Novoročný príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej zostal takmer bez povšimnutia! Okrem nadpisov o tom, že prezidentka hovorila o ľudskej hlúposti a klamstvách, či posolstve, že nemáme hľadať kto za to môže, ale čo s tým môžeme urobiť z posolstva k Novému roku nezaujalo absolútne nič iné, a to prezidentka hovorila vyše 10 minút. Na slabší novoročný príhovor sa zmohli už azda len biskupi Katolíckej cirkvi, ktorých zo všetkého čo sa okolo nás deje najviac zaujalo sčítanie ľudu, vďaka, ktorému môžu prísť o pár grošov vo svojom rozpočte…
Pani prezidentka ako čelná predstaviteľka štátu by mala viac čítať noviny a menej časopisy o móde, inak by vedela, že na Slovensku sme sa v minulom roku v otázke práva síce pohli, ale smerom k diktátorskému režimu, keď každý iný názor je okamžite stigmatizovaný a dotyčný označovaný za blázna, múdrosráča, komunistu, či fašistu! Bodku za rokom „spravodlivosti“ dala smrť generála Milana Lučanského, ktorý pani prezidentke nestál ani za zmienku, v prejave o ňom nepadol ani náznak slova, hoci vďaka nemu nemusí jej dcéra z prenájmu chaty platiť výpalné mafii, ako tomu bolo v 90. rokoch, o ktorých koniec sa nemalým pričinením postaral práve Lučanský.
Prejav zdá sa mala prezidentka napísaný ešte niekedy v septembri, keď pandémia bola umlčaná dovolenkami odborníkov, keď ľudia neboli v uliciach a v čase keď zosnulý Lučanský ešte len plánoval dovolenku v Chorvátsku, z ktorej sa vrátil, aby ako sa ukázalo nebol hlavným svedkom, či podozrivým, ale obeťou nechutnej mašinérie, ktorá sa bez hanby schováva za spravodlivosť.
Čaputová akosi zabudla v novoročnom príhovore na svoj vlastný alibizmus, s ktorým pristupuje k súčasnej vládnej garnitúre, ktorá za deväť mesiacov pošliapala všetky predvolebné sľuby a neustále skáče po práve a z Ústavy si v núdzovom stave urobila trhací kalendár! Prečo prezidentka nespomenula, že počas, tak „spravodlivého“ roka nepodpísala viacero zákonov, ktoré považovala za hranicou Ústavy? Kde bolo, resp. prečo bolo také tiché poďakovanie sa občanom za zvládnutie prvej vlny pandémie, ktorí v tom čase ešte videli zmysel v poslušnosť štátu a jeho predstaviteľov, ktorí by mali jasne a vecne komunikovať nové opatrenia a nie ich oznamovať s krížikom po funuse? Áno, vďaka padla ľuďom z „prvej línie“, ale bez poslušnosti, ktorá je dnes nenávratná, by si leto odborníci z konzília odborníkov neužili na dovolenkách v zahraničí!
Prehliadnutý blázon v úrade a ohrdnutá arogancia moci
Čaputová síce hovorila o ľudskej hlúposti, ale akosi zabudla túto výčitku smerovať na Úrad vlády, ktorý vďaka jednému bláznovi celý rok šíril strach, chaos a informácie, ktoré už o pár hodín boli nepravdivé! Ľudská hlúposť na Úrade vlády šírila aj nenávisť a niekoľkokrát v roku delila občanov na dve kategórie, na toto v Prezidentskom paláci tiež zabudli, pričom napr. „novodobé SNP“ práve prezidentka ohrozila tým, že sa postavila za občanov a vyslovila nesúhlas deliť národ na poslušných a neposlušných voči svojmu „veľkomožnému pánovi“. Pani prezidentka toto bol podľa Vás ten posun spravodlivosti k lepšiemu?
Radcovia pani Čaputovej a ona sama si radšej zavreli oči, aby nevideli toľkú aroganciu moci na Slovensku. Arogancia dlho v tichosti nevydržala a do pár hodín od príhovoru sa pripomenula aj sama! Minister obrany Jaroslav Naď sa rozhodol trestať informátora, ktorý vytiahol spis nebohého Lučanského na svetlo sveta, vďaka, ktorému dnes vieme, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková klamala a klame!
Hlúposť nepozná hranice a Naď priznal, že lekárske správy, v ktorých nebolo vidieť meno pacienta naozaj patria nebohému Lučanskému. Ďakujeme pán Naď, že Vás arogancia zaslepila natoľko, že nemusíme čakať na „Božie mlyny“ či „karmu“ Vy sa z klamstva usvedčíte aj sám! Namiesto snahy skorumpovať svedkov smrti Lučanského a sľubovania „odmeny“ za pre Vás vyhovujúce informácie, by ste pán minister mali tlačiť na Vašu kolegyňu Kolíkovú, aby odovzdala kľúče, opustila ministerstvo spravodlivosti a nechala priestor na vyšetrenie „samovraždy“, ktorá už dnes aj vďaka Vám a Vašej neochvejnej arogancii nesie znaky politickej vraždy!