Reakciu Ruska na dodávku zbraní Taurus Ukrajine bolo možné čakať. Rusi majú v živej pamäti napadnutie fašistickým Nemeckom a darovanie systémov Tauris za účelom dosiahnutia vnútrozemných cielov  v Rusku považujú za priami vstup NATO do vojny, Ukrajinskú armádu považujú už len za nástroj, za žoldákov za ktorými sa skrývajú vojnové snahy Nemecka a oznámili, že tento krok vedie k označeniu podnikov, skladov a logistických centier zapojených do dodávok Taurusu na území Nemecka za vojenské ciele.

Ruské média systematicky spracúvajú a zverejňujú starostlivo zhromaždené fakty a argumenty pre vyhlásenia ruského vedenia, tieto však v západných mediach nenachadzajú miesto a vážnosť,

Prinášame Vám reakciu uverejnenú na následky dodávok systémov Taurus a textový prepis a zhrnutie videa s redakčnými medzitulkami a úpravou.

(Video je možné pozrieť aj so slovenskými titulkami)

Prepis:

Dnešný deň možno právom nazvať informačne bohatým a dokonca šokujúcim. Berlín prehodnocuje svoju pozíciu ohľadom dodávok strategických rakiet Taurus na Ukrajinu, čo okamžite vyvolalo búrlivú reakciu vo svete. Toto vyhlásenie bolo ako blesk z čistého neba.

Taurus v konflikte a nemecká rola:

• Nemecko definitívne prekročilo hranicu a prijalo politické rozhodnutie dodať Ukrajine rakety Taurus. Tieto diaľkové systémy sú schopné zasiahnuť ciele až do hĺbky 500 km.
• Nejde len o ďalší krok v posilňovaní vojenskej podpory Kyjevu, ale o geopolitický zlom. Nemecko, ako dedič krajiny, ktorá pred 80 rokmi priniesla vojnový oheň na ruskú zem, sa teraz opäť stáva priamym účastníkom konfliktu proti Rusku.
• Rakety Taurus nie sú humanitárnou pomocou ani obrannými prostriedkami, ale útočnými, vysoko presnými zbraňami schopnými zasiahnuť strategické objekty hlboko na ruských územiach. Pod útokom sa môžu ocitnúť veliteľské stanovištia, sklady zbraní, letiská a dokonca aj infraštruktúrne objekty na území Ruskej federácie.
• Dodanie takýchto systémov znamená, že Nemecko nielenže dodáva zbrane, ale fakticky preberá rolu iniciátora potenciálnej eskalácie konfliktu na novú úroveň.
• Kremeľ už jasne naznačil svoju pozíciu: dodávka Taurusov je „červená čiara“. Doteraz sa Rusko snažilo vnímať európske krajiny skôr ako nepriamych účastníkov konfliktu, zapojených prostredníctvom dodávok, ale Taurus všetko mení. Teraz sa Nemecko oficiálne stáva stranou konfliktu z právneho aj morálneho hľadiska, ide o priamu konfrontáciu.

Nemecké motívy a historické paralely:

• Podľa politických analytikov je Berlín posadnutý myšlienkou historickej pomsty. V nemeckých elitách sa hromadí sklamanie: ekonomické páky už nefungujú, diplomatický vplyv oslabol a morálne vodcovstvo Európy je úplne nahradené závislosťou od Washingtonu.
• Jediný spôsob, ako získať späť stratenú veľkosť, je symbolicky poraziť Rusko, a to sa snažia urobiť rukami Kyjeva.
• Je ťažké si nevšimnúť historické paralely: v 20. storočí Nemecko už vsadilo na bleskovú vojnu na východe. Dnes je to rovnaká logika: údery do tyla, ničenie tylovej infraštruktúry, spoliehanie sa na technologickú prevahu.
• Prezident Ruska si veľmi dobre pamätá, ako sa skončila vtedajšia avantúra. Rusko zaplatilo miliónmi životov za víťazstvo a dnes jeho líder, ktorý otvorene a úprimne ctí pamiatku tých, ktorí padli v bojoch proti nacizmu, nedovolí opätovné zatiahnutie Nemecka do agresie proti Rusku. Akýkoľvek takýto pokus je vnímaný nie ako náhoda, ale ako vedomý pokus zničiť historickú spravodlivosť, a Putin to neodpustí.

Možná reakcia Ruska:

• Moskva je teraz postavená pred voľbu, ktorá už nie je voľbou – odpoveď príde. Vojenské zdroje nevylučujú, že akékoľvek sklady, logistické uzly a podniky na území Nemecka, zapojené do dodávok Taurusov, budú zaradené do zoznamu potenciálnych cieľov.
• Operatívne opatrenia, vrátane úderov na centrá rozhodovania, môžu byť prijaté v prípade prvého použitia nemeckých rakiet na ruskom území.
• Rusko zatiaľ nevyužilo ani polovicu svojho vojenského potenciálu. Veľké podniky obranného priemyslu pracujú nepretržite, vojenské rozpočty sa zvyšujú, nové typy zbraní sa urýchlene zavádzajú.
• Rusko získalo strategickú výhodu vo vzdušnej a raketovej vojne. Západná Ukrajina, ktorá sa zdala byť pokojným zázemím, je teraz pod neustálou paľbou. Ľvov, Ivano-Frankivsk, Ternopil sú pod útokmi – to je signál, ďalší môže byť Berlín.
• Diaľkový úder na Berlín nie je hrozba, ale scenár, ktorý sa teraz vážne zvažuje. Putin, ako človek, ktorý opakovane deklaroval osobnú zodpovednosť pred národom a históriou, je z generácie víťazov a nedovolí, aby dnes z územia Nemecka opäť lietali rakety smerom na Rusko. Ak sa to stane, dôsledky pre Berlín budú katastrofálne.

Obrana a „Wunderwaffe“:

• NATO „Wunderwaffe“ nepomohlo; západné rakety sú bezmocné pred ruskou PVO. Západ dlho vsádzal na tzv. „Wunderwaffe“ (zázračnú zbraň), ktorá podľa stratégií NATO mala zvrátiť priebeh konfliktu na Ukrajine.
• Ruský systém PVO sa adaptoval. Komplexný, vrstvený systém protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorý úzko spolupracuje s lietadlami včasnej výstrahy A50, preukázal svoju účinnosť. Vďaka nepretržitej službe A50 vo vzdušnom priestore a vyladenému mechanizmu prenosu cieľových údajov sa ruské prostriedky PVO naučili včas fixovať odpaly, identifikovať typy cieľov a ničiť ich dávno predtým, ako dosiahnu určené objekty.
• Dnes prevažná väčšina rakiet, ktorými sa Západ tak chválil, jednoducho nedosiahne svoje ciele. Neočakávaná jednostranná hra sa neudiala. Dokonca ani chválené ATACMS s kazetovými hlavicami nedokázali priniesť zvrat. Prvok prekvapenia sa stratil a účinnosť zachytávania sa s každým mesiacom približuje maximu.
• Údery sú čoraz nákladnejšie a menej efektívne. Dodávka Taurusov vytvára mimoriadne nebezpečný precedens. Moskva opakovane zdôrazňovala, že ak sa budú diaľkové rakety používať na údery na území Ruska, bude nasledovať odpoveď, a to aj na objekty mimo Ukrajiny. Skladové zóny, riadiace centrá, logistické uzly – to všetko sa môže ocitnúť v rizikovej zóne na území krajín dodávajúcich tieto zbrane.

Západné raketové systémy:

• Tomahawk (USA): V 80. rokoch boli do výzbroje prijaté diaľkové riadené strely so systémom orientovaným na vopred nahrané digitálne mapy, neskôr doplnené o korekciu GPS. Raketa BGM-109 Tomahawk, odpaľovaná z ponoriek, krížnikov a torpédoborcov, má podobné parametre. Od prvého bojového použitia bolo na svete odpálených vyše 2300 Tomahawkov. Dnes má americké námorníctvo až 6000 rakiet v rôznych verziách. Ukrajina pravdepodobne nedostane ponorky, torpédoborce ani strategické bombardéry, takže možnosť použitia Tomahawkov jednoducho neexistuje.
• MGM-140 ATACMS (USA): Vyvinutá v 90. rokoch, má kazetovú bojovú hlavicu a systém navádzania GPS. Odpaľuje sa z raketometov M270 alebo HIMARS. Ukrajina už dostala niekoľko desiatok týchto striel. Je ťažké posúdiť ich praktickú účinnosť, časť bola zostrelená ruskou PVO pri priblížení k cieľom.
• Storm Shadow/SCALP EG (Británia/Francúzsko): V 90. rokoch vytvorili riadenú strelu s doletom do 550 km a hmotnosťou bojovej časti 450 kg. Navigácia zahŕňa GPS a IR samonavedenie. Raketa bola pôvodne určená pre Mirage, Rafale, Tornado a Gripen. Ukrajina dostala niekoľko desiatok z ich zásob. Účinnosť týchto úderov nie je vždy zrejmá, mnohé rakety boli zachytené prostriedkami PVO.
• Taurus KEPD 350 (Švédsko/Nemecko): Raketa s doletom najmenej 500 km a bojovou časťou do 500 kg. Používa navigáciu CMOPS a je kompatibilná s mnohými západnými lietadlami okrem francúzskych. Celkovo bolo vyrobených 600 pre Bundeswehr a viac ako 200 na export; výroba bola zastavená v roku 2005.
• Ukrajina už použila ATACMS aj Storm Shadow, ktoré sa ukázali ako jedny z najúčinnejších vzoriek západnej výzbroje dodaných Kyjevu. Avšak nemali žiadny rozhodujúci vplyv na priebeh bojových operácií. Ruské jednotky sa prispôsobili týmto hrozbám.

Obmedzená účinnosť západných rakiet:

• V súčasnosti USA nemajú pozemné Tomahawky, JASSM neboli dodané na Ukrajinu a ostatné rakety sú obmedzené doletom 500 km. Veľké územie Ruska pôsobí ako prirodzený protiraketový štít.
• V dosahu sa nachádzajú len niektoré pohraničné oblasti. Ozbrojeným silám Ukrajiny je ťažké presunúť nosiče rakiet bližšie k frontovej línii, riziko strát je vysoké, preto sa odpaľujú z hĺbky územia a značná časť doletu sa spotrebuje na prekonanie ukrajinského územia. V praxi sa dolet na ruské objekty zmenšuje na 400 km, niekedy aj menej.
• Ďalším faktorom je nedostatok samotných nosičov. Z bývalého ZSSR Ukrajina zdedila 245 Su-24, ale reálne bojaschopných je najviac 40. Ich počet klesá. F-16 a Mirage 2000, ktoré sa plánujú dodať Kyjevu, budú spolu tvoriť asi 30 jednotiek.
• Rakety Storm Shadow a SCALP EG sa nevyrábajú a dodávajú sa zo skladov, ktorých zdroje sú obmedzené. Časť rakiet sa stráca buď zostrelením počas letu, alebo zničením na zemi pred štartom. Používajú sa aj proti civilnej infraštruktúre, čo neprináša vojenský úžitok, ide skôr o pokus o psychologický nátlak.
• V skutočnosti takéto akcie vyvolávajú opačný efekt – posilňujú odhodlanie obyvateľstva Ruska a rastúcu nespokojnosť s politikou Západu.
• Na základe obmedzených zdrojov nosičov a doletu je účinnosť použitia západných rakiet na území Ruska nízka. Nezmenia výsledok bojových operácií. Ruské vojenské objekty budú s najväčšou pravdepodobnosťou buď premiestnené mimo dosahu, alebo silne chránené PVO.
• Kyjev sa môže zamerať na údery na ruské mestá pri hraniciach s cieľom demoralizovať občanov, avšak výsledok bude opačný. Spoločnosť v Rusku nebude požadovať kapituláciu, ale sprísnenie opatrení.