Samovraždu stanovil pri ohliadke lekár, napriek neznalosti okolností, pritom mal konštatovať smrť so strelnou zbraňou. Podľa posudkov obeť nemohla dosiahnuť na spúšť zbrane, vstrel zodpovedal tvaru munície z inej zbrane a projektil pre balistickú skúšku polícia nedohľadala v uzavretej miestnosti.
Zanedbané vyšetrovanie – samovražda bez projektilu a s mnohými pochybnosťami
9. apríla 2014 bol v meste Želiezovce nájdený mŕtvy Roman Kováč. Oficiálna verzia hovorí o samovražde, no nové dôkazy a odborné posudky naznačujú, že vyšetrovanie bolo plné chýb a možno išlo o vraždu. Ernest Kováč, príbuzný obete, podal podnet na preskúmanie postupu polície, ktorý odhaľuje závažné nedostatky a podozrenie z manipulácie.
Pochybná ohliadka miesta činu
Vyšetrovanie začalo po nájdení tela Romana Kováča dňa 9.4.2014. Obhliadajúci lekár a prítomní policajti okamžite konštatovali samovraždu bez cudzieho zavinenia. Tento záver však bol podľa odborníkov predčasný a nepodložený. Fotodokumentácia miesta činu nebola kompletná a podľa svedectva Ernesta Kováča došlo k manipulácii s telom pred zhotovením fotografií. Navyše, na mieste nebol nájdený projektil, čo je podľa odborníkov nezvyčajné pri samovražde strelnou zbraňou.
Vyšetrovanie bolo usmernené už už pri obhliadke miesta činu. Lekár a prítomní policajti okamžite konštatovali samovraždu, hoci chýbali kľúčové dôkazy. Ako dôvod smrti mohlo byť skonštatované postrelenie strelnou zbraňou, ale kvalifikovanie príčinu smrti za daných podmienok zo strany lekára ako „úmyselná zastrelenie sa bolo nad rámec jeho medických kompetencií, táto okolnosť mala byť predmetom kriminalistického skúmania a nie medického názoru.
Podľa vyjadrenia Otca Romana Kováča je podozrivé aj obhliadka jeho syna a vystavenie úmrtného listu, lebo obhliadku vykonával MUDr. Orság Juraj mladší, ale na úmrtnom liste je pečiatka MUDR. Orság s.r.o. a teda bola vystavená a opatrená pečiatkou a podpisom MUDr. Juraja Orsága staršieho, ktorý je jediným konatelom spoločnosti JUDR.ORSÁG s.r.o. ako to vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra. Podpis na úmrtnom liste je nečitatelný a nebol porovnaný s podpisom listiny na mieste ohliadky.
K tejto nezrovnalosti policajný orgán nevykonal žiadne overenie a nemal pochybnosť o tom, že lekár ktorý osobne ohliadku nevykonal, vydal úmrtný list aj s uvedenou príčinou smrti, pričom na ručne vypisovanom tlačive na mieste ohliadky je pravdepodobne celkom iný podpis. Ohliadajúci lekár vypočutý nikdy nebol k tomu ako zistil príčinu smrti úmyselným zastrelením sa na základe skúmania životných funkcií mrtvého Romana.
Fotodokumentácia z miesta činu vo vyšetrovacom spise nebola kompletná a podľa svedectva Ernesta Kováča došlo k manipulácii s telom pred zhotovením snímok.
Navyše, na mieste nebol nájdený projektil, nebola vykonaná balistická skúška a znaky strelnej rany nezodpovedali údajnej samovražde.
Došlo k významnému zanedbaniu povinností v zmysle ustanovení § 2 ods. (10) a ods. (12) Tr. poriadku, a tým, že vo vyšetrovacom spise neboli vyhodnotené, zaradené a zohľadnené mnohé dôkazy a okolnosti, aj voči činnosti dozorujúceho orgánu došlo ku skresleniu a k neúplnému poskytnutiu objektivizovanej informácie z vyšetrovania a z jeho záverov. Tieto chyby a nedostatočné postupy neboli odstránené ani po podaní opravných prostriedkov a preskúmaní postupov, čo bolo výrazne zapríčinené zakrývaním vlastnej nedostatočnosti a zlegalizovaním postupov OČTK, pričom do dnešného dňa nie sú vylúčené a vyhodnotené tie okolnosti, ktoré potvrdzujú dôvodné podozrenie zo spáchania skutku treťou osobou.
Ernest Kováč žiada, aby prípad bol znova prešetrený kvalifikovaným vyšetrovateľom z kriminálnej polície, pretože pôvodné vyšetrovanie bolo podľa neho neodborné a nevyčerpávajúce. Dôrazne požaduje, aby sa zohľadnili všetky pochybnosti a aby sa vylúčilo cudzie zavinenie. Prípad Romana Kováča tak zostáva otvorený a vyžaduje si dôkladné prešetrenie, ktoré by mohlo viesť k objasneniu skutočných okolností jeho smrti.
Prípad Romana Kováča je príkladom, ako môžu nedostatky v vyšetrovacom post
Z hľadiska príslušnosti povereného policajta z poriadkovej polície Obvodného oddelenia Želiezovce ORPZT Levice -ktorý vec vyšetroval vznikli pochybnosti, či bol oprávnený v tejto veci konať. Opatrením zo 7. septembra 2011, sp. zn. PPZ-BOK-Z-71-021/2011 (č.l. 6 spisu) podľa čl. 7 ods. 1 z dôvodov v čl. 3 ods. 5 písm. b) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní bola v tejto veci určená výberová príslušnosť k trestnému konaniu pre vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Účelom tohto postupu pri vykonávaní vyšetrovania je dosiahnutie maximálnej odbornosti a účinnosti samotných úkonov a záverov vyšetrovania. V danom prípade preto vzhľadom na okolnosti, chýbajúci projektil a rozpory v znaleckých a odborných posudkoch na mieste alternatívne riešiť aj zavinenie smrti treťou osobou a to k tomu vecne príslušným vyšetrovateľom kriminálnej polície.
Rozporuplné posudky a chýbajúce dôkazy
Vyšetrovanie sa opieralo o rozlúčkové listy a hypotetický psychický stav obete, ktorý však vyvrátil ošetrujúci lekár. Odborné posudky MUDr. Richarda Kóšu a MUDr. Patrika Fialu sa výrazne rozchádzajú. Fiala poukázal na nezrovnalosti v tvare strelnej rany a nedostatočné vyšetrenie miesta činu. Navyše, rozlúčkové listy boli podozrivo neúplné a ich autenticita bola spochybnená.
Odborné posudky vyvracajú samovraždu
Ernest Kováč si nechal vypracovať nezávislé odborné posudky od MUDr. Patrika Fialu, ktoré vyvrátili väčšinu záverov pôvodného vyšetrovania. Prvý posudok MUDr. Fialu bol vypracovaný 7. mája 2015 a poukázal na vážne nedostatky v pôvodnom vyšetrovacom postupe.
Podľa Fialu neboli vykonané potrebné balistické a forenzné testy, ktoré by potvrdili samovraždu. Napríklad, tvar vstupnej rany na tele Romana Kováča neodpovedá strele z údajnej vražednej zbrane. Fiala tiež poukázal na to, že rekonštrukcia streľby s figurantom nebola presvedčivá a nezodpovedala fyzickým možnostiam držania zbrane.
Ďalší posudok MUDr. Fialu zo 6. septembra 2019 bol ešte dôraznejší. Fiala v ňom uviedol, že nie je možné vylúčiť cudzie zavinenie, a to najmä kvôli absencii projektilu a neodbornému vyhodnoteniu dôkazov. Posudok tiež poukázal na to, že vyšetrovatelia nevenovali dostatočnú pozornosť možným motívom a okolnostiam, ktoré by mohli naznačovať vraždu.
V odborných posudkoch sa pouákazuje na množstvo pochybení pri samotnej prehliadke tela obeti Romana Kováča.
Ani z anatomického hľadiksa neboli skúmané antropologické okolnosti pre použitie pušky na samovraždu, ako sa to konštatuje v ďaľšom posudku, ktorý dal spracovať otec obete porti pôvodnému posudku ktorý vypracoval znalec pribraný policajtom.
Najzávažnejším nedostatkom vyšetrovania je nenajdený vražedný projektil, no napriek tomu sa zbraň nájdená na mieste považovala za vražednú, aj keď znalecké posudky poukázali na rôzne pochybnosti, napríklad tvar vstrelu, ktorý sa viac stotožňoval so stopou po jednotnej strele, ako po projetkile z najdenej pušky, čo vyplýva aj z odborného posudku ďaľšieho znalca.
Samotná rekonštrukcia strely pri bravčovom korpuse a použití figuranta nezodpovedajú podla vyslovených pochybností v znal, posudku JUDr. Fialu tejto verzii držania tela, ani použitej zbrane,pričom v odborných posudkoch je dostatočne preukázaná rozdielnosť vstupnej rany, ktorá skôr zodpovedá jednotnej brokovej strele so šesťhranom, ako guľovej zbrani považovanú za smrtiacu, S tými výhradami sa nezaoberala, prípadne len veľmi povrchne každá ďalšia autorita, vrátane KEU a USL, ktoré chýbajúce dôkazy v podobe projektilu, balistickej skúšky, tvaru a dráhy strely tieto spôsoby považovali za pravdepodobne a prijateľné, no ich závery sú nejednoznačné a mali slúžiť na potvrdenie vyšetrovacej verzie o samovražde a tým aj ukončiť dokazovanie
Nedostatky v postupe polície
Vyšetrovanie viedol nepríslušný policajný orgán, ktorý ignoroval forenzné postupy a dôkazy naznačujúce cudzie zavinenie. Vec mala byť podľa zákona odovzdaná kriminálnej polícii, no táto príslušnosť bola ignorovaná.
Celý rad chýbajúcich dôkazov a ich vzájomné prepojenie do reťazca ucelených a logických následností pre odôvodnenie samovraždy chýba. . Na tieto dôkazy upozornili nielen súdny znalci a odborné posudky, ale aj nezávislé analízy a posudky.
Znalecké posudky MUDr. Richarda Kóšu
Znalecké posudky MUDr. Richarda Kóšu, ktoré boli vypracované v rokoch 2016 až 2017, tiež vyvolávajú pochybnosti. Napríklad, posudok z 5. decembra 2016 uvádza, že telo bolo dovezené na miesto obhliadky v čiernom vreci, čo vylučuje dôkladnú obhliadku miesta činu. Ďalšie posudky z 29. decembra 2016 a 12. augusta 2017 poukazujú na nezrovnalosti v tvare a dráhe strely, ktoré neodpovedajú údajnej samovražde. Kóša tiež konštatoval, že pri skúšobnej strele nezistil jednoznačnú zhodu so vstrelom na tele Romana Kováča.
Právna analýza JUDr. Imricha Hrašku
Právna analýza JUDr. Imricha Hrašku zo 10. marca 2021 poukazuje na závažné procesné nedostatky v pôvodnom vyšetrovaní. Hraška uvádza, že vyšetrovanie bolo tendenčné a ovplyvnené predčasnými závermi obhliadajúceho lekára. Podľa neho neboli riadne vykonané niektoré kľúčové vyšetrovacie úkony, ako napríklad balistická skúška alebo antropologické posúdenie držania zbrane. Tieto nedostatky podľa neho viedli k neopodstatnenému uzavretiu prípadu ako samovraždy.
Rozlúčkové listy pod drobnohľadom
Ďalším sporným bodom sú rozlúčkové listy, ktoré mali potvrdiť samovražedné úmysly Romana Kováča. Podľa grafologického posudku z 6. februára 2017 však nie je isté, či boli listy celé napísané rukou zosnulého. Ernest Kováč tvrdí, že prvé riadky listov nie sú písané jeho synom. Navyše, obsah listov neposkytuje jasný dôkaz o úmysle spáchať samovraždu. Podľa posudku MUDr. Fialu zo 7. mája 2015 neboli rozlúčkové listy dostatočne preskúmané a ich význam bol prehnane zveličený.
QUO VADIS Polícia?
Zrejme nie každý si uvedomí, aká je náplň práce a povinnosti člena poriadkovej polície Obvodného oddelenia. Ale keď ho poveria, tak musí sám vedieť, či je dostatočne kvalifikovaný na zvládnutie veci, alebo aspoň to si uvedomí, že čo len pri pochybnosti o cudzom zavinení musí vec odstúpiť na inú príslušnosť, Na kriminálnu policiu. Tento prípad bol ohliadajúcim lekárom od začiatku postavený ako samovražda. Pričom lekár nerobil vyšetrovanie, iba obhliadku tela a mohol maximálne konštatovať ako príčinu smrti zásah strelnou zbraňou a nie vyslovovať závery o samovražde.
Ernest Kováč, otec zosnulého, sa už roky snaží dosiahnuť spravodlivosť pre svojho syna. Podal viacero podnetov na prešetrenie prípadu a nechal vypracovať nezávislé odborné posudky, ktoré vyvrátili väčšinu záverov pôvodného vyšetrovania. Jeho snahy podporujú aj právnici a odborníci, ktorí poukazujú na závažné procesné chyby a nedostatky v pôvodnom vyšetrovaní.
Prípad Romana Kováča tak nie je len osobnou tragédiou jeho rodiny, ale aj príkladom systémových problémov v práci orgánov činných v trestnom konaní. Jeho prípad by mal slúžiť ako výzva pre zlepšenie vyšetrovacích postupov a zabezpečenie spravodlivosti pre všetky obete trestných činov.
Ernest Kováč žiada, aby sa prípad znova prešetril kvalifikovaným vyšetrovateľom kriminálnej polície. Dôkazy naznačujú, že smrť Romana Kováča mohla byť vraždou, a nie samovraždou. Otázkou zostáva, prečo polícia takýto prípad neriešila dôsledne a či nešlo o úmyselné zanedbanie.