Vražda Jána Kuciaka, časť 1.




PODPORIŤ

Slovensko dva roky po vražde Jána a Martiny

O pár dní si slovenská verejnosť pripomenie druhé výročie vraždy dvoch mladých, ktorí sa previnili iba tým, že v nesprávnom čase stretli nesprávnych ľudí.

Pripomenieme si brutálnu vraždu dvoch mladých ľudí, ktorých zabili iba preto, aby politici neschopní získať  politický vplyv,  vyvolaním nepokojov v spoločnosti, získali moc.

Smrť Martiny a Jána nebola náhodou, nebola ani zvrátenou predstavou Mariána Kočnera o umlčaní médií ako sa podsúva verejnosti, ale sofistikovanou akciou spravodajských služieb, oligarchov  a poplatných vazalov na získanie vplyvu.

Slovenská republika, počas dvoch rokov sa na hony vzdialila od demokratických hodnôt a princípov spoločnosti,  ku ktorým sa nezmyselnými deklaráciami  prihovára opozícia. Dennodenne sme svedkami porušovania základných ľudských práv a slobôd, porušovania zákonov a nezmyselných súdnych procesov, v ktorých sú ľudia odsudzovaní za prejavenie názoru. Pod pláštikom verejného záujmu sú škandalizovaní oponenti súčasnej opozície a nepohodlní občania. Vidina politickej kariéry ovládla predstaviteľov polície a justície do tej miery, že ich konanie je možné prirovnať iba ak k päťdesiatym rokom.

Dva roky po vražde prebieha proces s piatimi obžalovanými vo veci vraždy Jána a Martiny. Popis troch vykonávateľov vraždy nekorešponduje s nálezom na mieste činu, voči údajným objednávateľom polícia nezaistila ani jeden jediný dôkaz.

Tancujúc na hroboch dvoch mladých ľudí si aktéri tejto neprístojnej mašinérie rozdeľujú pozície získané po voľbách. A tak už dnes vieme, ktoré posty získajú hlavní aktéri tejto mašinérie JUDr. Šanta, Lipšic, Zurian, Lučanský, JUDr. Szabová, Klemanič, Novocký …

Predsa len odsúdiť na dvadsať päť rokov, prípadne doživotie bez dôkazov si zaslúži patričné  ocenenie,  keď pre nič iné tak minimálne pre podstupujúce riziko z prevalenia zverstva.

Smrť Martiny Kušnírovej nebola náhoda, bola zámerom na vyvolanie emócie vo verejnosti.

Ján Kuciak … fámy a fakty

Politické procesy sú spravidla sprevádzané brutálnym porušovaním ustanovení trestného zákona. Špecialitou politických káuz, nie je len brutálne porušovanie zákonov, vyvíjanie tlaku na svedkov, vyhrážanie a spravodajské hry. Sú to najmä snahy predstaviteľov jednotlivých strán o získanie politických bodov, ktorý kriminalizovanie  Mariána Kočnera prezentujú ako boj za očistenie spoločnosti. V zvrátenom súdnom procese sú dôkazy nahrádzané mýtmi a predstavami jednotlivých aktérov a výpoveďami svedkov, odporujúcim realite.

V súčasnosti je nespochybniteľné, že cieľom špinavej spravodajskej hry spojenej s dvojnásobnou vraždou bolo ochrániť americké záujmy a investície, ale zároveň sa zbaviť sa úhlavného nepriateľa, ktorý ohrozoval povesť a existenčné istoty predovšetkým skorumpovaných opozičných politikov.

Ján Kuciak nebol obeťou Mariána Kočnera, ale svojich zdrojov. Obeťou, ľudí  podsúvajúcich  mu materiáli z neverejných databáz štátnej správy.

Zdroje Jána Kuciaka

V súvislosti so zdrojmi a informáciami Jána Kuciaka sa na verejnosti prezentuje, že bol excelentný analytik, zbehlý vo vyhľadávaní informácií vo verejných databázach, ktorý  takmer nepotreboval tzv. ľudské zdroje, respektíve informátorov. Uvedený nezmysel šírený predovšetkým mienkotvornými médiami sa nezakladá na pravde.

Ján Kuciak pracoval s informáciami získanými z policajných spisov, zo spisov prokuratúry, informáciami Slovenskej informačnej služby, ako aj informáciami podliehajúcim daňovému a bankovému tajomstvu. Rozprávky o vyhľadávaní informácií vo verejných zdrojoch a na základe infozákona, prípadne dotazovaním jednotlivých úradov sú čírym výmyslom. V konečnom dôsledku vyvrátili ich na pojednávaní Vagovič s Bárdym, v pasážach, v ktorých  pôsobivo opisovali excelentné vyhodnocovanie spisov Jánom Kuciakom.

Jánovi Kuciakovi podsúvali na spracovanie materiály – Lipšic, Šanta, Šantová, Pčolinský, Bárdy, Zurian, Lučanský, Vagovič, Nicholson, Forisch, Žiaran …

Dvojica Forisch a Žiaran poskytovala Jánovi Kuciakovi predovšetkým materiály súvisiace s činnosťou spoločnosti Penta. Kauzy spojené s aktivitami Penty nikdy neboli medializované. Materiály od Šantu, Šantovej, Pčolinského, Lipšica sa dostávali ku Jánovi Kuciakovi cez Mareka Vagoviča. Informácie z prostredia NAKA dostával od Bárdyho, ktorého manželka- vtedy ešte priateľka Balogová pracovala ako hovorkyňa na NAKA. Spolupracoval a pravidelne sa stretával s Tomom Nicholsonom, ktorý mladú dvojicu ako jediný z uvedených navštevoval aj dome v Mači.

Ján Kuciak nepriniesol do verejného priestoru žiadne nové témy  

Témy, respektíve kauzy, ktoré údajne priniesol do verejného priestoru, boli v predchádzajúcom období, dlhodobo, bez väčšieho záujmu čitateľov, publikované médiách. Kauzami sa zaoberali predovšetkým redaktori denníka Sme, Denníka N, HN – online a všetci novinári pôsobiaci v médiách patriacich do portfólia spoločnosti Penta. Ján Kuciak spolupracoval na témach najmä s kolegyňou Makarovou a Zuzanou Petkovou  a zakladateľkou Českého centra investigatívnej žurnalistiky –  investigatívnou novinárkou Pavlou Holcovou, respektíve bol spolupracovníkom Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP).

V čase pred vraždou, dôvera mienkotvorných médií rapídne klesala, podobne ako zo dňa na deň klesala dôvera opozície. Hrdé vyhlásenia zástupcov médií bezprostredne po vražde v súvislosti s nadviazaním na prácu Jána Kuciaka, boli iba plytkým odkazom oligarchom, že zhromaždené materiály postupne budú zverejňovať.

Ján Kuciak bol najskôr zneužitý oligarchami v pozadí portálu Aktuality.sk. Stal sa nepohodlným,  pretože ohrozoval predovšetkým svoje zdroje. Ani za predpokladu, že by mal Ján Kuciak prístupy ku všetkým serverom štátnej správy, nebolo možné zhromaždiť informácie, zverejnené v textoch. Zaujímavým, prvkom jeho textov boli vzťahové grafy, podobné tým,  ktoré sa v súčasnosti sporadicky objavujú pri jednotlivých menách novinárov, lustrovaných v súvislosti s kauzou Rybanič.

Jeho vražda nepriniesla očistu spoločnosti ako nám dennodenne podsúvajú médiá, neprinesie ju ani výmena politikov vo voľbách, vniesla do spoločnosti hyenizmus v podobe brutálneho porušovania zákonov, ústavy, marenia ľudských práv a existenčný strach.

Vybrali si obeť aj objednávateľa

Záujmová osoba Kočner

Potreba zbaviť sa politického oponenta Kočnera, dlhodobo rezonujúca  v politických kruhoch, začala naberať reálne kontúry, bezprostredne po nástupe Radičovej vlády a  Daniela Lipšica na post ministra vnútra.

Ibaže likvidácia zaužívaným systémom – ekonomicky, psychicky, fyzicky v prípade Kočnera nebola ani zďaleka taká jednoduchá ako si pán Lipšic predstavoval. Daňové kontroly nezistili pochybenia ani nedoplatky vo firmách, kde sa angažoval a trestné oznámenia na Kočnera boli od stola odmietané po podaní podnetov, s odôvodnením, čo v reáli znamenalo že, skutok, ktorý sa mu kládli za vinu nie je trestným činom. Vybrané médiá, ktoré pred tlačovkami s Lipšicom dostávali cez Gábora Grendela časti spisov, zlyhávali. Ani založenie strany Nova neprinieslo Lipšicovi požadovaný efekt, nakoľko krátko po ohlásení jej vzniku, na verejnosť prenikli vážne informácie diskreditujúce ľudí z tohto zoskupenia. Pokiaľ by sa Lipšic nepriplietol na kandidátku Matoviča, strana by vo voľbách v roku 2016 prepadla.

Politické projekty financované Pentou strácali na výtlaku a novozaložené politické subjekty nemali šancu rastu a prežitia nakoľko ich predstavitelia v predchádzajúcom období angažovanosti v politike zlyhali. Zlyhali najmä na kauzách, ktoré im privodil Marián Kočner. Problém Kočner neohrozoval dlhodobo iba záujmy počestnej opozície, ale najmä americké záujmy na Slovensku.

Lipšicovu nenávisť voči Kočnerovi odštartovala tlačová konferencia,  odvysielaná televíziou Ta3 4.5.2016, na ktorej usvedčil Daniela Lipšica  z klamstiev a nekompetentnosti a podanie zmeniek na súd.

 

Osud spečatila tlačová konferencia odvysielaná televíziou Ta3 dňa z  19. 10. 2016, na ktorej odhalil závažnú trestnú činnosť JUDr. Daniela Lipšica a vybraných novinárov.

Zadanie – diskreditácia Mariána Kočnera

Redakcia dostala pokyn na škandalizovanie a kriminalizovanie Mariána Kočnera začiatkom roku 2017. Na diskreditáciu Kočnera vybrali podľa Bárdyho najzdatnejšieho spomedzi seba  – Jána Kuciaka. Hoci do septembra 2017 publikoval na portáli Aktuality.sk  – desať textov, zverejnené články súviseli s tromi kauzami, ktoré navyše do verejného priestoru vniesla pani Makarová a v predchádzajúcom období sa nimi zaoberalo združenie Zastavme korupciu. Ďalších 13 textov bolo publikovaných po tlačovke, ktorá je prezentovaná ako zlomový bod v Kočnerovom myslení a zároveň údajným dôvodom, objednávky Mariána Kočnera na vraždu Jána Kuciaka.  Bárdy na výsluchu popísal aj dôvod množstva textov o Kočnerovi. Jednoducho hľadali takú formu diskreditácie, ktorá by oslovila širokú verejnosť. Rozhodli, že sa budú písať rozsiahlejšie texty, v ktorých sa zamerajú na okolie Mariána Kočnera.

Profesionálne upriamenie pozornosti na Mariána Kočnera 

Údajne kľúčovú tlačovku, ktorá spečatila osud Jána Kuciaka, zvolal Kočner po naliehaní Petra Tótha. Peter Tóth v tom období pracoval pre Pentu, ktorá financovala vydávanie Ďatla. Pre Pentu pracoval aj Daniel Lipšic, ktorý právne zastupoval spoločnosť Mecom patriacu do portfólia Penty.

Intenzívnu kampaň voči Kočnerovi spustili médiá niekedy  v marci 2017. Marián Kočner vyjadreniam novinárov na svoju osobu nepripisoval žiadny význam ani ich neriešil. Na organizovanie tlačovky ho nahovoril Peter Tóth, ktorý s Kočnerom v tom čase riešil založenie politickej strany Cieľ a jej propagáciu.

Tóth zabezpečil, aby Marián Kočner zorganizoval tlačovú konferenciu a Lipšic & Company zabezpečili inštruktáž a materiály pre spriaznené médiá.

Ján Kuciak ako aj väčšina novinárov pred tlačovkou disponovala podnetom, časťou vyšetrovacieho spisu a rozhodnutiami polície,  ktoré v tom období Marián Kočner nemal k dispozícii, pretože uznesenie vyšetrovateľa bolo v jeho prospech. Mariána Kočnera nevyviedlo z rovnováhy ani zistenie, že novinári disponujú uzneseniami ako aj časťou trestného spisu. V súvislosti s tlačovkou sa oveľa menej hovorí o Kočnerových upozorneniach adresovaných Kuciakovi v priebehu tlačovky: „ Pán kolega, ale Vy klamete“.

Úlohou novinárov bolo vyhrotiť situáciu počas tlačovky a vyprovokovať Mariána Kočnera k neprimeranej reakcii. Marián Kočner sa v prvej časti tlačovky vyjadril ku všetkým nezmyslom, prepieraným v médiách po spustení diskreditačnej kampane, ktorá voči nemu prebiehala intenzívne od marca 2017.

Lipšic & Company nedomysleli detaily  

Tlačové konferencie organizované Kočnerom sa od tlačoviek verejných činiteľov líšili predovšetkým tým, že rozoberal problematiku, ktorú ovládal.  Kočner detailne popisoval korupčné správanie politikov, vyvracal vyjadrenia politikov k jeho osobe adekvátnymi listinami, zverejňoval informácie o závažnej trestnej  činnosti, ktorú páchali a ich prepojenia na organizovaný zločin. Zámerom tlačoviek Mariána Kočnera, nebolo iba obhajovať zákonnosť svojho podnikania, ale najmä poukazovať na zavádzanie občanov politikmi a systematicky obnažovať ich trestnú činnosť. V súčasnosti sú tieto tlačovky prezentované ako nástroj na vydieranie a zastrašovanie politikov a novinárov, čo však nie je pravdou.

Na tlačovkách odznelo veľa informácií o trestnej činnosti vysokopostavených verejných činiteľov, nezákonnom financovaní politických strán a listinami bolo vyvrátených množstvo nepravdivých tvrdení nielen politikov, ale najmä novinárov. Napriek zdôvodneniu a predkladania listín, ktoré vyvracali tvrdenia politikov, médiá vo svojich výstupoch paradoxne prezentovali vyjadrenia Mariána Kočnera ako klamstvá.

 

Moment prekvapenia sa nekonal

Hoci Ján Kuciak ako aj väčšina novinárov pred tlačovkou disponovala podnetom, časťou vyšetrovacieho spisu a rozhodnutiami polície,  ktoré v tom období Marián Kočner nemal k dispozícii, pretože uznesenie vyšetrovateľa bolo v jeho prospech a Marián Kočner z položených otázok a z listín, ktorými na tlačovke novinári operovali zistil, že disponujú uzneseniami ako aj časťou trestného spisu, nepodarilo sa Kočnera vyviesť z rovnováhy.

Novinárom, ktorých úlohou bolo vyprovokovať Mariána Kočnera k neprimeranej reakcii sa napriek extrémnej snahe nepodarilo vyhrotiť situáciu počas tlačovky, bezdôvodne Kočnera napádali, že je podvodník, ktorý patrí do väzby.

Kočner, ktorý si na tlačovke uvedomil, že je terčom systematicky riadenej diskreditácie oznámil takmer kolegom, že sa bude venovať ich nerestiam, respektíve zbierať na nich špinu a v najbližších dňoch spustí portál „Na pranieri“, ktorého hlavnou úlohou bude diskreditácia novinárov a pretriasanie ich súkromia na verejnosti.

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies