komisia zaviazala účinne vykonávať tie prvky akčného plánu, za ktoré nesie zodpovednosť.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies