Kočnergate, domino Threema, útok na ústavou garantovaného obhajcu a cesta k totalite

pixabay
Opozícia stavia politiku na Kočnergate

Na Slovensku málo známy a zákonom neregulovaný systém lobizmu a vplyvu lobistov na politiku a spoločenský život dlhodobo rezidentne fungoval súbežne s exekutívou. Do politiky vstupovali ľudia, ktorým išlo o obsadenie pozícii, získanie a obchodovanie s nadobudnutým  vplyvom. Bol otvorenou pastvou pre každého, kto systém dlhodobo poznal, stýkal sa ľuďmi a sprostredkovával pre nich najrôznejšie výhody, dohody, ale aj peniaze, či vzájomné služby.

Odhalenie komunikácie Mariána Kočnera sa stalo studnicou politického vydierania celej spoločnosti úzkou skupinou politikov.

K vzniku absurdnej situácii by nemohlo dôjsť, pokiaľ by nebola súčasťou vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky a zároveň by táto komunikácia po veľmi spochybnenom spôsobe odovzdania a nakladania nebola založená do vyšetrovacieho spisu. Cieľom následného podsúvania komunikácie vyšetrovacími orgánmi, vybraným médiám bolo vyburcovať verejnú mienku a vyrobiť monster proces, v závetrí  ktorého, ťahá za kratší koniec  jedno z mienkotvorných médií. Televízia Markíza sa netají tým, že do medializácie sporu a podporu novinárov investuje státisíce eur, čo skutočne vidieť na výstupoch nielen vlastných redaktorov, ale aj iných mienkotvorných médií.

Obchodný záujem Markízy sa však v týchto dňoch prelína s potrebami finančníka Haščáka ovládajúceho väčšinu médií, ktorý musí urýchlene odvracať pozornosť od podozrení voči svojej osobe vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Média masívne porušujú listové tajomstvo a procesné výstupy z prebiehajúcich trestných veci a súdnych konaní a zverejňujú tie časti komunikácie Mariána Kočnera, ktoré slúžia presne vymedzeným a spracovaným politickým útokom na justíciu a verejný politický život.

Opozičné média, ktoré sa zradikalizovali po uspokojení z odchodu Róberta Fica, Tibora Gašpara, či prokurátorov generálnej prokuratúry Vaneka a Šufliarskeho, valcujú v súčasnosti disciplinárnymi a etickými konaniami nielen justíciu, ale aj Národnú radu SR intenzívnym zverejňovaním a naaranžovaním častí komunikácie Mariána Kočnera, ktoré na tento účel verejnosť a určité stavovské kruhy v justícii a v politike boli schopné, ale aj nútené spracovať.

Kočnergate vznikol z lobistickej činnosti a zverejnenia jej detailov
Vplyv lobistov na politiku od nepamäti fungoval aj bude fungovať všade vo svete, s tým rozdielom, že v iných krajinách je ohraničený zákonným rámcom bez kriminalizovania. 

Ak  odhliadneme od toho, že ku komunikácii sa Kočner nevyjadril, a obhajoba na súdnych pojednávaniach začína čítať argumenty súvisiace s prejednávanou vecou údajného falšovania zmeniek, je viac ako pravdepodobné, že najhoršiu časť, ktorá sa dotýka dnešných opozičných politikov a ich vzťahov ešte len máme pred sebou.

Útok médií na  Mgr. Mareka Paru

Mgr. Marek Para, advokát Mariána Kočnera nie je jeho zamestnancom, na základe plnej moci zastupuje aj iných klientov.  Zastupoval aj poškodeného Vargu, s ktorým bolo za zvláštnych okolnosti spisované trestné oznámenie prokurátorom Vasiľom Špirkom.

Každý advokát môže, dokonca je povinný zisťovať všetky údaje a okolnosti, ktoré pomôžu v zastupovaní jeho klienta. Ak klient súhlasí, obhajca v dohodnutej miere jeho údaje a postup môže skonzultovať aj s inými osobami, odborníkmi, prípadne znalcami a neporuší týmto postupom nič z etického, ani z profesionálneho hľadiska. Každému z prostredia advokácie je jasné, že zákerné a manipulované procesné postupy orgánov činných v trestnom konaní vyžadujú viac pozornosti a detailov ako konanie, ktoré nie je podozrivé z hľadiska jeho účelnosti. Či Marián Kočner poskytoval Parovi informácie, ktoré sa nedali bežne, ale veľmi obťažne a zdĺhavo zistiť je na posúdenie konania tých, ktorí tieto informácie Kočnerovi poskytli.

Mgr. Para konal v záujme svojho klienta a ako každý vie na podanie sťažnosti podľa procesných termínov trestného poriadku je lehota tri dni, takže musel si zvýšiť svoju právnu istotu pre svojho klienta. Kto pozná procesnú prax v oblasti trestného práva, tak vie, že za tri  dni často nie je možné mnohokrát zabezpečiť ani nahliadnutie alebo fotokópiu listín zo spisu. Sťažnosť podanú bez odôvodnenia prokurátor vybavuje odmietnutím, čiže všetci obhajcovia zisťujú svojpomocne údaje, ktoré potrebujú pre účinnú obhajobu klienta.

Threema ako bezodná studnica nátlaku a padajúceho domina

Zverejnené informácie z komunikácie Threema medzi Parom a Kočnerom neboli autorizované a s veľkou istotou je možné tvrdiť, že ani v nadväznosti a úplné. Majú však iný kontext: Politici, oligarchovia a média potrebujú zachovať domino efekt v uvoľňovaní pozícií, v hre, ktorú pred voľbami nazývajú “očistou spoločnosti“  a v kontexte s publicitou  veci najmä posilniť svoje volebné preferencie. Likvidácia  Kočnera a jeho schopnosti sa obhajovať preto neprebieha iba nástrojmi procesných manipulácii v súdnom konaní, spravodajských a mediálnych hier, či zastrašovaním a vyhrážaním svedkov, ale aj škandalizáciou jeho advokátov.

V prípade Mgr. Paru, duchovní otcovia angažujúci sa vo veci a využívajúci Kočnergate, pokúšajú sa zapojiť  advokátsku komoru a zbaviť sa Mareka Paru cielenou diskreditáciou a pozastavením činnosti v advokátskej komore. Je síce dosť naivné si myslieť, že Revízna a disciplinárna komisia advokátskej komory bude vychádzať z nejakých fragmentov Threemy, ktorá nebude pochádzať z oficiálnych zdrojov, prípadne bez overenia autenticity prepisu nahrávok, ale inkvizíciu a mediálne lynčovanie prekážajúcich ľudí z určitej skupiny, ktorá na Threeme a kauzách Kočnera chce stavať svoju vodcovskú pozíciu musíme brať ako fakt.

Predstava, že odstavenie Paru je najúčinnejšia forma na usvedčenie Kočnera je viac ako infantilná, nakoľko Advokátska komora nie je zložená politicky, ale stavovským výberom a jej fungovanie je ťažké ovplyvniť nekvalifikovanými bulvárnymi agitkami. V tomto prípade stačí spýtať sa klienta Mgr. Paru, či dal súhlas na to, aby jeho advokát o veci komunikoval a zabezpečil jeho zastupovanie aj takto. Ak zistí, že áno, odloží vec ako nepodstatnú.

Deň po voľbách a domino Threema…

Predstavte si dve modelové situácie v deň po voľbách.

Po prvé, že vyhrá národnostný variant, v ktorom bude mať vedúcu úlohu Smer pravdepodobne s Kotlebovcami, Harabinom a Dankom. Aj keď prezidentka Čaputová nerada, ale bude musieť poveriť a prijať vládny kabinet. Threema sa bude snažiť kosiť ďalej, ale nový kabinet môže upratať sám a lepšie ako tí, čo spustili domino Threema. Budú mať záujem aj možnosti a pravdepodobne najneskôr vtedy sa dozvieme veľmi veľa aj o opozícii.

Po druhé: Voľby vyhrá opozícia, bude sa deliť koryto. Zo dňa na deň, prípadne po rýchlom schválení zákonov, ktorými sa kompetencie súdnej moci prenesú na jednotlivcov z exekutívy v novej vláde budú odstraňovaní nepohodlní oponenti. Vtedy bez strachu o dopady na svoju hlavu začne pracovať budúca opozícia a Threema bude schopná odvrátiť padanie domina v doterajšom smere.

Či bude Kočner odsúdený alebo nie za zmenky a vraždu to nikoho zaujímať nebude, pretože  dnešná opozícia bude mať iné priority a oligarchami ovládaný mainstreem nastúpi na čisto jednostrannú ideologickú vojnu a manipuláciu. Takto začína výkon totalitnej moci v krajine.

Komunisti potlačenie Pražskej jari a okupáciu Československa chceli upratať ideologickým materiálom,  ktorý sa volal „ Poučenie o vývoji spoločnosti po 13. Zjazde KSČ“.

Následne začali previerky, čistky, vyhadzovanie z práce, zákazy výkonu povolania a v mnohých prípadoch aj väzenie. Obávam sa, či k podobnej situácii nedôjde po voľbách z jednej, prípadne druhej strany politického spektra.

V spoločnosti totiž začal proces, za ktorým nie sú ideologické dôvody a šľachetné spoločenské ciele, ale biznis a boj o politickú moc. Ambiciózni politici postavili verejnosť ako štít proti štátu.  Nástrojom sa stala spolitizovaná vražda novinára, vydieranie verejnosti Threemou, odvádzanie a manipulácia verejnej mienky od potrieb spoločnosti a osedlávanie princípu Kočnergate pre politické súperenie a označovaním nepriateľov štátu bez ohľadu na ústavné práva týchto ľudí sa brániť inštitútom prezumpcie neviny.

V demokratickej spoločnosti o vine, či nevine páchateľa trestného činu rozhoduje na súdoch a nie na stránkach bulvárnych a sfanatizovaných médií ovládaných záujmovými skupinami, ktorým škandalizácia slúži na získanie politického vplyvu.

Aký je rozdiel medzi lobistom Kočnerom a zdivočenými politikmi, ktorí sa chcú dostať k moci alebo pri moci sa udržať?

Kočner sa dlhodobo stýkal a sumarizoval vzťahy, aby vedel kto a začo je zaviazaný jemu, alebo komu je zaviazaný on a neskôr z poznatkov ťažil. Stíhajú ho však za zmenku a objednanie vraždy a nie za korupciu.

Politici, ktorí vybrali časť jeho komunikácie presne vedia, koho chcú kompromitovať a odstrániť. Zároveň vedia, že iba v budúcich voľbách nejde o viac ako získať pre seba moc a následne s mocou nakladať agresívnym a bohorovným spôsobom, podobnému politickým praktikám realizovaným v súčasnosti.

Kočnerove správanie je možné nazvať korupciou, správanie politikov je cestou k totalitnému štátu.

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies