Právna akrobacia zúfalej opozície

Len niekoľko týždňov po voľbách a doslovne niekoľko dní po svojom vymenovaní začal nový Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok riešiť priority rezortu. Niet jedného rozhodnutia, ktoré by v opozícii nevyvolalo šialené až histerické reakcie.. Či to bola spoločná akcia namierená proti migrantom, alebo personálne zmeny na policajnom prezídiu, alebo návrh a vymenovanie Zuriana za šéfa Úradu inšpekčnej služby MVSR, alebo ustanovenie Santusovej na miesto Ďurku ktorý pochádzal zo skupiny „čurillovcov“ a ktorého nominácia viedla ku konfliktu a k odvolaniu Ministra vnútra Šimku.

Opozícia všetky tieto rozhodnutia,( ktoré Eštok odôvodňuje plnením si zákonných povinností na jednej strane a potrebou  objektivizácie a dosiahnutia nezávislosti  a účinného vedenia polície) vidí nielen ako krivenie spravodlivosti, porušenie zákona, ale aj dokonca zneužívanie právomoci verejného činiteľa a inicializuje jeho odvolanie. To dokonca skôr, ako prebehlo v Národnej rade SR hlasovanie o vyslovení dôvery vláde.

„Chránená zver“ a ich ochráncovia

Opozícia samozrejme nadväzuje na doterajšiu stratégiu Matovičovej a Hegerovej vlády v zmysle už vysloveného slávneho výroku z nahrávok „čurillovcov“ že sú chránenou zverou.

Nič viditeľnejšie neodhaľuje diletantnosť právnych expertov opozície, najmä Progresívneho Slovenska ako napríklad vyjadrenie poslanca Vanču v televíznej diskusii s ministrom Eštokom. Ten napriek citovaniu plného znenia zákona o tom čo je povinný minister urobiť v prípade obvineného policajta argumentuje takými banalitami ako je účelové zamenenie slovíčka „a“  a „alebo“, čo dáva obraz o jeho účelovom výklade. Je však nesporné, že zákon povinnosť ukladá ministrovi konať tak, ako konal voči obvinenému policajtovi. Rovnako je šokujúca diletantnosť právneho experta PS Vanča v tom, ako nadväzuje na mnohé predošlé repliky zástancov a advokáta „čurillovcov“ , keď tvrdí že pre ministra je záväzné okrem iného aj výrok Krajského súd o zrušení väzobného stíhania, pričom tento súd rozhodoval o dôvodnosti väzby a nemal právo vyslovovať názor k meritu veci o ich vine a dôvdonosti trestného stíhania. Perličkou je právnickeho lapsusu však bolo vyhlásenie o právnej sile vnútorného predpisu MVSR , ktorý on, ako právnik považuje za lex specialis ktorý stojí nad zákonom, ktorý Eštok uplatnil. Zabudol však, alebo účelovo manipuluje s faktom, že zákon je právna norma schválená v parlamente, čím nejaký vnútorný predpis ministerstva nie je.

Ani zrozumiteľné argumenty Tibora Gašpara v inej diskusii o tom, že Generálny prokurátor v zmysle § 363 Trestného poriadku potvrdil dôvodnosť stíhania ako kompetentný orgán a ani argument že ˇčurillovci „ sú v postavení obvinených osôb opozícii nevadia. Ich názor umocnený univerzálnym právnym zástupcom „čurillovcov“ a odvolaného viceprezidenta PZ SR Kiša advokátom Kubinom zachádza z hľadiska verejných vyjadrení ďaleko za hranice advokátskej kompetencie a je vyslovene politicky motivovaným aktom, keď sa dočítame medzi inými aj o tom, že súd „zrušil rozhodnutie MV SR“ o prepustení Kissa.

Palica má dva konce – schéma organizovanej skupiny „čurillovcov“ sa odkrýva

Tendenčné stanoviská mainstreamu a koordinácia so zúfalou opozíciou, ako aj s advokátom Kubinom znamená už na prvý pohľad, že „Chránená zver“ si to naozaj zasluhuje takúto pozornosť a ide o veľmi veľa. Samozrejme okrem ideologických a demagaogickcýh útokov a výkladov práva sa vyťahuje aj sociálny aspekt a snaha súcitu s „čurillovcami“, ktorí v súčasnosti sedia doma, poberajú minimálnu mzdu a teda sú v existenčnom ohrození. Nie je na mieste polemizovať o tom, že kto čím bojuje tým aj zájde, ale rozhodnutia Ústavného súd SR o nezákonnej väzbe mnohých opozičných predstaviteľov za ktorými chránená zver stála je vlastne nepodstatné. Ale nazýva sa to revanšom, Vraj. A na mieste je otázka a stále častejšie sa otvára aj pohľad na to, kto sú „čurillovci“ a zdá sa že kruh sa rozširuje o špeciálnych prokurátorov, niektorých sudcov a ako aj mediálne intenzívne angažovaného advokáta Kubinu (bývalého kolegu Daniela Lipšica ktorý nastúpil do všetkých jeho advokátskych prípadov) a samozrejme aj o po krvi bažiacich predstaviteľov opozície pre ktorých táto téma sa stala cestou k politickému boju.

Súd „vrátil do funkcie“ viceprezidenta Kišša

– pričom jeho funkčné miesto je zrušené , ten je spokojný, jeho kauza ale nekončí. Jediným platným viceprezidentom prezídia policajného zboru jetotiž iba plk Ing. Jozef Masnica, ako to vyplýva aj zo oficiálnej stránky Ministerstva vnútra ER. https://www.minv.sk/?viceprezident_PZ

Na rozdiel od dezinterpretácii rôznych angažovaných médii však súd nerozhodol o nezákonnosti organizačnej zmeny ktorým sa funkcia viceprezidenta zrušila, ani o prevelení Kišša, ale ustálil neodkladným opatrením iba jeho postavenie a súčasné postavenie ako žalobcu- čo je významný rozdiel a nemôže mať vplyv na rozhodnutie v samotnej veci

Ministier Eštok odvolal z funckie viceprezienta Kišša ktorého presunul na útvar cudzineckej hraničnej polície do Banskej Bystrice z dôvodu, že jeho funkčné miesto zrušil. Mestský súd Bratislava IV už  vo štvrtok 9. novembra , teda 9 dní od podania návrhu vydal neodkladné opatrenie, ktorým ho Kišša ustanovil späť do funkcie.Zaujímavé a absolútne rozporuplné rozhodnutie súdu, lebo ten síce v pracovnoprávnych vzťahoch môže rozhodovať aj s neodkladným opatrením, ale nemôže zasahovať do rozhodovacej právmoci ministra, ktorý funkčné miesto viceprezidenta v zmysle Kompetenčného zákona č.575/2001 Z.z. v zmysle § 4 ods. (1) jednoznačne ukladá kompetenciu pri vedení ministerstva ministrovi a zároveň v §11 priamo určuje jeho právomoc pri riadení policajného zboru.

Tak teda kde sa Kišš má vrátiť?

A ako, ke´d toto funkčné miesto je zrušené organizačným opatrením 1. novembra. Súd nie je kompetentný nariadiť ministrovi vnútra túto organizačnú zmenu anulovať. Ale Kišš spokojný je, keďže sa do práce vrátil. Zrejme ho tam čaká prázdna kancelária, žiadne kompetencie ani vyjasnená pracovná náplň, lebo jeho funkcia už neexistuje a súd to ministrovi nariadiť nesmie.

Kto je na ťahu?

Z hľadiska rýchlosti rozhodovania súd vieme dedukovať niektoré zásadné nedostatky a podozrenia ktoré nastali:

1. Prečo nebola žaloba doručená na vyjadrenie žalovanému- teda MVSR
2. Uznesenie nie je právoplatné a vykonateľné, aj keď účinky neodkladného opatrenia nastali a odvolací súd ho môže v plnom rozsahu zrušiť aj pre zrejmú nadkompetentnosť prvostupňového súdu pri zásahu do kompetenčnej právomoci ministra o organizačnej zmene, lebo je logické, že funkcia Kišša zanikla na základe zrušenia jeho funkčného miesta viceprezidenta a na základe toho bolo služobným rozkazom prevelená
3. Po vydaní uznesenia o neodkladnom opatrní by sa toto uznesenie z procesných dôvodov na počítanie lehoty pre odvolanie, ako aj samotná žaloba by sa mala doručiť žalovaného a v rámci rovnosti strán v konaní, aj žalovaný môže robiť návrhy, dokonca aj namietať zaujatosť súdu aj z hľadiska jeho postupu a znevažovania kompetenčných zásad ministra, do ktorého súd chtiac- nechtiac,  vedomky alebo úmyselne zasiahol

Média boli nakrmené predčasnými a neobjektívnymi vyjadreniami o tom, že súd vo veci rozhodol Branka Kišša a ten sa vráti do funkcie. Len niektoré uviedli objektívnejšiu informáciu, že sa jedná o neodkladné opatrenie, ktorým sa má chrániť záujem žalobcu, aby sa predišlo škodám a ujmám, ktoré by sa nemuseli dať napraviť.

Považujeme za detinské úvahy o tom, že by minister Eštok znova zriadil funkčné miesto viceprezidenta kvôli Kiššovi, keďže ho zrušil. Nemá na to dôvod. A uvidíme, ako vlastne Kišš chce vykonávať svoju prácu a na základe akých kompetencií, keď takýto organizačný úsek na Prezídiu policajného zboru zanikol. Slovenská absurdite na posmech. Ale aj to ukazuje reálnosť uvažovania pána Kišša o danej situácii, ktorú zrejme nepochopil. Ako v slovenských pomeroch to býva obvyklé, pán Kišš bude poberať plat viceprezidenta, chodiť do práce do prázdnej kancelária, poverený prezident mu nemôže dávať úlohy a poverenia, lebo jeho funkcia zanikla a jeho bývalí podriadení už nie sú jeho podriadenými, lebo v rámci organizačného rozhodnutia tento úsek zanikol a sú zaradení pod iného funkcionára.

Ako už médiami koluje uznesenie Mestského súdu, tak o náhlivosti a neodbornosti rozhodnutia sa môže presvedčiť každý na prvý pohľad. Ak totiž súd v tej náhlivosti zamieňa postavenie žalobcu a žalovaného priamo vo výrokovej časti rozhodnutia v bode IV, tak to je vážny právny lapsus, ktorý nemá čo robiť ani v triviálnom rozhodnutí.

Zásadný konflikt záujmov MVSR a Úradu pre ochranu oznamovateľov

Je zarážajúce neodborné a nekvalifikované vyjadrenie predsedníčky úradu, ktorá sa k veci vyjadrila takto: „Je veľkou škodou, že ministerstvo vnútra sa neobrátilo na náš úrad pred tým, ako postavilo mimo služby chránených oznamovateľov z radov polície, a vlastne ho prakticky obišlo“

Skončí vojna policajtov ?

Pani predsedníčka.

MVSR nemá žiadnu povinnosť Váš úrad žiadať pri každej personálnej zmene. Naopak. Je preventívnou, formálnou aj procesnou povinnosťou Vášho úradu oznámiť zamestnávateľovi právne skutočnosti ktoré nastali na základe návrhu prokurátora vo Vašom rozhodnutí o udelení štatútu chráneného oznamovateľa.

Z doterajších vyjadrení sa nepodarilo dopátrať, kedy Úrad oznámil zamestnávateľovi takýto štatút a teda prečo toto oznámenie nebolo súčasťou personálneho spisu dotknutých osôb. Pri vyjadreniach pani predsedníčky sme nepostihli ani jednu informáciu, či v zmysle uvedeného paragrafového znenia bolo oznámenie štatútu chráneného oznamovateľa v zmysle § 7 tohto zákona zamestnávateľovi doručené , v tomto prípade Ministerstvu vnútra SR.

Zrejme Eštok má byť jasnovidec a zároveň akýmsi arbitrom, ktorý má rozhodovať ktorý zákon a kompetencia a povinnosť platí a ktorá neplatí. To je ale nad jeho právomoc.Nuž. Čo je zjavné je to, že Eštok zákon pozná a koná v jeho duchu, ale On sám konflikt záujmov medzi kompetenciami ministra vlády SR a kompetenciami a postupmi Úradu pre ochranu oznamovateľov rozhodnúť nemôže a ani nesmie.

Tak si koná svoje povinnosti v zmysle zákona

Čo je vlastne verejný záujem v prípade. „Chránená zver“ alebo spravodlivosť?

Naviac. Verejnosť naozaj zaujíma, aká veľká je tá takzvaná „čurillovská „ skupina, ktorá je priebežne doplňovaná o každého, kto nejakým spôsobom sa podielala na ovplyvňovaní takzvaného projektu rúk tejto skupiny a či tento Úrad sa nezneužíva na nejaký imunitný tábor ľudí, ktorí bojujú zo všetkých svojich síl a samozrejme s využívaním rovnakých spravodajských a konšpiračných metód ktoré aj vo svojej trestnej činnosti používali.

Číre “ náhody“

V dnešnom vyjadrení ministra Eštoka po skončení zasadnutia bezpečnostného výboru ktoré nebolo uznášania schopné odznelo potvrdzujúce stanovisko, že podľa jeho názoru v tejto veci Mestský súd nebol príslušný vzhľadom na povahu sporu a tým bol Správny súd, ktorý je kompetentný pre riešenie vzťahu policajta v štátnom služobnom pomere. Vyslovene za čudnú náhodu považuje Eštok aj skutočnosť, že konajúci sudca je spolužiakom advokáta Branka Kišša ako aj to akou rýchlosťou bolo rozhodované bez doručenia žaloby a vyjadrenia k nej. Vec bude predmetom odvolania po doručení uznesenia a vzhľadom na nepríslušnosť súdu aj podnetom na preskúmanie ministrom spravodlivosti.

Podľa vyjadrenia ministra Eštoka pán Kiss bol právoplatne preložený na inú funkciu, čo je výslovne v jeho kompetencii a Mestský súd vzhľadom na oprávnenia vyplývajúce z kompetenčného zákona nemôže zasahovať do týchto služobných rozhodnutí.

Branko Kišš na zrušené miesto viceprezidenta nenastúpil, do konca roka čerpá svoju dovolenku a rehabilituje.