Spoločnosť má chrániť deti, nie pedofilov. Rozhovor s dlhoročným súdnym znalcom MUDr. Patrikom Fialom PhD.




Začiatkom júla  2019 vyvolali živú diskusiu texty propagujúce pedofíliu. Hoci séria článkov publikovaných na denníku SME  podporujúca pedofilov odporuje nielen morálke, ale aj trestnoprávnej legislatíve, v týchto dňoch sa opätovne na rôznych portáloch začala otvárať diskusia  na tému pedofília, respektíve akceptovanie pedofilných jedincov v spoločnosti, najmä v inštitúciách v správe rezortu školstva.

V spoločnosti bol pojem pedofília výhradne spájaný so sexuálnou úchylkou ohrozujúcou deti a mládež …

Slovo pedofília znamená priateľskú lásku alebo priateľstvo k dieťaťu. Pedofília sa vyznačuje u jednotlivca s primárnym alebo výhradne sexuálnym záujmom o deti v predškolskom veku vo veku 13 rokov a mladšie. Infantofília je podtyp pedofílie a znamená sexuálnu preferenciu detí mladších ako 5 rokov, najmä kojencov a niekedy sa označuje tiež ako  nepiofília (dieťa, ktoré ešte nehovorí) a tento výraz sa používa len zriedka. Hebefília sa vyznačuje primárnym alebo výhradne sexuálnym záujmom o dieťa v puberte vo veku 11 až 14 rokov. Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch, piate vydanie ( DSM-5 ) aktualizovaný v roku 2013 Americkou psychiatrickou asociáciou (APA) neuvádza hebefíliu medzi diagnózami, nakoľko vedecké štúdie oddelili hebefíliu od pedofílie. Okrem hebefílie, niektorí renomovaní psychiatri navrhli aj iné kategórie, ktoré sa odlišujú od pedofílie. Patrí sem pedohebefília, znamená kombináciu pedofílie a hebefílie a efebofilia, ktorá sa nepovažuje za patologickú a znamená výhradne záujem o osoby vo veku od 15 do 19 rokov.

Dieťa je samotnou výchovou vedené k rešpektu voči dospelým, čiže je od začiatku manipulovateľnou obeťou. Poetické popisovanie traumy pedofila, ktorý nemôže prejaviť náklonnosť objektu jeho lásky, nie je samo o sebe zvrátenosťou?

Pedofília je psychiatrická porucha, pri ktorej starší dospievajúci alebo dospelí prežívajú primárnu alebo exkluzívnu sexuálnu príťažlivosť k deťom do 13 rokov, pričom osoba u ktorej má byť diagnostikovaná pedofília, musí mať najmenej 16 rokov. V DSM-5 sa pod označením parafília uvádza pedofília považovaná za poruchu duševného zdravia, za sexuálnu zvrátenosť a sexuálnu odchýlku. Definuje sa ako intenzívne a opakujúce sa sexuálne túžby a konania smerujúce k  deťoch. Pedofilná osoba má ťažkosti najmä s príťažlivosťou, ale tiež aj ťažkosti v oblasti medziľudských vzťahov. Rovnako aj  Medzinárodná klasifikácia chorôb ( MKCH-11 ) definuje pedofíliu ako trvalé a obsesívne sexuálne myšlienky, fantázie, nutkania alebo správania sa zamerané na deti s intenzívnym sexuálnym vzrušením. Vo všeobecnom používaní sa slovo pedofília často používa na akýkoľvek sexuálny záujem o deti alebo na sexuálne zneužívanie detí, či maloletých mladistvých.

Sudca Sopúch vytvoril unikát, poškodení majú dva rôzne právoplatné rozsudky v jednej trestnej veci

Keďže pedofília bola vžitá v hornej aristokracii, nemôžeme sa diviť tomu, že v dobe rozvíjajúcej sa civilizácie faraónov, či cisárov patrila k zvyklostiam. Máme teda za sebou niekoľko tisíc rokov histórie, kedy žena a ani dieťa nebolo hodnotou, nemali dušu a nikomu nezáležalo na ich pocitoch a emocionálnom svete. Spoločnosť sa posunula viac ako ideológie alebo dokonca cirkevné zvyklosti. Nemali by sme teda logicky nastaviť asociácie o tom, že pedofília sama o sebe je psychologicky manipulovaná forma dominancie voči bezbrannému dieťaťu, ktoré má prirodzené hendikepy a zoslabené šance sa brániť, prípadne  rozpoznať útok na svoju dušu a mentálny svet?

Pedofília bola formálne uznaná a definovaná ako psychiatrická deviácia už na konci 19. storočia a od 80. rokov 20. storočia sa v tejto oblasti uskutočnil významný výskum, ktorý nepriniesol žiadnu zmenu.  Aj keď sa väčšinou dokumentuje u mužov, existujú aj ženy, ktoré prejavujú túto poruchu. Nevyvinul sa žiadny konkrétny liek na pedofíliu, existujú však liečebné postupy, ktoré môžu znížiť výskyt pedofilov. Presné príčiny pedofílie neboli presvedčivo zistené. Niektoré štúdie pedofílie korelovali s rôznymi neurologickými abnormalitami, poruchami psychiky a s poškodením osobného fungovania. Často išlo o odchýlku v kombinácii ako sa človek správa, cíti, vníma alebo rozmýšľa, čo môže súvisieť s patológiou v konkrétnych oblastiach alebo funkciách mozgu, často v sociálnom kontexte (do úvahy prichádzajú kultúrne a náboženské presvedčenie a tiež aj sociálne normy). Posúdenie nálezu pedofílie a následná liečba prináleží odborníkom na duševné zdravie, ako sú psychiatri, psychológovia a klinickí sociálni pracovníci.

Pedofília je duševná porucha, pri ktorej dospelý alebo starší dospievajúci používa dieťa na sexuálnu stimuláciu. Formy sexuálneho zneužívania detí zahŕňajú zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, či už požiadaním alebo formou nátlaku alebo iným spôsobom, vystavením pohlavných orgánov, alebo rôznym spôsobom dotyku, pri rôznej starostlivosti o dieťa, sexuálne zneužívanie dieťaťa, alebo používanie dieťaťa na výrobu detskej pornografie. Sexuálne zneužívanie detí sa môže vyskytnúť v rôznych situáciách a v rôznom prostredí vrátane domácnosti, školy alebo práce (na miestach, kde je detská práca bežná). Manželstvo detí je jednou z hlavných foriem sexuálneho zneužívania detí. UNICEF uviedla, že manželstvo detí predstavuje pravdepodobne najrozšírenejšiu formu sexuálneho zneužívania a vykorisťovania dievčat.

V publikovaných textoch súvisiacich s pedofíliou sa spravidla nehovorí  o psychike dieťaťa, o otvorenosti a bezbrannosti detskej duši, manipulovateľnosti najrôznejšími premyslenými taktikami, či dopadoch na duševné zdravie. V akej miere môže pedofilný jedinec poškodiť zdravý vývoj dieťaťa?

Pedofília môže mať za následok krátkodobé aj dlhodobé poškodenie, vrátane psychopatológie v neskoršom živote. Najčastejšie ku vzniku depresieposttraumatickej stresovej poruchy, úzkosti, anorexii, slabej sebaúcte, somatizácii, poruchám spánku,  k tendencii ďalšej viktimizácie v dospelosti, okrem iných problémov rovnako aj k možnému fyzickému zraneniu dieťaťa.

Môžete charakterizovať najčastejšie príznaky týraného dieťaťa?

U takto zneužívaných detí sa môže prejaviť cmúľanie prstov, nočné pomočovanie, iné regresívne správanie, neprimerané sexuálne poznanie a záujem. Obete môžu zanechať školu spoločenské aktivity, môžu vykazovať rôzne problémy s učením, deficit pozornosti , hyperaktivity a poruchy so správaním, vrátane týrania zvieratporuchy opozičného vzdoru. Môže sa vyskytnúť  tehotenstvo a počas dospievania sa môže objaviť rizikové sexuálne správanie. U dospievajúcich detí sa môže vyskytnúť závislosť od drog a alkoholu. Zistil sa príčinný vzťah medzi sexuálnym zneužívaním v detstve a rôznymi psychopatológiami dospelých vrátane trestných činov a samovrážd. Muži, ktorí boli sexuálne zneužívaní ako deti, sa častejšie uchyľujú k trestným činom.

Na Slovensku sa je najčastejšie pedofília spájaná s rodinným prostredím a rodinnými priateľmi …  

Sexuálne zneužívanie zo strany člena rodiny sa deje formou incestu a môže viesť k vážnejším a dlhodobejším psychologickým traumám, najmä v prípade rodičovského incestu. Globálny výskyt sexuálneho zneužívania detí sa odhaduje na 19,7% u žien a 7,9% u mužov. Väčšina páchateľov sexuálneho zneužívania je oboznámená so svojimi obeťami, približne 30% sú príbuzní dieťaťa, najčastejšie bratia, otcovia, strýkovia alebo bratranci, približne 60% tvoria ďalší známi, napríklad „priatelia“ rodiny, opatrovatelia detí alebo susedia, cudzinci sú páchateľmi približne v 10% prípadov sexuálneho zneužívania detí.

V súčasnosti  mienkotvorné médiá systematicky podsúvajú čitateľom názor, že skúsenosť s pedofilným správaním, prípadne pedofilné správanie nezanechá na dieťati psychickú traumu, či poškodenie duševného zdravia a dokonca pedofilov vykresľujú obete, ktoré nemôžu prejaviť náklonnosť  objektu svojej lásky. Čo však v skutočnosti prináša náklonnosť pedofila ?   

Viaceré štúdie zistili, že 50 až 80% sexuálne zneužívaných detí vykazuje poškodenie psychickej sféry, ktoré sa prejavuje aj neskôr v ich dospelom veku. Riziko psychickej ujmy je podstatne väčšie, ak je násilníkom príbuzný, ak zneužívanie zahŕňa pohlavný styk alebo pokus o pohlavný styk, alebo ak sa použijú hrozby alebo sila. Je dokázané, že zneužívanie detí a to najmä chronické, ktoré u nich začalo v ranom veku, súvisí s výskytom rozštiepenia ich psychiky so stratou normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity a ovládaním pohybov tela.

Akú úlohu v problematike pedofílie zohráva sociálne prostredie?

Problematika pedofílie je komplikovaná a môže súvisieť so zlým sociálnym fungovaním. Postihnutá osoba opakovane prežíva udalosti z obdobia zneužívania vo svojich myšlienkach, snoch a fantáziách a vyhýba sa miestam a situáciám, kde sa zneužívanie predtým dialo. Obete pedofílie takto trpia aj po rokoch poruchami spánku, poruchami sústredenia vrátane výpadkov pamäte a pretrvávajúcou depresiou, chorobným strachom z pobytu v otvorenom priestore, prípadne aj depersonalizáciou. Okrem zranení a infekcií, ktoré môže sprevádzať sexuálne zneužívanie detí, ukazujú sa ako veľmi závažné následky vznikajúce protrahovaným traumatickým stresom.

Čiže konanie pedofila môže spôsobiť obeti celoživotnú psychickú ujmu?

Počínanie pedofila v rôznych podobách vedie ku stresu traumou a to aj veľmi často cestou sexuálneho zneužívania, ktoré v konečnom dôsledku spôsobuje značné zmeny vo fungovaní a rozvoji mozgu. Rôzne štúdie naznačujú, že závažnosť sexuálneho zneužívania detí môže mať nepriaznivý vplyv na vývoj ich mozgu. U detí poznačených pedofilným atakom sa zistila tzv. „obrátená asymetria pologúľ mozgu“ a väčšia koherencia ľavej pologule mozgu u zneužívaných subjektov. Ide o poruchy súvisiace disharmóniou medzi pravou a ľavou pologuľou mozgu, pričom každá má svoje funkčné vymedzenie pre racionalitu a pocity. Dokonca sa zistilo, že u sexuálne zneužívaných detí je zvýšená pravdepodobnosť prejavov príznakov podobných epilepsii, ako aj zvýšený výskyt elektrofyziologických abnormalít mozgu, prípadne aj zmenšením svorového telesa mozgu, ako najväčšej bielej hmoty vo vzájomnom prepojení medzi pologuľami mozgu. Niektoré štúdie zaoberajúce sa mozgovými pochodmi u sexuálne alebo fyzicky zneužívaných detí naznačujú, že môže dochádzať ku nadmernej vzrušivosti limbického systému, ktorý zodpovedá za celkové správanie sa jedinca.

