Paragraf 363 platí nielen na Pčolinského – kto napraví chyby sudcu a prokurátora v Nitre?

Trestné oznámenia za zneužívania moci a ohýbania spravodlivosti na Okresnom súde a na Okresnej prokuratúre v Nitre

Mária Zorková je vo väzbe 23 mesiacov. Za kvalifikovanie jej snahy získať svoju pohľadávku ako vydieranie  v spojení s porušením domovej slobody. Opakovane namietala zaujatosť sudcu JUDr. Sopúcha z Okresného súdu v Nitre, no napriek už predošlým rozhodnutiam existencie tejto zaujatosti zo strany sudcu aj Okresného súdu v Nitre, tento koná s požehnaním senátu JUDr. Paludu z Najvyššieho súdu. Paluda ani netuší, že aké nezákonnosti súdu sa jeho rozhodnutím zakrývajú,legalizujú a vykonávajú. Sudca Sopúch rad za radom zamieta návrhy na prepustenie z väzby a nad rámec práv sudcu vysvetľuje a obchádza zákon podľa svojej potreby.

Dňa 28.5.2021 bolo podané pre konanie sudcu trestné oznámenie za porušenie § 326a ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s podozreniami ohýbania práva pre účelnosť väzobného stíhania. Taktiež vyšli najavo okolnosti, ktoré značne spochybňujú postup ČTK v prípravnom konaní a to od nezákonného pridelenia spisu na osobitnú výberovú príslušnosť v rozpore s nariadením Ministra vnútra, ale až porušenie obžalovacej zásady z dôvodu absencie obvinení, ktoré v zmysle § 234 ods. 2) Tr. poriadku podmieňujú tento inštitút . Povinnosťou súdu bolo tieto podmienky skúmať a vec vrátiť prokurátorovi podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku, čo sa však nestalo a sudca Sopúch veselo pojednával aj za týchto zákonných prekážok. Vec sme už popísali v predošlom článku:

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry

Ešte závažnejšie zistenia sa vynorili aj v práci prokuratúry a polície, ktorí v súčinnosti konali tak, že v neprospech práv obvinených obchádzali príslušné povinnosti uvedené v Tr. poriadku, zabudli zastaviť  začaté trestné stíhanie za skutok poškodenia cudzej veci, chceli to napraviť pokynom prokurátora, no vyšetrovateľ to jednoducho nesplnil pokyn, Rovnako policajt nesplnil ani pokyn prokurátora na prekvalifikovanie skutkov spôsobom, ako to vyžaduje zákon, neodôvodnil nové skutky, ktorých význam podľa právnych viet sa rozchádza s pôvodným obsahom obvinenia. Tatko „nakvalifikované“ obvinenie sa potom neoboznámil obvineným formálne správnym spôsobom vznesením obvinenia s náležitým poučením o opravných prostriedkov a polícia pod dozorom prokurátora navrhli podanie obžaloby. Ale aj za také skutky, za ktoré nebolo vznesené obvinenie, ani začaté trestné stíhanie. Tieto okolnosti sme priblížili v nasledujúcom článku:

Zaujatosť sudcu v Nitre zakrýva nezákonné postupy polície a prokuratúry -2.časť

Uhne sa sudca a prokurátor spravodlivosti? Alebo potvrdia podozrenia z úmyselného zneužívania právomocí !

Na sudcu JUDr. Sopúcha bolo dňa 17.08.2021 podané ďaľšie trestné oznámenie, no tentokrát s predložením takých dôkazov z priebehu konania, ktoré prakticky potvrdzujú jeho úmyselné konanie v prípade vykonávaní funkcie sudcu spôsobom , ktorý odporuje zákonu.

Čo je podozrivé na konaní sudcu JUDr. Sopúcha?

Podozrenie  má spočívať v tom, že oproti povinnostiam uvedených v §349 ods.2. Tr. poriadku rozhodoval v konaní 21T20/2020 ako samosudca, pričom vo veciach mal rozhodovať senát, ďalej že vedome a úmyselne pripustil konanie na súde napriek úmyselnému porušeniu obžalovacej zásady podľa § 234 ods. (2) Tr. poriadku pri odôvodnení zanedbania a marenia tejto prekážky v konaní svojim rozhodnutím zo dňa 24.08.2020 a pri hodnotení dôvodov trvania väzby vychádzal z právnej kvalifikácie skutkov podľa podania obžaloby, pričom je preukázateľné a mal vedomosť o tom, že za skutok prečin výtržníctva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mi nebolo vznesené obvinenie vôbec, že za skutok porušovanie domovej slobody podl’a § 194 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona a a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, ktoré mali byť prekvalifikované podľa pokynu prokurátora lPv 481/19/4403- 41 zo dňa24.10.2019 nedošlo podľa platnej zákonnej úpravy a teda obvinenie nebolo vznesené v súlade so zákonom. Taktiež zanedbal významné právne okolnosti majúci vplyv na dôvod trvania väzby a vzniku prekážok pre pokračovaciu činnosť z hľadiska právoplatného rozhodnutia Okresného súd v Nitre a kvalifikáciu inštitútu obydlia zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré boli do spisu doručené .

Z kvalifikovania týchto postupov  sudcu zisťujeme, že vo veľkej miere existuje zhoda s tými právnymi kvalifikáciami, ktoré boli uvedené už v zverejnenom rozhodnutí Generálnej prokuratúry k prípadu Vladimíra Pčolinského. V prípade tohto podnetu  základ porušenia práv obvinenej a povinností konajúceho súdu má spočívať v tom, že : „ v priebehu konania ČVS:PPZ – 721/NKA-FP-ZA-2019, ktorým došlo k prejednávaniu podanej obžaloby na Okresnom súde  dňa 11.03.2020 v konaní 21T20/2020 v rozpore so zásadami uvedených v § 2 ods. (1), ods. (10), ods. (15) Trestného poriadku (TP), s §206 ods. (1), ods. (3) TP a § 234 ods. (2) a podozrení smerujúcich k nezákonnému postupu,k ohýbaniu práva a k zneužitiu právomocí aj ďaľších konajúcich verejných činiteľov na Okresnom súde v Nitre ktorí v konaní 4Tp/129/2019 na základe návrhu ako prípravný sudca rozhodol o mojom väzobnom stíhaní, aby som nemohla pokračovať v trestnej činnosti, pričom v danej dobe ako aj v neskoršom boli preukázané okolnosti, ktoré vylučovali technické prevedenie , ako aj právnu potrebnosť tohto konania s ohľadom na platné rozhodnutia súdov v civilnom konaní o mojej pohľadávke.“  V podaní bolo zdokumentovaných viacero okolností a objektívnych faktov, ktoré zo strany prokuratúry a vyšetrovateľov neboli akceptované, napríklad: „Výška škody nikdy nebola overená a v tomto skutku nebolo nikdy pokračované , ani vykonané dôkazy, pričom podľa pokynu lPv 481/19/4403- 41 zo dňa24.10.201 prokurátora malo byť vznesené obvinenie, to znamená že nedošlo ani k ustáleniu právnej domienky, či vôbec došlo k spáchaniu trestného činu s určenou minimálnou škodou, prípadne podľa rozsahu škody či nedošlo iba k spáchaniu priestupku. V prípravnom konaní teda takýto skutok z ktorého sa vychádzalo po ďaľšom postupe nebol skúmaný vôbec. Policajný orgán v rozpore s § 199 ods. 4) Trestného poriadku neodovzdal vec na inú vecnú a miestnu príslušnosť, lebo vzhľadom na právnu kvalifikáciu skutku k tomu nebol dôvod.“

Sudca JUDr. Vladimír Sopúch sa stal zákonným sudcom v trestnej veci 21T20/2020 a mal k dispozícii celý vyšetrovací spis, jasne mal opoznať a vyhodnotiť nezákonnosť podania obžaloby a keďže súd nemohol vady konania odstrániť, tak konanie mal zastaviť a nesmel vo veci pojednávať.Z uvedených listín a postupu  vyplýva, že nebolo vznesené obvinenie za podanú obžalobu v časti v trestnom čine výtržníctva podľa § 364 odsek 1 v spolupáchateľstve § 20 Tr.zákona. a za skutky uvedené v pokyne prokurátora nebolo vznesené ani obvinenie za nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona –a k uvedenému skutku podľa § 360 nebolo začaté ani trestné stíhanie a doručené uznesenie o obvinení, nebolo doručené a umožnené opravné prostriedky.V podaní sa píše: „ Na tieto právne prekážky a skutočnosti bol upozornený na pojednávaniach v rámci rozhodovania o väzbe, no on sa rozhodol pre ohýbanie práva a pre uprednostnenie vlastného názoru vedome a úmyselne ignorovať zákonné povinnosti sudcu a toto svoje konanie odôvodnil právnou imagináciou,ktorá nemá oporu v zákone, keď jednoducho maril svoju povinnosť ako verejný činiteľ. 

Vykonal to takým úmyselným argumentom,ktorý je v rozpore s § 2 ods.(2) Zákona o sudcoch č.385/2000 Z.z., z hľadiska voľnosti výkladu zákona ! Tento výklad zákona ako je to uvedené na strane 6 Uznesenia zo dňa24.08.2020 odporuje zákonným povinnostiam sudcu sa pridržiavať a konať v medziach zákona , keď uviedol:

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že z jeho strany sa nejednalo o nedbalosť či nevedomosť, ale o úmyselné marenie spravodlivosti a zneužitia právomoci, ktorým smeroval  k pokračovaniu môjho nezákonného väzobného stíhania.“

Paragraf 363 dáva do rúk Generálneho prokurátora Čierneho Petra- je podaný podnet na podozrenie a na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora

Prípravné konanie v tejto veci, ktoré začalo uznesením o začatí trestného stíhania a skončilo podaním obžaloby na Okresnom súde vyvolali dôvdoné podzrenia nielen v tom, že súd zakrýva nezákonné postupy prokuraúry, ale že sama prokuraúra si urobila z trTrestného poriadku trhací kalendár.. Pozrime si len chronológiu procesných rozhodnutí o skutkovej kvalifikácii v priebehu konania, aby sme videli ten chaos a nezákonnosť:

  1. Začatie Trestného stíhania ObO Mojmírovce, 20.06.2019, ČVS: ORP-968/MO-NR-2019 za skutok §245 ods, 1/ Tr.Z. – poškodzovanie cudzej veci list č.3
  2. Začatie TS NAKA finančná polícia 18.7.2019, ČVS: PPZ-721/NKA-FP-ZA-2019l, za skutok vydieranie § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovanie domovej slobody podl’a § 194 ods. 1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona -. list č.26
  3. Pokyn OP Nitra na prekvalifikáciu lPv 481/19/4403- 41 zo dňa24.10.2019 na spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania p0dľa § 360 odsek 1 Trestného zákona – č.l. 544
  4. Upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie 05.11.2019 ČVS:PPZ-220/NKA-ZA4-2019, v bode č.1 ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a v bode č.2 ako zločin porušovanie domovejvej slobody podľa 194 ods. 1, ods.2, písm. c/, ods. 3, písm. a/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. č.l. 553
  5. Obžaloba 11.03.2020zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,spolupáchateľstvom spáchaný zločin porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona písmeno e) Trestného zákona,s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e) TZ,-spolupáchateľstvom spáchaný prečin výtržníctva podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

Z tohto  postupu  vyplýva, že nebolo vznesené obvinenie za podanú obžalobu v časti v trestnom čine výtržníctva podľa § 364 odsek 1 v spolupáchateľstve § 20 Tr.zákona. a za skutky uvedené v pokyne prokurátora nebolo vznesené ani obvinenie za nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona –a k uvedenému skutku podľa § 360 nebolo začaté ani trestné stíhanie a doručené uznesenie o obvinení, nebolo doručené a umožnené opravné prostriedky.

Netreba zrušiť § 363 , ale hysterickú diktatúru koalície a neprofesionálne riadenie polície

Ak to teda ktokoľvek s právnym vzdelaním vyhodnotí, dospeje k tomu, že Generálny prokurátor by mal preskúmať podozrenia zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 364 Trestného zákona (TZ), marenia úlohy verejného činiteľa podľa § 327 ods.(2) TZ a a zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.(1),ods.2) písm. d, TZ v priebehu konania ČVS:PPZ – 721/NKA-FP-ZA-2019, ktorým došlo k podaniu obžaloby na Okresnom súde  dňa 11.03.2020 v konaní 21T20/2020 v rozpore so zásadami uvedených v § 2 ods. (1), ods. (10), ods. (15) Trestného poriadku (TP), s §206 ods. (1), ods. (3) TP a § 234 ods. (2) TP, ktorých sa mal dopustiť prokurátora ako verejný činiteľ pri výkone svojich právomoci ako dozorujúci prokurátor JUDr. Attila Bari, prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre tým, že konal v rozpore s jednotlivými ustanoveniami Trestného poriadku pri pokyne k prekvalifikácii skutkov lPv 481/19/4403- 41 zo dňa24.10.2019  v rozpore s povinnosťami podľa § 206 ods. (3) TP, pri nedodržaní vydaných záväzných pokynov a pri kvalifikácii skutkov pro podaní obžaloby podľa § 234 ods.(2) TP.

Doteraz nepreskúmané okolnosti a novela Tr. poriadku by mali ukončiť  nedôvodnú väzbu už 8.9.2021

Len 15.8.2021 vstúpila do platnosti novela Tr. poriadku ktorá zásadne prehodnocuje podmienky väzobného stíhania a jeho lehoty. 2. septembra bol podaný návrh Márie Zorkovej na prepustenie na slobodou, lebo okolnosti a dôvody väzby sa zmenili už aj plynutím 23 mesiacov, úmrtím jedného z poškodených , nadobudnutím právoplatnosti rozsudku voči druhému poškodenému, ktorého pokračujúce vydierania je už naďalej nekvalifikovateľné vzhľadom na zákonne uznaný nárok Zorkovej k vymáhanej pohľadávke.

V podanom návrhu na skončenie  väzby sa upozorňuje na to, že návrh na samotné väzobné stíhanie bol tendenčný, lebo sa v ňom tvrdí, že Zorková je stíhaná v iných konaniach a je doslova profesionálna kriminálníčka. Takýto argument ani v dobe návrhu, ani teraz  je neplatný a nezákonný, lebo súd mal skúmať okolnosti a dôvody spojené so skutkom, za ktoré bolo v konkrétnej veci vznesené obvinenie a nesmie skúmať, ani vyslovovať názory za iné konania a iné súdy. „Podanie návrhu s takýmto odôvodnením hrubo zasahuje do mojich základných práv a slobôd, porušuje princíp prezumcie neviny a do konania vnáša právna úvahy a závery, ktoré sú predčasné, nenáležia nikomu inému, než súdom, ktoré sú príslušné v konaní voči mne v konkrétnych veciach a ktoré ako jediné môžu o týchto podozreniach rozhodnúť. Taktiež sú jediné, ktoré by mohli rozhodnúť v príslušných konaniach o mojom väzobnom stíhaní z takých dôvodoch, ktoré by z týchto konaní vyplývali, no uplatnenie týchto právnych argumentov a dôvodov pre moje stíhanie v tomto konaní je rovnako nezákonné, ako aj zohľadnenie týchto dôvodov zo strany súdu, ktorý nie je oprávnený tieto tvrdenia ani len skúmať  a zasahovať do kompetencie iného súdu.“-píše sa v návrhu.

Voči komu môže mieriť agresia obvinenej a čím je daná dôvodnosť jej väzobného stíhania?

Návrh upozorňuje aj na právne prekážky pre odôvodnenie väzby z hľadiska novely Trestného poriadku, ako aj hlavného skutku  vydierania v ktorom sa má podľa dôvodov väzby brániť podľa § 72 ods.(2) Tr. poriadku.  Dôvodom väzobného stíhania je daná ochrana poškodeného v prípade vydierania a tým je iba Daniel C., ktorý je zaviazaný rozsudkom Okresného súd v Nitre 8C/39/2021 zo dňa 2.7.2020, právoplatného dňa 14.07.2021 k zaplateniu 1.761,00 €, k čomu nedošlo . Poškodený je notorickým dlžníkom a je voči nemu vedených 17 výkonov rozhodnutia podľa lustrácie v Centrálnom registri exekúcii, jeho nemajetnosť vylučuje akýkoľvek logický aj nelogický dôvod na uplatnenie dôvodu väzby. Ďalšia poškodená  Darina C. nikdy nebola vydieraná, ani žiadaná o plnenie čohokoľvek, okrem žiadosti na privolanie poškodeného z domu. Porušenie domovej slobody voči tejto poškodenej bolo vysvetlené nielen úradnými záznamamy, ale aj stanoviskom Ministerstva spravodlivosti č. 03304/2020/120 Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 07.02.2020, ktoré uviedlo, že pozemok užívaný poškodenými nespĺňa takú kvalifikáciu, aby vstup na jeho plochu mohla byť vôbec kvalifikovaná ako obydlie pre účely trestného stíhania.. Daľší poškodeným, ktorý v súvislosti s obvinením sa oháňal kosou, dreveným klátom a bojovým psom zomrel.

Ak racionálnym myslením čo len laicky hodnotíme koho  štát môže držať vo väzbe 23 mesiacov a za ako vážnu vec, tak sa musíme spýtať aj na to, či nadhodnocovanie okolností a dôkazov môže byť nehraničná v tej miere, ako to je v tomto konaní? Môže nastať sebareflexia sudcu alebo prokurátora až vtedy ked je zjavne zdokumentované porušenie zákona? Alebo  porušenie zákona budeme vysvetlovať tak, že najprv si podľa seba vyložíme význam paragrafového znenia a potom konáme podľa vlastného výkladu? Podľa vzoru sudcu Sopúcha ?

§ 363 Tr. poriadku je bičom na nezákonnosť a neporiadok – Sudca ani prokurátor nemajú zákony vykladať ani obchádzať ale dodržiavať

V prípade Márie Zorkovej nejde o tie extrémy, ktoré sa v jej konaní objavili. Na jednej strane tendenčnosť, zaťahovanie iných konaní súdov do prejudikovaných názorov k dôvodom väzby, nezákonný spôsob rozhodovania o príslušnosti polície, nezákonný postup pri prekvalifikácii skutkov a podaní obžaloby a obhajovanie týchto postupov súdom. Na druhej strane primerané pochopenie a poctivé preskúmanie toho, čo už svedkovia, susedia a operatívci polície preverili a zistili podľa ktorých  došlo k vyhrotenému správaniu a menšej fyzickej potýčka, pri škode nebola zistená ani výška škody, nikomu nebolo ublížené na zdraví a nakoniec dôvod konfliktu bol vyriešený rozsudkom civilného súdu o uznaní pohľadávky. Za tento konflikt Zorková zaplatila 23-mesačnou väzbou, rozsudkom voči dlžníkovi, za ktorý nikdy nedostane svoju pohľadávku a ktorú trestný senát JUDr. Sopúcha nechce vyhodnotiť.Teraz je už zbytočné hovoriť o konfrontácii účastníkov ktoré sa zmarili, alebo o vyšetrovacom pokuse, tie v súčasnosti majú vplyv na rozhodnutie vo veci, ale nie na posúdenie dôvodov väzby.

Podľa opýtania osôb zúčastňujúcich sa na tomto procese sa nedá očakávať žiadna sebareflexia ani profesionálny sudcovský prístup v pokračovaní konania. Verejnosti sa budú odkrývať ďaľšie a ďaľšie okolnosti, prepojenia a zákulisné hry až do vtedy, kým tieto veci neskončia svoj obvyklý administratívny kolotoč na Slovensku a nezačne sa konanie na medzinárodnom súde, kde však už aj vrcholné štátne úrady budú musieť uniesť svoj diel zodpovednosti.

Alebo podmienky a postup v konaní nepreskúma Generálna prokuratúra, Ministerstvo spravodlivosti a Ústavný súd SR.

 

 

 

 

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies