Slovenská verejnosť je denne vystavená stále sa zvyšujúcemu politickému tlaku súčasnej opozície, ktorý následne pôsobí traumatizujúco na tú  časť spoločnosti, ktorá s takou formou politikárčenia nesúhlasí. Pritom  zo strany víťazov volieb dochádza len k napĺňaniu politických predstáv  a verejných predvolebných prísľubov, keďže títo legitímne s patričným mandátom od voličov nastúpili trend k naštartovaniu potrebných prvkov funkčného právneho štátu, k zamedzeniu zneužívania trestného zákonodarstva a k nástupu spravodlivosti.

Deje sa tak aj napriek tomu, že postupne sa na svetlo sveta dostávajú objektivizujúce informácie týkajúce sa zneužívania postavenia bývalými vládnymi činiteľmi.

Tento proces pomenovávania vecí pravým menom sa s ohľadom na viaceré faktory dostáva na svetlo sveta priveľmi pomaly.  Prečo, pýtame sa? Príčina tejto   liknavosti  je zreteľná a zreteľne  pomenovateľná. Popri terajšom dosahu súčasnej vláde neprajných mainstreamových médií, ich majiteľov, tento stav spôsobujú aj zabetónované  štruktúry na rôznych úrovniach štátneho aparátu.

Prím tu aj naďalej hrá úrad špeciálnej prokuratúry na čele s politikom, persónou, ktorá po dobu svojho pôsobenia  vtlačila svoju negatívnu pečať do fungovania  tohto štátu spôsobom z ktorého sa budeme dlho spamätávať. Stála pri zrode oboch špeciálnych inštitúcií. Tieto sa presadili napriek varovaniu ( Harabin) o zjavne možnom zneužívaní na likvidáciu politických oponentov.  Ako politický nástroj.   Jav neprípustný v žiadnej civilizovanej spoločnosti. V žiadnom právnom štáte.

Špeciálna prokuratúra zanikne k 1.marcu 2024 !

Je pozoruhodné, že počas predošlej doby smeráckej vlády neboli zaznamenané žiadne podobné tendencie, ktorých svedkami sme za ostatné tri roky.

To je ten čas od kedy bol na tento post dosadený  oľaňácky volebný spolustranník, vedúci činiteľ ministraničky Nova.  Takto po jeho nástupe sa vo veľkom rozmohla novovytvorená, veľmi jednoduchá schéma použiteľná na likvidácie konkrétne vytypovaných opozičných politikov, alebo iných nepohodlných ľudí.  Bola povýšená na báze politického vnímania  demokracie a nej plynúcich výhod bývalých vládnych prominentov pri nakladaní so štátom zverenou právomocou. Stačilo im cez priaznivé médiá a nepreberné množstvo rôznych mimovládok narastajúcim spôsobom rozdúchavať víziu, že tu máme mafiánsky štát ( Kiska), že sa tu zakorenila korupcia na najvyšších vládnych úrovniach, že tu dochádza k vraždeniu novinárov. Vytvoriť pred národom predstavu, že oni reprezentujú novú garnitúru vládnej moci, ktorá vykynoží údajné zlo a nastolí pokoj a poriadok.  A spravodlivo potresce predošlých.

Na to mu stačilo len vybrať partičku „všehoschopných“ indivíduí z radov vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a špeciálnych sudcov, vrátane najvyššieho. Takých, ktorým uhol pohľadu na vec umožňoval kriviť zákon. Vstupovať nežiadúcim spôsobom do života ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, alebo ktorých vinu bolo treba preukázať zákonnými prostriedkami, tak ako sa to očakáva v právnom štáte.

Za základ „honu na čarodejnice“ sa títo novodobí inkvizítori vzali osvedčené  metódy.

Pri jednej z nich stačilo si bližšie všímať „ na dne merice ( koryta) prilepené zlaťáky“ a pri stvoreniach typu Imrenze, Makó, Slobodník a niektorých iných tzv. kajúcnikoch, ktorí nadužívali svoje funkcie, a zákonite sa  kupcom dôkazov  ( istí vyšetrovatelia NAKA – čurillovci, istí  prokurátori ÚŠP- lipšicovci) vytvoril dostatočne akčný priestor na patričné manévrovanie. Na to, aby zobchodovali politickú objednávku vtedajšej matovičovskej  mašinérie tak, že predávajúci informácií ( aj keď nezákonne) získajú všetky možné výhody, ktoré sú naskladané v zákone oproti informáciám, ktoré po patričnej úprave a pridaní žiadanej dynamiky mohli pri bežnom služobnom styku ako podriadený  získať. Niekedy kupcom stačilo len sa domnievať, že to tak bolo. To sa pri troške pridanej dynamiky deja nakoniec dalo vyformovať až do zdanlivo procesne použiteľného dôkazu. Ten vo viacerých prípadoch postačoval na spustenie likvidačnej spúšte pre postihnutého jedinca. Scenár sa opakoval. Spriaznené média, aj keď to bolo riadne zavčasu ráno už boli pripravené, aby verejnosti priniesli dych berúce zábery o zásahu hamranových udatných bojovníkov  ako v hodne zalomenej polohe nešťastníka tohto vlečú   pred deťmi  a rodinou  do neznáma. Ako z hororového filmu, kde ako herci v lacnom trháku takto ponižujúc ľudskú dôstojnosť, akoby to boli ozbrojený teroristi,  nedôvodne kruto zasahovali do ľudských práv donedávna vážených spoluobčanov.  A bolo už dopredu dohodnuté, že pokiaľ sa to urobí najneskôr v stredu, tak v piatok službu majúci patričný špeciálny sudca podľa prísľubu zakončí púť na slobode takto už vopred  pred verejnosťou označeného „zločinca“. V tejto situácii bolo jedno, či sú dôkazy postačujúce aspoň na vnesenie obvinenia, či sú dané relevantné dôvody väzby. Stačilo, aby sa pri plnení politickej objednávky uzavrel potrebný kruh očakávaný literou zákona. Stačilo len slovne tvrdiť, že je tu daná dôvodná obava, že ten, komu bolo vznesené obvinenie ujde, bude sa skrývať, bude vplývať na svedkov, že bude pokračovať v páchaní trestného činu. To že táto dôvodná obava bola len v predstavách realizátorov označovaných ako orgány činné v trestnom konaní plniacich politickú objednávku  a to pri konkrétnych vyšetrovateľoch a špeciálnych prokurátoroch. Týmto  neboli potrebné skutočné a konkrétne preskúmateľné dôvody na taký zákonný postup .

Stačí si to bližšie ozrejmiť napríklad na prípade generála Lučanského. Kto z nás si vie predstaviť,  že generál, ktorý bol už mimo výkon svoje funkcie, teda bez reálneho dosahu na svojich bývalých podriadených sa dohodne s konkrétnym policajtom  tak, že mu povie čo a ako má vypovedať aby mu tak nezákonne napomohol. Taká predstava je príliš naivná. Mala by svoje racio,   pokiaľ by bol generál pristihnutý pri tom ako prosí svojho bývalého podriadeného ako má vypovedať, aby mu tak protizákonne pomohol.

To, čo sa posledné triapol roka dialo nielen v súvislosti s uvaľovaním väzby ale aj nedôvodným vznášaním obvinenia voči exponovaným funkcionárom polície, ale aj ďalším osobám z opozičného prostredia je hrubé zneužívania zverených oprávnení konkrétnymi úradníkmi z NAKA, špeciálnych prokurátorov a sudcov špecializovaného súdu a aj najvyššieho súdu SR.

 

Jedným z týchto zneužití je aj postup exministra vnútra Romana Mikulca. Týka sa to skupiny vyšetrovateľov NAKA, ktorým po zľudovení prischol prívlastok „čurillovci“.

Skončí vojna policajtov ?

Na konkrétnych skutočnostiach sa dá detailne poukázať na to, že pri splnení zákonom určených  povinností ich nadriadeným a za činnosť rezortu vnútra aj trestnoprávne zodpovedným ministrom Mikulcom,  by nikdy nebolo mohlo dôjsť k zaradeniu týchto len pochybným označených akože „elitných“ vyšetrovateľov  do zákonom vytvoreného programu ochraňovaných oznamovateľov.

Je nespochybniteľné, že exminister Mikulec bol v zmysle § 128 trestného zákona (TZ) verejným činiteľom ako  osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, používajúca pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.

Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d,verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom…

Podľa § 131 TZ  nenáležitou výhodou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy spôsobilé ovplyvniť verejného činiteľa, na ktoré nie je právny nárok a ktorého hodnota prevyšuje 200 eur …

Novo prijaté ustanovenie § 336d TZ určuje, že:

Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode väčšej hodnoty.

Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo vzťahu k nenáležitej výhode hodnoty veľkého rozsahu.

Ustanovenie § 125 TZ stanovuje, že škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Teda sumy nad 133.000,- €.

Trestnosť konania verejného činiteľa v zmysle § 326 TZ  za zneužitie zverenej právomoci nastupuje, pokiaľ:

(1) Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

1. a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
2. b) prekročí svoju právomoc, alebo
3. c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu,

potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods.1

1. a) závažnejším spôsobom konania*, b) na chránenej osobe, alebo c) z osobitného motívu.

 *( § 138 písm. h/ TZ  stanovuje kritériá pod ktorými rozumie porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho postavenie alebo uloženej mu podľa zákona)

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa potrestá, ak spácha čin uvedený v ods.1

1. a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo
2. c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

1. a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
2. b) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
3. c) za krízovej situácie.

 

Pozrime sa bližšie na znenie zákona týkajúce sa dočasné pozbavenie policajta výkonu štátnej služby. Zákon č. 73/1988 Z.z. to upravuje v § 46 a úprava znie:

Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin.

Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.

Tento služobný plat sa zvyšuje o 10% priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70% priznaného služobného platu.

Bez toho, aby sme tu bližšie rozoberali podrobnosti, vyplyvajú z vyššie citovaných úvah tieto závery:

1. Exminister Mikulec sa bez pochýb dopustil trestnoprávneho konania spočívajúcom v tom, že v postavení ministra vnútra SR po tom, ako bolo právoplatne príslušnými štátnymi orgánmi začiatkom leta 2021 rozhodnuté , že tzv. čurillovci sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného  činu:

Nevydal rozhodnutie o dočasnom pozbavení  týchto dôvodne podozrivých výkonu štátnej služby, napriek tomu, že ich ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozoval priebeh objasňovania ich konania, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa  § 326:

• 1, písm.c/ TZ, keď  nesplniac si zákonnú právomoc, konal v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,
• 2 písm. h/ TZ: konajúc závažnejším spôsobom,
• 4 písm. b/ TZ: spôsobiac škodu veľkého rozsahu.

 

2. Pokiaľ obhajca obvinených zverejnil príjem, ktorým boli odmeňovaní označovaní páchatelia, a pri zohľadnení tejto sumy cca 4.500 € mesačne by im podľa zákona náležalo najviac 3.100 €.  Teda suma 1.400,- € bola neoprávnene ministrom Mikulcom priznávaná týmto policajtom, hoci zo zákona museli byť postavený mimo službu, čo pri cca 25 mesiacoch a 6 obvinených predstavuje sumu najmenej 210.000,- €. Takto teda Mikulec svojim nezákonným postupom spôsobil štátu škodu veľkého rozsahu.

 

Úvaha o tom, že nebyť vedome Mikulcom spáchaného trestného činu zneužitia zverenej právomoci pri riadnom pôsobení zákona by nemohli ćurillovci nikdy získať štatút chráneného oznamovateľa je plne dôvodná.

 

Preto špecprokurátor Harkabus, hoci si bol vedomí, pri platnosti § 46,  nesplnenia zákonnej mikulcovej povinnosti postaviť mimo službu všetkých čurillovcov, teda spáchania trestného činu nemohol vydať rozhodnutie o zaradení čurillovcov do ochrany oznamovateľov. Také rozhodnutie nemôže zo zákona požívať právnu ochranu a pán Harkabus nemá čo robiť na poste špeciálneho prokurátora, lebo evidentne vydáva účelové rozhodnutia, aby poskytoval pomoc tým, ktorí ju nemôžu dostať. Aj také konanie má všetky znaky § 326 TZ.

Šokujúce odposluchy obvinených vyšetrovateľov NAKA – Čurilla a spol. Vyšetrovateľke Santusovej chceli podpáliť auto

Je na kompetentných a zo zákona príslušných prokurátoroch splnenie svojich zákonných povinností vyplývajúcich z § 2 ods. 5 Tr.por. tak aby bolo spravodlivosti urobené za dosť.  Je to len začiatok. Verejnosť právom čaká, že sa postupne začnú na stôl vykladať všetky karty, že sa rýchlo začnú zverejňovať nezákonnosti, ku ktorým došlo v posledných triapol roka, aby národ videl koho sa zastávala údajne nadstranícka madam z paláca, aby národ videl za koho a kto stavia barikády, o čo ide tejto skupine ľudí a hlavne aby sa tí, ktorým nemôže vyhovovať neakceptovateľné konanie opozície a jej snaha o zvrátenie výsledkov volieb mohli náležito zorientovať. A ak bude potrebné aby sa vyzbrojený poznaním o skutočných nezákonnostiach odchádzajúcej garnitúry mohli postaviť na stranu pravdy a zákona.

Na margo tzv. zbierky pre „chudákov“ čurillovcov, aby netreli biedu si stačí porovnať ich príjem po znížení ako postihnutých nemilosrdným ministrom Šutaj Eštókom a ten presahuje cca 3000 €, kto z nás by sa im rovnal?