Pri výročí konca 2. svetovej vojny v Európe 8. mája 1945 si nepripomíname len ľudí, ktorí oslobodzovali územie Slovenska, ale aj tých, ktorí zo Slovenska pochádzali a pomáhali poraziť nacistov a ich spojencov po celom svete. Pri príležitosti 76. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe to pre agentúru SITA uviedla historička z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Marína Zavacká. Slováci podľa nej bojovali na strane víťazov na všetkých frontoch.
„Od septembra roku 1939 sa v Poľsku zapojila do obranných bojov légia Čechov a Slovákov vytvorená z krajanov a emigrantov vo Varšave. Rodáci zo Slovenska stáli tiež proti nacistom postupujúcim na Paríž, s britskou armádou bránili severoafrický Tobruk obliehaný nemeckými a talianskymi vojskami, zapojili sa do bojov v Sovietskom zväze, na plážach Normandie aj v Pacifiku,“ povedala Zavacká.
Do boja proti mocnostiam Osi podľa historičky výrazne prispeli aj vysťahovalecké komunity v zámorí. „Podľa povojnových údajov z prostredia krajanských organizácií, ktoré publikoval diplomat Vojtech E. Andic, slúžilo počas vojny v americkej armáde viac ako 50-tisíc amerických Slovákov,“ uviedla Zavacká. Zároveň upozornila, že krajanské komunity v USA sa podieľali aj na ďalších aktivitách odboja. „Medzi tamojšími krajanmi sa napríklad vyzbieralo vyše 40 miliónov dolárov na vojnové úpisy. Z nich sa financovali lietadlá, lode a nemocnice, ktoré mohli krajania sami pomenovať. Zo zbierok vzišli napríklad bombardéry „Slovaks in Wisconsin“ či „Scranton Anthracite American Slovaks“, tisícposteľová vojenská nemocnica „National Slovak Society Hospital“ a do Európy prevážala vojenský materiál loď Milan R. Stefanik“,“ vysvetlila historička.
Zavacká zároveň pripomenula, že z hľadiska medzinárodného práva trvala existencia Československa neprerušene od roku 1918 do roku 1992, a teda dnešná Slovenská republika je dedičkou štátu, ktorý mal počas vojny vládu v Londýne a bol vo vojne proti nacizmu od samého začiatku. „Pri príležitosti výročia víťazstva nad nacistickou Treťou ríšou a jej vtedajšími spojencami je preto dôležité si tieto skutočnosti pripomínať,“ dodala.
Európa si dnes pripomína 76. výročie ukončenia 2. svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, podpísali 8. mája 1945 dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka. Druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti, bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň. V Rusku a niektorých bývalých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínali 9. mája. Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval na opakovaní. Celkovo sa však 2. svetová vojna skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov. Milióny ľudí utrpeli zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné. Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.