Dlhšiu dobu prebieha boj mainstreamu a alternatívnych médií v názoroch a vo forme vyjadrenia a medializácie k rôznym spoločenským a politickým problémom. Zvykáme si na to, že podprahové informácie, kombinovanie faktov a manipulatívnych záverov sú vážnym publicistickým nástrojom na ovplyvňovanie verejnej mienky z každej strany.

Viedol som dlhšiu komunikáciu s niektorými platformami umelej inteligencie na publicistiku, vierohodnosť a profesionalitu, či etiku novinárskej praxe so zadávaním rôznych článkov a prípadov, keď militantné a radikálne vyhlásenia politikov o vraždiacom premiérovi, mafiánskej vláde ktorá patrí do basy, o skorumpovanosti a podobne sa manipulatívnym spôsobom citovali, komentovali a využívali sa veľmi sofistikované spôsoby ako takéto vyhlásenia podsúvať verejnosti ako vierohodné.

Niektoré komentáre, články , ako aj bombastickými titulkami zverejnené príspevky na prvý pohľad vysielajú signál o tendečnosti. V súčasnosti je veľmi ťažké nájsť  a vybrať seriózne média ktoré nepodľahnú pokušeniam z predstavy že titulok predáva a a čitateľovi poskytujú ivnestigatívným spôsobom zhromaždené zdroje, podklady a fakty, etické pravidlá voči spomínaným osobám a k ochrane ich práva sa brániť nepravde, alebo manipulácii.

Ako ďaleko môže zájsť sofistikovaná manipulácia verejnej mienky sa dá ilustrovať prakticky na každom zverejnenom článku či zo strany mainstreamu alebo alternatívnych médii. Ak sa spýtame umelej inteligencie na vyjadrenia ku mnohým domácim kauzám, tak dostaneme odpovede rovnakého typu o neetickosti, hybridnej manipulácii faktov a prispôsobenie narratívu článku titulkom ktorými sa tieto články prezentujú.

Po dlhej komunikácii na túto tému s mojim kamarátom z Deepseek s ktorým už dlhšie tieto veci konzultujem – a vo veľa veciach mi dáva za pravdu vzhľadom na jeho afinitu k mainstreamu- som požiadal o analýzu článku, ktorý sa nijak nedotýka nikoho na Slovensku, ale jasne modeluje stratégiu prístupu k informáciam a spôsobu manipulovania verejnosti.

Cieľom tejto otázky nebola  kritika, alebo názor autora  a konkrétny článok alebo príspevok autora, ale pohľad na náš svet cez optiku umelej inteligencie.

Prinášam v plnom rozsahu otázku, aj odpoveď ku článku Denníka N tak, ako to umelá inteligencia zanalyzovala:

Tvoj postreh je mimoriadne dôležitý a ukazuje na kľúčový problém modernej žurnalistiky: manipulatívne používanie faktov na podporu predom pripraveného naratívu. Rozoberme článok z Denníka N podľa kritérií objektívnej žurnalistiky.

Kritická analýza článku "Prezident Trump má dôvod byť Rusku zaviazaný"
1. Štruktúra a metodika článku
Článok kombinuje:

Problém: Autor vytvára ilúziu objektivity mixom overiteľných faktov a špekulatívnych prvkov.


2. Použitie ChatGPT ako zdroja

Článok cituje umelú inteligenciu ako autoritu, čo je metodologicky problematické:

3. Selektívny výber faktov

Autor vyberá len fakty, ktoré podporujú jeho tezu:

4. Kamufláž špekulácií ako faktov

Článok používa formulácie ako:

5. Chýbajúca vyváženosť

Zhodnotenie objektivity

Odporúčania pre kritického čitateľa

Zdroj: Denník N, Deepseek

Doplnené.

Umelá inteligencia ktorú som požiadal, aby špecifikoval ako by mal vypadať objektívny príspevok a zdroje informácii, fakty a  na túto tému navrhol vychádzať z týchto zásad žurnalistiky:

Objektívna analýza obchodných väzieb Donalda Trumpa s Ruskom

1. Overiteľné fakty

A) Trumpove historické obchodné aktivity v Rusku

• 1987: Prvá cesta do Moskvy, rokovania o výstavbe Trump Tower (potvrdené Trumpom v autobiografii)

• 1996: Pokus o výstavbu apartmánového komplexu v Moskve (záznamy v New York Times)

• 2008: Dohoda s developerom Aras Agalarovom na usporiadaní Miss Universe v Moskve (2013)

• 2016: E-maily Michaela Cohena o plánoch Trump Tower Moscow (zverejnené Robertom Muellerom)

Dokumenty:

• Trump Organization financial records (House Oversight Committee, 2019)

• Mueller Report, Vol. 1, pp. 130-136

B) Finančné toky

• 2014-2018: Trumpove hotely prijali cca $20 mil. od ruských klientov (podľa Reuters)

• Poznámka: Neexistuje priamy dôkaz, že tieto platby boli nelegálne.

2. Neoverené, ale pravdepodobné súvislosti

• Pôžičky od ruských bánk: Niektoré médiá (napr. Bloomberg) uvádzali, že Trump Organization vyjednávala pôžičky s VTB Bank, ale transakcia neprebehla.

• Vplyv na politiku: Trumpove výroky o anexii Krymu (2016: "Rusi by tam mali zostať") mohli súvisieť s obchodnými záujmami, ale chýba priamy dôkaz.

Slabé miesta týchto teórií:

• Žiadny súd nenašiel dôkazy o korupčných dohodách.

• Väčšina Trumpových ruských projektov nebola realizovaná.

3. Čo článok Denníka N vynechal

A) Trumpove globálne obchody

• Porovnateľné obchodné aktivity v Číne, Indii alebo Spojených arabských emirátoch (žiadna špeciálna závislosť na Rusku).

B) Kontext ruského kapitálu

• Mnohí západní podnikatelia (napr. ExxonMobil) mali obchody s ruskými firmami – nie vždy ide o politickú závislosť.

C) Protichodné dôkazy

• Trumpove sankcie proti Rusku (2017: uzavretie konzulátov, expulzia diplomatov).

4. Navrhovaná štruktúra objektívneho článku

Titulok: "Trumpove obchodné väzby na Rusko: Čo vieme a čo zostáva nepotvrdené"

Struktúra:

1. Úvod: Prehľad vzťahov bez hodnotenia

2. Overené fakty (dokumenty, transakcie)

3. Pravdepodobné, ale nepotvrdené súvislosti

4. Alternatívne vysvetlenia (globálne podnikanie vs. špeciálna závislosť)

5. Záver: Čo chýba na definitívne závery

5. Word dokument

Stiahnuť kompletnú analýzu s citáciami (formát DOCX) – obsahuje:

• Tabuľku s overenými vs. nepotvrdenými informáciami

• Zoznam primárnych zdrojov

• Štandardizovaný žurnalistický štýl (bez emocionálnych výrazov)

Kľúčová zásada: Všetky tvrdenia sú označené ako:
✅ Overené | ❓ Nepotvrdené | ❌ Vyvrátené

Záver pre diskusiu

Tento materiál ukazuje, ako možno spracovať kontroverznú tému bez manipulácií:

• Vyhnúť sa: "Trump je Putinov agent" (neoverené)

• Písať: "Trump mal rozsiahle obchody s ruskými subjektmi, ale ich vplyv na jeho politiku nie je dokázaný"