V súčasnosti sme čoraz častejšie konfrontovaní s prevalením rôznych pedofilných škandálov. Ako má postupovať rodič v prípade, zistenia, že jeho dieťa bolo zneužité pedofilom?

Potvrdzuje sa, že veľmi významnou zostáva aj situácia okolo prezradenia alebo odhalenia zneužívania u dieťaťa. U detí, ktorým sa dostalo po odhalení porozumenie a správne formulované podporné odpovede, mali menšie prejavy príznakov traumy ako u detí, ktoré podporu nedostali a museli sa nejakým spôsobom so situáciou vyrovnať samé. Deti po odhalení sexuálneho zneužívania potrebujú mať k dispozícii jednoznačne zdroje na podporu a znižovanie stresu. Rodičia alebo ošetrovatelia by mali po odhalení zneužívania dieťaťa minimalizovať traumu a jej účinky tým, že nebudú nadmerne, dlho a dôkladne s dieťaťom rozoberať odhalenú situáciu, nepomáha tomu ani nadmerná medializácia, prípadne vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní. Najdôležitejšie je účinne ochrániť a upokojiť dieťa. Príliš dlhé zameranie sa na problém pedofílie má negatívny vplyv. Ide o zložité situácie a nájsť optimálne riešenie je niekedy dosť ťažké. Škodlivé je aj keď rodič alebo ošetrovateľ učí dieťa, aby maskovalo svoje problémy.

Kočnergate, domino Threema, útok na ústavou garantovaného obhajcu a cesta k totalite

Odbúranie traumy spôsobenej  pedofilnou skúsenosťou,  nepochybne okrem vytvorenia pokojného rodinného zázemia, vyžaduje aj dlhodobú zložitú liečbu…  

Pri liečbe detí a adolescentov, ktorá spočíva v rodinnej, skupinovej a individuálnej terapii a je nutné celú záležitosť posudzovať od prípadu k prípadu. Napríklad liečba malých detí vyžaduje skôr výrazné zapojenie rodičov a môže mať prospech z rodinnej terapie. Dospievajúci majú tendenciu byť viac nezávislí môžu mať prospech z individuálnej alebo skupinovej terapie. Modalita sa tiež mení v priebehu liečby, napríklad v počiatočných štádiách sa zriedkavo používa skupinová terapia, pretože predmet je veľmi osobný a často aj trápny. Dospelí, ktorí boli sexuálne zneužívaní ako deti, často prichádzajú na liečbu sekundárne poškodeného duševného zdravia, ktoré môže zahŕňať používanie návykových látok, poruchy príjmu potravyporuchy osobnostidepresiu a konflikty v medziľudských vzťahoch.

Ako si vysvetľujete kampaň mienkotvorných médií spojenú s propagáciou pedofílie? Súvisí s nastupujúcim trendom vo svete a pokusom o jej legalizáciu, prípadne legitimizovanie alebo sa jedná skôr o úlet s nádychom propagácie zločinu?

Z hľadiska medzinárodného práva je pedofília považovaná kdekoľvek na svete za zakázanú a vo všeobecnosti s prísnymi trestnými sankciami a v niektorých jurisdikciách s trestom odňatia slobody na doživotie alebo trestu smrti. Sexuálny styk dospelej osoby s mladistvým prípadne jej zneužívanie iným spôsobom pod zámienkou alebo odvolávaním sa na súhlas dieťaťa alebo mladistvej osoby neobstojí na základe zásady, že dieťa nie je schopné súhlasiť a prejaviť právne zrejmý súhlas.

V slovenskom právnom systéme je pedofília klasifikovaná ako zločin. Trestný zákon pedofíliu v § 201 kvalifikuje ako sexuálne zneužívanie, pričom je absolútne irelevantné, či došlo k jeho spáchaniu s tzv. „ súhlasom dieťaťa“, nakoľko sa jedná o dominanciu páchateľa voči dieťaťu, ktorý má iný hodnotový svet, pocity, vnímanie sveta. Z lekárskeho hľadiska je vôbec možné akceptovať názory, podľa ktorých je pedofília skôr inakosť ako sexuálna deviácia?

Považovať pedofíliu ako niečo normálne alebo ako niečo zvláštne, ale pritom za prípustné, je najhoršia zvrátenosť. Pochopiteľne, že grécky význam samotného názvu pedofília znamená „priateľská láska“ alebo „priateľstvo“ k deťom. To je len pôvodný význam slova pedofília, ako sa podstata problému symbolicky označila ako patologická a zvrátená náklonnosť k deťom so všetkými zhubnými následkami. Podľa významu slova je pedofilom aj rodič – otec a matka s láskou a s prirodzenou priateľskou náklonnosťou voči svojmu dieťaťu, rovnako ako samotný pedofil. Opačne, ak je podľa chápania priateľskej lásky voči dieťaťu pedofil „neškodný“, nepotrebovali by sme pedofíliu ako kategóriu duševnej poruchy zdravia.

Môže spoločnosť nemôže tolerovať populisticky nastavené prejavy, ktoré smerujú minimálne k zmierneniu chápania pohnútok pedofila?

 Obhajovať pedofíliu, tak ako sa o to dnes pokúšajú rôzni deformovaní jedinci a skupiny, je zdravému rozumu jednoducho nepochopiteľné. Táto zvrátenosť, ktorá sa snaží pod rúškom programov, či cieľov rôznych skupín až politických strán podchytiť podvedomie občanov ide vo svojej zákernosti až tak ďaleko, že sa uchyľuje k prekrúcaniu základných noriem a pod dojmom progresie a dobra pre spoločnosť sa snaží pod zástavou sociálneho hnutia ospravedlňovať choré (lebo všetko, čo je choré je zlé) a čeliť sociálnemu vylúčeniu pedofílie.                   

Nepovažujete propagáciu pedofílie mienkotvornými médiami ako devastáciu morálneho nastavenia spoločnosti?

Apelácia na porozumenie s pedofíliou je prostá manipulácia s verejnou mienkou ohrozujúca základné morálne hodnoty spoločnosti a snaží sa deformovať základné mentálne fungovanie Slovenska. Všetci si prajeme zmenu aj keď každý z nás po svojom, ale zdá sa, že to nestačí a ukazuje sa, že potrebujeme až dimenzionálnu zmenu, keď obhajujeme pedofíliu a iné podobné abnormality?

Smeruje naozaj Slovensko k bludnému vedomiu, ku schizofrénii a zavrhnutiu medzných kritérií?  

Niekoľko rokov a najmä posledný traumatizuje spoločnosť do vypätia. Z prirodzeného ozdravného hľadiska, ak sa spoločnosť nedokáže dostatočne vysporiadať so stresujúcimi životnými okolnosťami do šiestich mesiacov, môže sa dostaviť porucha prispôsobenia sa. Spoločnosť začína byť intoxikovaná z porúch trávenia rôznych káuz, z hromadenia sa stále nových politických subjektov, nastupuje anorexia s odmietaním toho, čo sa deje okolo nás s narastajúcimi obavami o budúcnosť, v celkovom ponímaní sa vytráca prirodzené dobro v ľuďoch a vo vzťahoch. To všetko je živnou pôdou pre stratu súdnosti a pod zámienkou progresu v spoločnosti a rodovej demokracie a ideológie, dysfórie, vrátane parafílie, začne sa dariť obhajovaniu patológie v spoločnosti.

Nepolemizujme o deviantoch, ale chráňme naše deti. Neberme deťom nevinnosť, nedovoľme narušovať ich práva a najmä sa netvárme, že pedofília nie je diagnóza a vážny kriminálny delikt, ktorý bez kontroly môže byť príčinou celoživotných tráum a tragédií.

Slušná spoločnosť má chrániť dieťa, nie potenciálnych útočníkov na ich dušu.

Ďakujem za rozhovor

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies