Zákon sa nevysvetluje, zákon sa dodržiava

Nedávne rozhodnutia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka o personálnych opatreniach ktorými preradil policajného  prezidenta Hamrana na Okresné riaditeľstvo v Poprade, zrušenie dvoch viceprezidentských funkcií a preradenie týchto funkcionárov na oddelenia hraničnej polície a postavenie vyšetrovateľov čurillovcov mimo služobný pomer vyvolali v médiach rôzne interpretácie, boli vysvetlované ako čistky v polícii a toto konanie nebolo dané do nijakého súvisu s plnením si zákonných povinností ministra. K veci sa vyjadrili nielen odvolaní a preradení bývalí viceprezidenti ktorí v súlade so zákonom a kompetenciami ministra  potvrdili prijatie personálneho rozkazu a nástup do nových určených funkcií, ale aj obhájca „čurillovcov“ advokát Kubina ktorý prehlásil, že sa jedná o neplatný právny úkon. Rovnako sa vyjadrila aj Zuzana Dlugošová , predsednícka Úradu pre ochranu oznamovateľov korupcie, odvolávajúc sa na  kompetencie tohto úradu a údajne nedodržaný potrebný súhlas tohto úradu pre takéto personálne rozhodnutia oznamovateľov „čurillovcov“, ktorí sa dostali do režimových opatrení a štatútu oznamovateľov na základe návrhu, čo bolo podľa vyjadrenia úradu odôvodnene, lebo skupina iba deň pred voľbami do NR SR podala trestné oznámenie na Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Maroša Žilinku a ďalších ľudí a zároveň podala žiadosť o udelenie statusu chráneného oznamovateľa. Špeciálna prokuratúra status udelila približne 15 ľuďom, ktorí požiadali o ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Urobili tak na základe kauzy Rozuzlenie a vojny v polícií. Problémom je vyšetrovanie káuz, ktoré siahajú až do vlády Smeru. Čurillovcov začala policajná inšpekcia v roku 2021 stíhať pre podozrenia, že manipulujú vyšetrovanie citlivých káuz.Tento postup udobrený práve špeciálnym prokurátorom by podľa úradu mal znamenať,na základe udeleného statusu chráneného oznamovateľa  „zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu úradu“.

 

Eštok. Priamo k veci

Kým okolo postavenia a personálnych opatrení okolo Čurillovcov sa začínajú konfrontovať rôzne právne úpravy a kompetenčné práva ministra a tohto novovzniknutého úradu, odvolaný policajný prezident ktorý mal nastúpiť na niekoľko dní do Popradu ochorel a mlčí. Vlastne nebolo ani vysvetlené, že ani ním samým avizovaná informácia že podal žiadosť o odchod z funkcie má aký procesný charakter- či sa jedná o odchod z funkcie, alebo ukončenie služobného pomeru policajta, či táto žiadosť bola akceptovaná, alebo aký mal procesný právny význam pre ukončenie funkčného či služobného pomeru a či sa jedná o jednostranný právny úkon ktorý nevyžaduje schválenie, alebo o žiadosť, ktorá podlieha schvaľovaniu.

Hamran jasne sformuloval, že v prípade víťazstva Fica odíde. Nepovedal ako. Je ale jasné, že spolupracovať nechcel a nespolupracujúci prezident je zbytočný a vzhľadom na jeho spôsob spolitizovania a komentovania živých prípadov je neprijateľný a bráni v činnosti chodu úradu. Nebol dôvod čakať niekoľko  dní na ďaľšie zotrvanie a zneužívanie funkcie, alebo vyčkávať na jeho nečinnosť. Hamran zrejme v krátkej dobe mlčanie prelomí a dozvieme sa to, čo ako policajný prezident už nemal odvahu povedať.

Eštok konal v súlade so zákonom a svojimi kompetenciami a nemal dôvdo vyčkávať a nečinne sa dívať na nefunkčné vedenie polície.

Kompetenčný zákon č.575/2001 Z.z. v zmysle § 4 ods. (1) jednoznačne ukladá kompetenciu pri vedení ministerstva ministrovi a zároveň v §11 priamo určuje jeho právomoc pri riadení policajného zboru.

Zákon č. 73/1998 Z.z. v § 46 ukladá ministrovi vnútra, prípadne priamo nadriadenému v odseku 1 nasledovnú povinnosť:

(1)

Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby.

 

Každý minister na základe zloženia svojho sľubu do rúk prezidenta Republiky je povinný pri výkone svojej funkcie dodržiavať zákon a vykonávať ho v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami a možnosťami.

Ako z formulácie tohto ustanovenia vyplýva, táto zákonná možnosť a kompetencia je tu jednoznačne daná, pričom zákon nespomína a nepodmieňuje takéto rozhodnutie žiadnym podmieňujúcim stanoviskom iného zákona.. Toto postavenie v zmysle zákona môže potrvať až do právoplatného skončenia trestného stíhania, pričom po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Počas tejto doby  sa poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.¹¹) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

Takže z hľadiska existenčných a sociálnych istôt takto personálne riešeného policajta zákone zohľadňuje dopad takéhoto opatrenia a nedochádza k žiadnej ujme osobných a ústavných práv.

Je potrebné pripomenúť, že vyšetrovateľa okolo Čurillu podľa medializovaných informácii aj Robertom Ficom pripravovali drastické zásahy voči vyšetrovateľke Santusovej z inšpekčnej služby, ktorá viedla vyšetrovanie pre manipuláciu a ovplvňovanie svedkov a nezákonnú formu oyplvňovania a procesného vedenia rôznych prípadov z dielne čurillovcov. Tí nakoniec boli obvinení ako skupina za vážne trestné činy zneužívania právomocí, ale boli prepustení z väzby s výrokom Najvyššieho súdu, ktorý nad rámec procesného súdu pre prípravné konanie konštatoval aj meritorne výroky k trestnej činnosti bez dodržania zákonného postupu skutočne príslušného súdu ktorý má ich vinu preskúmať na základe podanej obžaloby. Advokát čurillovcov a viaceré média samozrejme takýto neplatný a nezáväzný výrok sa snažili interpretovať ako ustálený výrok o ich nevine, čo je však v rozpore s našim právnym poriadkom, ktorý im zaručuje ústavné právo prezumciu neviny, ale zároveň predpisuje riadne vedenie procesu s obvinenými a následne s obžalovanými.

Fico demaskoval štátny policajný teror na NAKA

Kritika a zverejňovanie nahrávok a častí autentických dokumentov z činnosti a z vyšetrovania čurillovcov práve Robertom Ficom, advokátom Santusovej Marekom Parom a Robertom Kaliňákom či Tiborom Gašparom poslúžili čurillovcov ako zámienka na podanie trestné oznámenie, ktoré deň pred voľbami  bol nakoniec akceptovaný ako dôvod pre udelenie štatútu v rámci zákona č.54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý je v kompetencii práve Úradu pre ochranu oznamovateľov protikorupčnej činnosti vedenej jej predsedníčkou Zuzanou Dlugošovou.

Zákon v § 4 definuje túto ochranu nasledovne:

(1) Ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu; oznamovateľovi sa spolu s týmto oznámením doručí aj poučenie o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.

 

Táto ochrana by mala trvať až do skončenia pracovného pomeru oznamovateľa v zmysle § 8 ods. (1) písm. b) tohto zákona, no zároveň oznamovateľa aj chráni pred ukončením pracovného pomeru. Zákon však na to myslí v intenciach vzťahu oznamovateľa a svojho zamestnávateľa, pričom čurillovci nepodávali oznámenie na svojho zamestnávateľa, ale na politicky činné osoby.

Komu a kedy oznámil pani predsedníčka úradu vážne právne skutočnosti o ochrane čurillovcov ?

Pri vyjadreniach pani predsedníčky sme nepostihli ani jednu informáciu, či v zmysle uvedeného paragrafového znenia bolo oznámenie štatútu chráneného oznamovateľa v zmysle § 7 tohto zákona zamestnávateľovi doručené , v tomto prípade Ministerstvu vnútra SR. Takže výčitky všeobecne formulované o tom, že úrad nedostal žiadosť od Ministerstva vnútra k postaveniu mimo službu je absolútne jalové, lebo nie je také oznámenie ani dokázané a minister Eštok nemôže byť ním ani viazaný.

Z hľadiska kvalifikácie samotného oznámenia čurillovcov a ich posúdenia špeciálnym prokurátorom vystáva aj otázka objektívnosti, alebo dokonca personálnej prepojenosti s prokurátormi, ktorí dozorovali práve ich vyšetrovania ktoré boli kritikou Roberta Fica a ich kolegov.

Pred čím majú byť chránení oznamovatelia?

Preto sa vráťme vlastne k idei  zákona ktorá má chrániť oznamovateľov

Úrad na svojej stránke píše o tomto poslaní nasledovné:

Do protispoločenskej činnosti zákon zaraďuje všetky trestné činy, priestupky či správne delikty, primárne konanie, ktoré má negatívny dopad na spoločnosť. Našou misiou je chrániť verejný záujem, preto sa zameriavame na oznámenia, ktoré presahujú záujmy jednotlivca.

Šokujúce odposluchy obvinených vyšetrovateľov NAKA – Čurilla a spol. Vyšetrovateľke Santusovej chceli podpáliť auto

Ak takúto definíciu rozmeníme na drobné, tak začíname hľadať samozrejme v doteraz presnejšie nedefinovaných tvrdeniach oznámenia čurillovcov proti aktivite Roberta fica a kolegov Smeru. Ale hľadáme aj samotnú kompetenciu úradu v tom, ako tento úrad môže posudzovať ako tento úrad má chrániť verejný záujem. Koho verejný záujem?  O aký negatívny dopad pre spoločnosť sa jedná a akým spôsobom a na základe akého práva, prípade skutkového vymedzenia toto má práve ako  oklonosti posudzovať prokurátor ktorý takýto návrh v zmysle spomenutého § 4 tohto zákona  na uplatnenie inštitútu chráneného oznamovateľa má doručiť:

Príslušnosť prokurátora a povinnosť Čurillovcov

V zmysle § 196 Trestného poriadku:

(2) Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť,doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin.

Samozrejme, že podľa  § 127

(1) Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu

a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo

o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

 

Takže oznámenie čurillovcov v štandardnom režime trestného poriadku má svoje následnosti. Po ich podaní hlavne malo nasledovať preverenie okolností obsiahnutých v oznámení a vypočutie podozrivých osôb. Je potrebné poznamenať, že v našom trestnom práve oznamovať, ani podozrivých nemajú žiadne procesné postavenie, tieto sa dostavia až v momente, keď sú po poučení v zmysle zákona sú vypočutí ako svedkovia, prípadne neskôr, keď  po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania alebo obvinenia sa stanú poškodenými alebo obvinenými s prislúchajúcimi procesnými právami.

Okrem oznámenia úradu pre ochranu oznamovateľov že postavenie čurillovcov mimo službu je nezákonné,, lebo nebol vydaný súhlas, sa nedozvedáme, že kedy udelenie tohto súhlasu bolo ministerstvu ako zamestnávateľovi oznámené.

Taktiež nevieme nič bližšie o tom, ktorý prokurátor v tejto veci osobne návrh na udelenie štaútutu podal a teda ani nevieme, či predmet podaného oznámenia čurillovcami je riešené v súlade so zákonom. Čo však viem, že Čurillovci neboli zbavení obvinenia a naďale voči nim je vedené trestné stíhanie. Nie však za následok informácii ktoré Robert Ficvo zverejnil, ale za ich konanie v postavené verejných činiteľov. A ochrana úradu pre oznamovateľov nie je tak široká a univerzálna, ani návrh prokurátora na udelenie chráneného štatútu nemôže a nesmie brániť, či mariť takéto vyšetrovanie a trestné stíhanie.

Ako už poslanec Taraba avizoval, tento úrad je na zrušenie.

Nie kvôli personálnemu obsadeniu, či možným podozreniam z jeho zneužitia na rôzne obštrukcie, ale kvôli konfliktu s inými ustanoveniami zákonov lex generalis, pre nejasné vymedzenie niektorých vážnych právnych podmienok a kompetencií vyplývajúcich z vykonateľnosti rozhodnutí úradu.

Boj o čurillovcov má charakter partizánskej vojny, v ktorej má svoj podiel nielen úrad, ale aj záhadná osoba špeciálneho prokurátora, prípadne jeho väzby či zainteresovanosť na trestnej činnosti čurillovcov. Je úplne zjavné, že kompetenčné konflikty a vysvetlovanie rôznymi právnymi výkladmi advokátom čurillovcov vychádza z potreby ich chrániť a maximálne odďalovať riešenie podstaty podozrení ktoré sú predmetom ich trestného stíhania samotného, ako aj medializovaných detailov z ich činnosti Robertom Ficom a jeho kolegami.

Všeobecný verejný záujem však nemusí byť ten, ktorý je prezentovaný v ich trestnom oznámení namierenom proti Ficovi a ktorý mal poslúžiť pre udelenie ochrany. Ten verejný záujem môže spočívať aj v riadnom a zákonnom spôsobe vyšetrovania a v tom, aby sa nepokračovalo na NAKA v podozrivých a nekalých praktikách, aby policajný zbor slúžil svojmu poslaniu a aby spravodlivosť mala rovnaký meter.

Aj za pomoci úradu pre ochranu oznamovateľov.

Tento úrad nebol postavený pre ochranu čurillovcov, ale pre občanov ktorí ho skutočne potrebujú a nemajú lobistické zázemie na prokuratúre a advokátov prepojených na špeciálneho prokurátora. Takýmto konaním tento úrad stráca vážnosť, dôveryhodnosť sám.

Ako ďalej?

Je úplne nepravdepodobné, že by vláda či parlament upravil kompetenčné právomoci ministra vnútra pri riadení policajného zboru či v personálnych rozhodovacích právomociach. Je tu však problém s nekompatibilitou Úradu pre ochranu oznamovateľov, výkonom funkcie predsedu úradu pri aplikačnom riešení právomocí úradu a značná miera podozrenia z ovplyvňovania úradu, ktoré sú dané práve verejným záujmom na základe ktorého úrad vznikol . Zaťahovanie takejto autority do umelého sporu úradu a ministerstva je nežiaduce a v žiadnom prípade nemá byť prostriedkom pre manipulovanie spravodlivosti a zneužívanie štatútu chránených osôb kvôli ich účelovej ochrane.

Preto očakávame, že vláda pravdepodobne bude riešiť túto situáciu v dvoch krokoch:

1. Výmenou predsedu úradu pre ochranu eskalácie konfliktu medzi dvoma štátnymi orgánmi až po dobu prepracovania zákona, prípadne jeho zrušenia, lebo aj doterajšia právna ochrana dáva možnosť ochrany oznamovateľov prostriedkami trestného práva
2. Zásadné prepracovanie kompetencie úradu, rozlíšenia postavenia oznamovateľov a ich podania, účelnosti a možného zámeru získať štatút chránenej osoby pre marenie spravodlivosti. Zároveň je logické aj to, že procesný, materiálny a formálny výkon účinnosti tohto zákon musí byť upravený aj z hľadiska záväznosti právomocí a rozhodnutí úradu a najmä ich vykonateľnosti voči všetkým subjektom práva. Na mieste však bude otázka, či tento úrad tak nebude zasahovať do právomoci iných orgánov a tento samotný princíp nie je v rozpore s verejným záujmom, ako aj s dodržiavaním ústavnosti. Takéto rozhodnutie zrejme príde v dlhšom časovom horizonte a bude znamenať nielen odpolitizovanie tohto princípu, ale priamu súčinnosť so všetkým ostatnými kompetenčnými pravidlami na základe ktorých v gescii ministerstiev sa spravodlivosť vykonáva.

Tvrdenia úradu alebo kohokoľvek o tom, že rozhodnutia ministra vnútra sú neplatné nemajú oporu v zákone. Je potrebné preskúmať práve postup Úradu  pre ochranu a prokurátora a nezávisle na tom spravodlivo vyšetrovať nielen podania čurillovcov, ale aj podozrenia na základe ktorých ich verejná kritika vznikla.