Sudca Sopúch vytvoril unikát, poškodení majú dva rôzne právoplatné rozsudky v jednej trestnej veci




Dva rozsudky vo veci spáchania jedného trestného skutku odporujú nielen legislatíve, ale aj zdravému rozumu.

Prvé právoplatné rozhodnutie vo veci dopravnej nehody z roku 2002, vydal v roku 2006 Najvyšší súd SR. Senát na základe svedeckých výpovedí a znaleckých posudkov rozhodol, že dopravnú nehodu, zavinil Juraj Štetina, ktorý pri pokuse o predbiehanie narazil vo veľkej rýchlosti do vozidla, ktoré riadila Ing. Gogová, ktorú po náraze odhodilo do protismeru a následne sa čelne zrazila s vozidlom manželov Dlhošovcov.

Druhý rozsudok vo veci dopravnej nehody diametrálne odlišný vydal v októbri 2019 JUDr. Sopúch sudca OS Nitra. Hoci popis dopravnej nehody zodpovedá popisu v rámci rozhodnutia z prvého konania, sudca vydal rozsudok podľa, ktorého obvinený Juraj Štetina sa nedopustil trestného činu, ale iba porušenia ustanovenia §14 ods. 5 písm. c) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

ŠKANDÁL: Nitriansky sudca Sopúch oslobodil obžalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu

Nezákonný rozsudok

Bez organizovanej trestnej činnosti v súčinnosti s prokuratúrami rôznych stupňov, včítane generálnej, by nebolo možné vydať oslobodzujúci rozsudok voči vinníkovi s odôvodnením, že porušil predpisy cestnej premávky, najmä ak porušenie predpisov viedlo k dopravnej nehode s tragickým koncom.

Ošetrenie trestnej činnosti Juraja Štetinu, príbuzného JUDr. Čentéša vyžadovalo nielen dopustiť sa konania, ktoré by mohlo byť potrestané disciplinárne, ale aj trestného skutku ako zneužívania právomoci a marenia spravodlivosti. Túto skutočnosť si plne uvedomoval aj samosudca Sopúch, ktorý v priebehu dvanásť rokov nepripustil poškodenej strane vykonanie ani jediného dôkazu a akceptoval znalecký posudok vyhotovený znalcom, ktorý nebol na mieste nehody, neobhliadol poškodené vozidlá a v rozpore so zákonom vyhotovil znalecký posudok z dvoch fotografií, ktoré boli upravené aby zodpovedali jeho popisu. Nielen sudca Sopúch, či predsedníčka OS Nitra, ktorá rozhodovala o jeho vylúčení z konania, ale aj vedenie Krajského súdu v Nitre, či vedenie Generálnej prokuratúry si uvedomovali, že konanie musí byť právoplatne ukončené na Okresnom súde v Nitre tak, aby sudca nemusel zo zákona odôvodniť svoje rozhodnutie a poškodení nemali právo voči rozhodnutiu podať odvolanie.

Zabezpečiť rozsudok bez odôvodnenia, predpokladalo aj trestnú činnosť dozorujúcej prokurátorky, ktorá sa musela vzdať odvolania, aby Sopúchov rozsudok nadobudol okamžite právoplatnosť a nebolo voči nemu možné podať odvolanie.

V zmysle platnej legislatívy v prípade, že sa obžalovaný a prokuratúra vzdajú odvolania, rozsudok nemusí obsahovať odôvodnenie. Poškodený nemá právo podať voči rozsudku nakoľko jeho záujmy zastupuje štát, respektíve prokurátor. Vzdaním sa možnosti podať odvolania uznesenie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Voči právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

Koho záujmy zastupovala prokurátorka v konaní ?

Záujmy poškodených to evidentne neboli.

Meno dozorovej prokurátorky, ktorá v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu podávala žalobu a v neskoršom období elegantne zneužitím právomoci verejného činiteľa marila spravodlivosť v rozsudku uvedené nie je. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, JUDr. Anna Turčinová vzdaním sa odvolania napľula do tváre nielen spravodlivosti, ale najmä pozostalým sirotám a poškodenej.

Dokonaným výsmechom skorumpovaných orgánov na výkon spravodlivosti pozostalým a poškodenej je však poučenie v závere rozsudku podľa, ktorého sa poškodení môžu odvolať.

Voči právoplatnému rozsudku nie je prípustné odvolanie. Rozsudok môže byť napadnutý, prípadne zrušený iba na základe mimoriadneho opravného prostriedku.

Podnet podaný na generálnej prokuratúre

Toto konanie smrdí oveľa vážnejším problémom – trestným oznámením na organizovanú skupinu, ktorá v priebehu dvanásť rokov intenzívne falšovala konanie, podaným na Generálnej prokuratúre SR. Hoci povinnosťou generálnej prokuratúry bolo odstúpiť trestné oznámenie na ÚŠP, pretože sa týkalo trestnej činnosti prokurátorov a sudcov, generálna prokuratúra podnet odstúpila a do dnešného dňa nebola vec zákonným spôsobom doriešená.

Zvládne generálny prokurátor JUDr. Jaromír Čižnár reparát?

V tomto prípade úplne postačí ak na základe mimoriadneho opravného prostriedku podá návrh na obnovu konania a podnet na organizovanú trestnú činnosť svojich podriadených odstúpi na ÚŠP ako mu ukladá zákon…

Mimochodom Juraj Štetina nie je pre policajtov žiadnou neznámou, päť strán rôznych priestupkov, spravidla spojených s neprimeranou jazdou, či odňatý vodičský preukaz hovorí viac ako jasnou rečou.

 

MIMORIADNE: Chlpíková roky ošetrovala trestnú činnosť príbuzného prokurátora Čentéša

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies