Zavraždenie 41 ľudí nie je na Slovensku dôvodom na uloženie doživotného trestu

Na základe rozsudku vo výmere 22 rokov, kajúcnik Zsolt Nagy môže v roku 2030 požiadať o prepustenie z väzby…

Zločineckú skupinu Sátorovci, pôsobiacu na juhu Slovenska vystrelila na top pozíciu v podsvetí priam zázračne akcia v bare Fontána, kde vystrieľali takmer celú zločineckú skupinu Pápayovcov, ktorá dlhodobo kriminalizovala podnikateľov nielen v Dunajskej strede, ale terorizovala celý juh Slovenska. Napriek skutočnosti, že všetci zainteresovaní vedeli, kto stojí za vraždou Pápayovcov z nevysvetliteľných dôvodov mlčali. Do roku 2010, voči členom zločineckej skupiny okolo Ľudovíta Sátora, bola polícia z nezistených príčin v polohe štatistov.

Nesporne jednou z príčin pasivity polície bola fyzická likvidácia bielych koní,  na ktoré podnikatelia prepisovali svoje firmy. Neskôr zločinecká skupina riadená Ľudovítom Sátorom  likvidovala neprispôsobivých podnikateľov.  Podľa štatistík zločinecká skupina Sátorovci patrila k najbrutálnejším zločineckým skupinám pôsobiacich od obdobia samostatnosti na Slovensku.

Polícia začala skupinu riešiť  viac menej neúspešne po započatí konfliktov medzi jednotlivými členmi. Súdne procesy voči jednotlivým členom boli ukončené v roku 2019. Paradoxom však zostávajú tresty pre jednotlivých členov ako aj trest pre kajúcnika, ktorý sa vraj podieľal usvedčení zvyšných členov.

Nedôveryhodný, ale kľúčový

Po zavedení inštitútu kajúcnika, pri usvedčovaní zločineckých skupín, nie je ničím výnimočným,, získanie obvineného na spoluprácu. Spolupráci s kajúcnikom spravidla predchádza pribranie znalca z odboru psychológia, za účelom vypracovania súdnoznaleckého posudku, respektíve zodpovedania otázok súvisiacich so štruktúrou osobnosti, motiváciou kajúcnika vypovedať, zistiť tendenciu k fabulovaniu, či klamstvám.

Znalecký posudok na kajúcnika,  usvedčujúceho zločineckú skupinu  Sátorovci bol zadaný a vypracovaný až po právoplatnom odsúdení takmer všetkých členov zločineckej skupiny.

Na objasnenie vrážd zločineckej skupiny Sátorovci, spolupracujúcim svedkom orgánov činných v trestnom konaní je Zsolt Nagy, ktorý sa pred súdom priznal k piatim vraždám. Za spoluprácu a priznanie, mal prisľúbený trest vo výmere 22 rokov. Súčasťou dohody bola však aj povinnosť vypovedať pravdu.

Zsolt Nagy v konečnom dôsledku vypovedal veľa, avšak nevypovedal pravdu. Napriek upozorňovaniu orgánov činných v trestnom konaní spoluobvinenými na skutočnosť, že jeho výpoveď sa nezakladá na pravde, nielen polícia, ale prokuratúra a senáty bez riadneho preverenia jeho výpovedí vydávali rozsudky ako na bežiacom páse. Za priznanie k piatim vraždám bol na základe pripravenej rozprávky ako vraždil zo strachu z obávaného bossa Ľudovíta Šátora, odsúdený na trest 22. rokov.

Vrah v pozícii kajúcnika

Zsolt Nagy, bol najbližšou osobou obávaného šéfa Sátorovcov, jeho úlohou bolo vraždiť. Prvú vraždu vykonal ako 25 ročný v roku 2000, za necelých desať rokov zavraždil desiatky ľudí. Podľa bývalých členov skupiny, na každej vražde skupiny Sátorovcov sa chcel zúčastniť a chcel byť vykonávateľom, pretože si to užíval.

Podľa znalca boli obete vystavené mimoriadnym psychickým útrapám

“Útoky, ktoré boli vedené na jednotlivých poškodených prekročili bežné útrapy a poškodení boli vystavení mimoriadnym predsmrtným  traumám a útrapám. Osoby, ktoré boli obvineným zaškrtené, traumu neprežívali iba tesne pred zavraždením, ale aj počas dopravy na miesto ich usmrtenia. Obete mali prelepené oči a ústa a boli zviazané. Na hlave mali kukly alebo vrecia. Uši však upchané nemali a mohli počúvať pokyny obvinených na ich zavraždenie. Zo psychologického hľadiska išlo o senzorickú depriváciu, ktorá zvyšuje utrpenie najmä tým, že vyvoláva bezmocnosť a neopísateľné zúfalstvo.

Ako vražedný nástroj obvinený zvyčajne svoje ruky a povraz. Celá poprava poškodených trvala niekedy aj viac ako dve minúty, najmä vtedy, keď sa povraz pretrhol.”

Pred súdom uviedol, že vraždil výlučne zo strachu

Odmena za vykonanie vrážd sa pohybovala od desať tisíc sk. do hodnoty 1,5 milióna, v niektorých prípadoch za vykonanú vraždu dostal chatu alebo rodinný dom. Užíval rodinný dom, ktorý s rozlohou 350 m2, s priľahlým pozemkom s rozlohou 80 árov. Z tohto pohľadu, jeho vyjadrenie, že vraždil zadarmo, z obavy o svoj život, bolo klamstvom, ktorého jediným účelom bolo vyhnúť sa doživotnému trestu.

Paradoxne výpovede a názory prezentované spoluobvinenými, korešpondujú so závermi uvedenými v súdnoznaleckom posudku. Znalec totižto konštatuje, že:

” Intelektová kapacita je v pásme širšieho priemeru. Nejedná sa o primitívnu osobnosť na báze mentálnej subnormy alebo ľahkej retardácie. Z tohto pohľadu je páchanie trestnej činnosti u neho o to nebezpečnejšie, že môže rozlíšiť, čo je spoločensky prijateľnejšie a čo nie.

Jedným z motívov jeho správania pri trestnej činnosti bol predpokladaný finančný zisk, určitá prestíž, že on bol vybraný za toho, kto popravy uskutoční.”  

Masový vrah

V súdnoznaleckom posudku,  znalec konštatuje, že vypovedať z hľadiska psychologického bolo čisto zištné, egoistické, so zámerom vyťažiť zo situácie, čo najväčší zisk aby nebol odsúdený na doživotie. Osobnostný profil a štruktúra jednotlivých charakteristík Zsolta Nagya nedáva záruku, že jeho pobyt na slobode bude pre spoločnosť bezpečný

“U obvineného sú hlboko fixované kriminogénne faktory a úspešná resocializácia sa nedá predpokladať. Počas psychologického vyšetrenia, okrem iného uviedol, že počet obetí, ktoré zavraždil je 41 a 38 z nich vie pomenovať aj menom.” 

Kajúcnik, ktorý zavraždil 41 ľudí, s výmerou 22 rokov môže po dvoch tretinách trestu požiadať o prepustenie, približne po 16 rokoch môže byť prepustený z väzby a pokračovať v trestnej činnosti …

Ako je možné, že Zsoltovi Nagyovi, ktorý zavraždil desiatky ľudí a podľa znalca je nebezpečný pre spoločnosť bol uložený trest vo výmere 22 rokov?  

Prečo OČTK priberá znalca za účelom podania znaleckého psychologického posudku, keď tento nie je súčasťou spisu a vyjadrenie znalca neberie do úvahy? 

Nezodpovedanou otázkou zostáva iba výška sumy, ktorú bolo potrebné presunúť z majetku Zsolta Nagya k orgánom na výkon spravodlivosti… Rozsudok voči Zsoltovi Nagyovi nebol eliminovaním nebezpečného vraha zo spoločnosti, ani zadosťučinením pre jeho obete, bol excelentnou ukážkou obojstranne výhodného obchodovania kajúcnika s justíciou,

Súvisiace články

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info

Cookies