Keď pochybnosť je pre súd istota a fakt pochybnosťou

Zdá sa, že tri stupne súdov predsa tvoria spravodlivý a objektívny filter na posudzovanie nielen dôkazov v súdnom a v prípravnom konaní proti obvinenému, ale že dokážu posúdiť , hodnotiť a zaujať objektívne stanovisko k práci prvostupňového súdu a OČTK ktoré vedú vyšetrovanie. Je to však iba zdanie, ked vo veci sa obžaloba dostane do senátu sudcu JUDr. Sopucha na Okresnom súde v Nitre, ktorý je nám známy už aj z iných konaní, kde elegantne a podľa vlastného výkladu záväznych povinností vyplývajúcich z paragrafových znení Trestného poriadku a Trestného zákona, v rozpore so znením §2 ods. 10 Tr. poriadku sa rozhodne niektoré dôkazy nebrať do úvahy, dokonca napriek návrhu procesných strán ich nevykonať a nezaoberať sa s nimi ani v hodnotení dôkazov a v odôvodnení rozsudku.

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry

Keď k tomu pridáme ľahostajnú prácu odvolacieho Krajského súdu a dokonca Najvyššieho súdu, tak si uvedomujeme, že tieto súdy jednoducho sa pridržujú spôsobu vykonania dôkazov prvostupňovým súdom a vôbec neidú v rámci rozhodovania nad rámec napadnutého rozsudku a opakujú a potvrdzujú rovnakú chybu prvostupňového súdu, ktorá obžalobu mala podľa §244 Trestného poriadku s ohľadom na neplnenie podmienok a využitia práva obvineného podľa §208 a §209 odmietnúť.

Stačí jediné tvrdenie nikdy nepreukázané….

Príčinou všetkého je jediné svedectvo, ktoré nebolo žiadnym dôkazom potvrdené a od počiatku vyšetrovania bolo považované za nedoktnuteľné a pravdivé. Súdy aj OČCTK však sú povinní pochybnosti vyvracať. A súd ich musí zvažovať a v prípade pochybností je povinný postupovať v zmysle zásady Ultima Ratio v prospech obvineného. V prípade pána Bagina sudca Sopúch pochybnosť o výpovedi jeho družky že vraj sa vyhrážal zabitím nemal. Mal však pochybnosť o pánovi Baginovi, či vie sa zastupovať pred súdom a aj keď neboli splnené podmienky pre nutnú obhajobu, ustanovil mu obhajcu na druhom hlavnom pojednávaní. Až na treťom pojednávaní vysvitlo zo znaleckého posudku že pán Bagin má dostatočný intelekt aby chápal svoje obvinenie a situáciu v ktorej sa nachádza a iba verí v spravodlivosť súdu a ako invalidný dôchodca si nemohol dovoliť sám vybrať a zaplatiť obhajcu. Takže pochybnosť sudcu Sopucha nebola dôvodná, naopak, tam kde tá pochybnosť bola daná vo svedectve, tam on mal sudcovskú istotu a ignoroval princip Ultima ratio. A ďaľsie súdy tento právny názor prehliadli taktiež,

Marenie práva zadržaného na samom začiatku – 2 dni a 17 hodin v CPZ

Nielen obžalovaný, ale aj obvinený už v štádiu prípravného konania má právo na to, aby voči nemu bolo postupované v súlade so zákonom, aby následne súd v tejto veci mohol správne a spravodlivo rozhodnúť tak, ako je to v § 2 Trestného poriadku je uvedené

Stačí však nepozornosť, alebo možno názorová deformácia a predpojatosť vyšetrovateľa a  sudcu, ktorý ešte pred začatím pojednávania má právny názor na to ako rozhodne a dôkazy ktoré by jeho právny názor vyvracali idú bokom. Nepripustia sa, nevykonajú alebo dokonca v niektorých prípadoch sa im dáva iný význam. Potom sa stane, že obyčajný človek, ktorý k rodinnému konfliktu sa postaví tak že sa drží svojej pravdy, nemá možnosť uplatniť ani svoje práva a zrazu stojí pred sudcom ktorý ho má vziať do väzby a neskôr je obžalovaný bez toho, že by bolo splnené jeho právo na záverečné preštudovanie spisu a predloženie dôkazov pred podaním obžaloby. A keď sa otvorí hlavné pojednávanie po zrušení trestného rozkazu, sudca nepovažuje za svoju zákonnú povinnosť preskúmať vyšetrovací spis a urobiť záver o tom, ako v prípravnom konaní boli dodržané  práva obžalovaného ktorý pred ním stojí podľa §208 Trestného poriadku .

Rodinný konflikt, nevera, hádka, incident, ktoré viedli k zadržaniu a k obvineniu

Pán Bagin z Nitry v dôvere ku spravodlivosti ochotne nasledoval hliadku, ktorú privolal priatelkyn syn k rodinnej hádke 8, apríla 2019. Jednalo sa o vyhrotenú situáciu, keď družka po svojom rannom odchode z domácnosti sa nevrátila do večera, nereagovala na telefonáty ani správy od neho. Priateľka ako dodatočne vysvitlo mala čo skrývať, preto sa uzamkla v spálni a na vyzvanie aby vyšla a vysvetlila kde bola, miesto toho zavolala svojho syna pod zámienkou, že jej  priateľ jej chce ubližiť a údajne sa vyhráža jej zabitím ak nevyjde. Po niekoľkých minútach na jej zavolanie jej  syn prišiel v domienke, že sa skutočne niečo také deje a začal chytať pána Bagina za odev, lomcovať s ním a nadávať, no medzitým už bola hliadka na mieste. Pán Bagin sa bránil a zovrel ruky útočníka, aby niečo horšie nevyviedol. Po príchode hliadky  však priateľka podala také vysvetlenie, že sa jej druh jej vyhrážal zabitím. To isté tvrdil aj jej syn, ktorý však nebol ani prítomný, toto mal z podania od svojej matky. Hliadka pána Bagina odviedla, vypočula a usúdila, že rodinný kľud narušil pán Bagin .

V priebehu noci vypučili aj jej družku a syna, začali trestné stíhanie vo veci a na základe jediného svedectva a tvrdenia bol pán Bagin obvinený, daný do CPZ, bol daný návrh na väzobné stíhanie.

 

 

Možno by bol vo väzbe dlho, keby sudkyňa pre prípravné konanie ho po 2 dnoch a 17 hodinách zadržania neprepustila a nezvolila by vzhľadom na okolnosti dostatočnú prevenciu – dohľad probačného úradníka.

 

Čo sa však dialo s pánom Baginom po jeho predvedení?

Na pokyn privolaného služiaceho vyšetrovatela Ptáčeka mu boli odobrané osobné veci, urobená osobná prehliadka, bol zadržaný a daný do cely predbežného zaistenia. Čas utekal a po polnoci bola vypočutá družka, s ktorou má pán Bagin dieťa a tá tvrdila, že sa jej vyhrážal  zabitím a dieťa nie je jeho, teda s ním nie je príbuzná. Zdanlivá maličkosť, lebo neskôr sa genetickým testom potvrdilo otcovstvo, ale už pred tým v rámci obvinenia bola kvalifikovaná na základe príbuzenského inštitútu ako chránená osoba, oč sa premietlo aj do kvalifikáciu obvinenia v horšom odseku s vyšším trestom.

 Kto je príbuzný a prečo je to dôležité pre trestné stíhanie?

Aká je však zákonná úprava na súhlas poškodeného medzi druhmi v prípade podozrenia z trestného činu:

 v trestnom práve existuje inštitút súhlas poškodeného. Poškodenému sa priznáva právo disponovať trestným konaním. Ide o výnimku zo zásady oficiality a legality. Výnimka je zdôvodnená legitímnymi záujmami obete trestného činu. Poškodený nemusí mať záujem na začatí trestného stíhania. Dôvody k tomu môžu byť rôzne. Predmetný inštitút rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného na nestíhaní páchateľa. V určitých prípadoch má poškodený právo vyjadriť sa, či súhlasí s trestným stíhaním alebo nie. Poškodený musí mať blízky vzťah k páchateľovi. Poškodený môže byť v dôsledku potrestania páchateľa nepriamo postihnutý. Pokiaľ by došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu, mohol by to pociťovať poškodený.

Poškodený by mal by byť o takomto inštitúte poučený rozhodne v rámci svojho prvého výsluchu, čo sa v danom prípade nestalo. Z hľadiska záujmu poškodeného aj v neskoršom dokazovaní, kde pán Bagin ako obžalovaný predložil dôkazy vysvitlo, že poškodená sa len chcela vyhnúť v ten večer konfliktu a tak bolo jej dané hliadkou vysvetlenie, že na druhý deň keď sa situácia ukludní, a pán Bagin bude prepustený.

 

Poškodený sa môže vyjadriť k trestnému stíhaniu, ak má osobitné postavenie k páchateľovi trestného činu. Páchateľom musí byť osoba, pri ktorej poškodený nebude mať pre príbuzenský vzťah záujem na jej trestnom stíhaní. Páchateľom trestného činu musí byť osoba ktorá je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď. Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Orgány činné v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania zisťujú vzťah medzi poškodeným a páchateľom. Blízky vzťah nemusí existovať v čase spáchania trestného činu. 

 

Táto zdanlivá maličkosť v kvalifikácii poškodenej či je blízka osoba alebo nie je dosť podstatná, lebo obvinenie voči pánovi Baginovi bolo vznesené aj v 360 ods, 2 písm b), kde poškodená bola kvalifikovaná ako chránená osoba z titulu príbuznosti, no poučená nebola ako príbuzná a následkoch súhlasu alebo nesúhlasu s trestným stíhaním.

Zásada Ultima ratio

Za daného stavu teda už na samom začiatku vyšetrovania mala byť správne vyhodnotená otázka, do akej miery sa jedná o bežnú, citovo vyexponovanú rodinnú hádku, lebo okrem tvrdenia družky o zabití nič k tomu nenasvedčovalo. Poslaním trestného stíhania a konania je aj potreba skúmania, či použitie inštitútov trestného konania sú v danom prípade skutočne konečným nástrojom v zmysle  princípu Ultima Ratio, teda  nevyhnutného právneho postupu v trestnom konaní, čo v danom prípade nebolo vyhodnotené vôbec, inak by bolo zjavné, že maximálne by išlo o priestupok v spolunažívaní, prípadne  rušenie, alebo výtržníctvo. Ale ak už sa OČTK tak rozhohdol, tak mal vykonať správne poučenie poškodenej o príbuzenstve a právach, možnostiach a povinnostiach v danom prípade pravdivo vypovedať o pomere k podozrivému a predovšetkým dať súhlas na jeho trestné stíhanie. Jej výsluch však tieto nedostatky niekoľko hodín po incidente neodstraňuje

Existuje svedok, ktorý je dôveryhodný a ktorý bol ochotný dosvedčiť, že družka v ten deň telefonovala a uviedla, že bola dezinformovaná policajtmi a nechcela aby pán Bagin bol trestne stíhaný. Súd tieto dôkazy ktoré pán Bagin písomne navrhol,odmietol vykonať napriek upozorneniam a procesnému právu pána Baginu dôkaz označiť , predložiť a na princípe zásady bezprostrednosti ho na súde aj vykonať. Súd tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný v danom štádiu konania. Nemal však žiadnu pochybnosť o tom, že poškodená hovorí pravdu . Napriek tomu, že žiadny iný dôkaz neexistoval

Rovnako z predloženej komunikácie medzi poškodenou družkou a pánom Baginom vyplýva, že poškodená klamala o vyhrážke zabitím a že to už ľutuje. Ani tento dôkaz nebol zohľadnený napriek tomu, že bol v písomnej forme predložený a súd s jeho vyhodnotením sa zaoberal veľmi všeobecne, dokonca ani nevykonal tento dôkaz konfrontáciou pána Bagina a jeho družky voči tejto komunikácii a dôkazu

Dôkazy pre a proti podľa princípu rovnosti strán

Na strane žalobcu- prokurátora bolo len svedectvo poškodenej, ktorá potvrdila že došlo ku hádke, ale jej tvrdenie údajnej vyhrážke so zabitím nebolo potvrdené, ani nijak konfrontované, vyhodnotené z hľadiska vážnosti a reálnosti úmyslu. Jej tvrdenia o priebehu incidentu sa v priebehu konania z hľadiska účasti jej sina tiež upravovali, no však sama priznala, že nemal ako príbuzná záujem o trestnom stíhaní pána Bagina, teda potvrdila prekážku, s ktorou sa malo vysporiadať na samom začiatku konania

 

Pôvodne plánovaný svedok jej syn bol z konania vypustený, pričom v pôvodnom obvinení figurovalo dokonca aj jeho napadnutie a potvrdzujúce tvrdenia o výroku a tvrdení poškodenej družky. Syn však pri incidente nebol, ako to potvrdila aj poškodená družka.

Z týchto okolností teda jasne vyplýva, že od začiatku vyšetrovania a zadržania pána Bagina tu boli vážne pochybnosti o tom, ako ten incident prebiehal, že nedošlo k napadnutiu jej syna ale naopak a preexponovanie hádky s tvrdením že sa poškodenej niekto vyhrážal zabitím bolo nepravdivé a účelové, aby bol pán Bagin odvedený z domácnosti.

Sudca Sopúch vytvoril unikát, poškodení majú dva rôzne právoplatné rozsudky v jednej trestnej veci

 

Obžaloba mala byť súdom odmietnutá

Trestný poriadok jednoznačne hovorí, že

S k o n č e n i e  v y š e t r o v a n i a  a  s k r á t e n é h o  v y š e t r o v a n i a

§ 208

(1) Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný

Až na základe vykonania tohto úkonu môže byť vôbec vyšetrovací spis predložený prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby

Súd mal v zmysle §244 Trestného poriadku s ohľadom na neplnenie podmienok a využitia práva obvineného podľa §208 a §209 postupovať pri predbežnom prejednaní obžaloby s ohľadom na tieto skutočnosti postupovať tak, že v zmysle  ods. 1

Podľa judikatúry NSSR sp.zn. 3TOST 9/2019 tento postup sudcu pri preskúmaní podanej obžaloby konajúcim sudcom je jeho povinnosť ako to vyplýva z ustanovení § 244 ods. 1 písm, h) Trestného poriadku

Súd však túto povinnosť nesplnil a porušenie týchto povinností prehliadli aj odvolacie súdy

Na strane obžalovaného však boli dôkazy v podobe elektronickej komunikácie, ktorých význam potvrdzoval, že jeho družka klamala a dokonca ľutuje svoje udanie a tvrdenia. Taktiež na jeho strane boli dôkazy o tom, že kontaktovala nemenovaného známeho , pracovníka Okresnej prokuratúry, ktorému sa sťažovala, že nechcela pána Bagina privodiť do trestného stíhania, len chcela aby ho policajti odviedli. Takisto na strane pána Bagina boli hodnotiace znalecké posudky jeho aj družky, kde vierohodnosť družky na stupnici od 1 a do 4 bola hodnotená stupňom 2 a so sklonmi k manipulácii.A predovšetkým na jeho strane bola zásada in dubio pro reo– teda že v prípade pochybností sa má rozhodnúť v prospech obžalovaného. Na všetky tieto okolnosti pán Bagin poukázal nielen prostredníctvom obhajcu v záverečnej reči, ale aj v podaných odvolaniach.

Dňa 04.11.2019 boli doplnené v listinnej forme dôkazy

Všetky súdy však dali prednosť hodnotiacemu úsudku sudcu Sopúcha, ktorý nepoužitelný dôkaz- tvrdenie o zabití považoval a zrejme považuje aj dodnes za nespochybnitelný.

Vskutku originálny prístup k výkonu a k chápaniu spravodlivosti.

Ako sa však pán Bagin mohol brániť?

Urobil všetko správne?

Ako obvinený nebol poučený o povinnosti nutnej obhajoby, a vzhľadom na nadkvalifikovanosť a nepravdivosť tvrdení poškodenej mal za to, že v prípravnom konaní bude vykonávané dokazovanie ( §2 ods. 10 TP). K tomu nedošlo, nebol oboznámený s procesne vykonanými dôkazmi, najmä obsahom výpovede poškodenej, na svedectve ktorej bolo postavené celé jeho obvinenie.

V priebehu konania mu súdom pridelený obhajca ex offo aj ked sa nejednalo o nutnú ophajobu a teda obzvlášť závažný zločin s dolnou sadzbou trestu 10 rokov.

V rámci hlavných pojednávaní skrátenou cestou, ako aj osobitnými podaniami predložil dôkazy spočívajúce v nepravdivých tvrdeniach poškodenej nielen o príbuzenskom vzťahu, biologickom otcovstve jej dcéry, ale aj jej elektronickú komunikáciu, kde priznala svoju nepravdivú výpoveď pred OCTK.  Taktiež uviedol meno dôveryhodného svedka, ktorý bol poškodenou oslovený ohľadom jej uvedenia do omylu zo strany policajnej hliadky, ked si uvedomila že jej druhovi hrozí odňatie slobody.

Súdom tieto dôkazy neboli procesne správne vykonané, prípadne neboli vykonané vôbec. Z tohto dôvodu neboli ani súčasťou odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu v takej miere, adresnosti a konkrétnosti, ako to je potrebné.

Paragraf 363 platí nielen na Pčolinského – kto napraví chyby sudcu a prokurátora v Nitre?

Rovnako replikoval tento postup odvolací aj Najvyšší súd, ktoré v porušení procesných a ústavných právach obvineného vychádzali z odôvodnenia a znenia rozsudku prvostupňového súdu, bez  zohľadnenia obhajobou predloženého odôvodonenia v odvolaní a poukazovanie na inštitútu hodnotenia dôkazov v prípade nudzi in dubia pro reo.

K odsúdeniu pána Bagina teda došlo na základe nepravdivého tvrdenia jediného svedka- poškodenej, ktorá bola v afekte, bola pôsobila fabulovať svoje vyjadrenia ako to vyplýva aj z vykonaného znaleckého posudku a určenie trestu a výška trestu tak prvostupňovým súdom bolo neobjektívne a v rozpore splatnou právnou úpravou, judikaturou a ustálenou právnou praxou.

V dôsledku toho došlo k porušeniu ústavných , ľudských a procesných práv pána Štefana Bagina.

Revízia prípadu začína

A to tam, kde to malo skončiť. Na policajnom oddelení. A budú sa skúmať otázky, prečo nebol skúmaný príbuzenský pomer a poučenie poškodenej o tomto pomere, súhlasu k trestnému stíhaniu a či v danej hektickej situácii porozumela právnemu významu krivého svedectva a obvinenia. Taktiež bude zaujímavá odpoved na otázku, prečo pánovi Baginovi ak teda podľa sudcu Sopucha nie je pôsobilý sa sám zastupovať nebol pridelený advokát ex offo v prípravnom konaní ? Prečo už v prípravnom konaní neboli urobené znalecké posudky k vierohodnosti, k duševnému stavu a k posúdeniu vierohodností výpovedí? Z akého dôvodu sa postupovalo v rozpore s §244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, kde sa vyslovene uvádza:

„III. Ani snaha orgánu činného v trestnom konaní o urýchlené skončenie vyšetrovania, nemôže konvalidovať porušenie práva obvineného na spravodlivý a férový proces vo forme neumožnenia mu preštudovať spis a prípadne podať návrhy na doplnenie vyšetrovania pri postupe podľa § 208 Trestného poriadku ak taký úkon bolo možné bez problémov vykonať“.

Či by pán Bagin bez obhajcu vedel kvalifikovane preštudovať spis a vyjadriť sa k dôkazom, je vyslovene špekulácia, ale procesným faktom je, že táto možnosť mu ani daná nebola a pán sudca Sopúch na túto skutočnosť, ktorá bráni holému faktu podania obžaloby ani neprišiel. Žial na to neprišiel ani odvolací súd, dokonca ani Najvyšší súd SR, keď argumentoval s tým, že mal skúmať iba formálne a procesné okolnosti konania.

Pán Bagin  svoj trest vo výške 7 mesiacov ktorý bol podmienečne odložený na dobu jedného roku už vykonal. Okolnosti za ktorých však bol vyšetrovaný a odsúdený hrubo ho poškodili a priviedli mu trestné stíhanie a verdikt, s ktorým nemôže súhlasiť, lebo nie je prípustné aby na základe jediného, zlomyselného a krivého obvinenia mohol byť súdený ktokoľvek.