Včera som po upozornení pozrela diel televíznej Pumpy s našimi komikmi Kubovčíkom a Heribanom.  Podľa prezentácie a tradície tohto formátu sa v relácii objavujú reálni činovníci, ktorí sa s nami podelia o svoje nenahraditeľné „životné múdrosti“. Napriek predsudkom voči ľudovo – zábavným reláciám s krčmovou rétorikou, očakávala som ako sa s tým vyrovná pani ministerka Kolíková, ktorá v svojej modrej peleríne doplachtila pravdepodobne zo zasadnutia vlády.

Prejdime k veci:

Dvaja (vraj)  komici si ju začali podávať v naaranžovanom ľudovo – rozprávačskom štýle s otázkami in medias res: rovno k smrti generála Milana Lučasnkého. Kolíková, ktorá má asi nacvičené  svoje mediálne vyjadrenia odrapotala známy variant  sebazranenia a potom následnej samovraždy. Dvaja huncúti na oko dávali uštipačné otázky, ale v skutočnosti jej nahrávali na ideologický mlyn tým najúbohejším spôsobom.

Zostala som v nemom úžase. Naozaj je naša ulica taká bezcitná a bezohľadná ako nám to Heriban s Kubovčíkom predviedli?

Určite chápem, že tento formát zo strany hercov vyžaduje preexponovanie témy, aby to vyzeralo, že ulica je vulgárna a bezcitná. Ale tak ako to obsahovo a mentálne zapadalo do už opakujúcich sa prejavov cynizmu našej ministerky tom som nečakala. Nadľahčenie témy o Kolíkovej vlasoch, ktoré by mala Brani  Gröhling vyfúkať a podobné vulgarizmy prešli okolo ministerky akoby sa jej netýkali, ale chápem že je to absolútne jej vec ako sa stará o svoj zovňajšok a voči nej ako žene to bolo maximálne negalantné.

Kolíková ma presvedčila o tom, že je bezohľadná a bezcitná osoba a diletantský minister vo svojej replike, keď chrbtom ku kamere vo dverách pumpy odvrkla vetu, že: Lučanský nie je Kuciak ani Palach- narážajúc na poznámku, že ako ho ľudia dnes vnímajú.

Pani ministerka,

neviem v akom prostredí ste vyrástla a kde ste študovala, ale okolnosti a motív smrti Jána Palacha nie sú zrovnateľné so smrťou Jána Kuciaka. Z Kuciaka chce liberálna demokracia urobiť martýra demokracie a slobody slova a pritom tá istá demokracia a spravodlivosť vyrába bez dôkazov vraha a mafiána z Kočnera a zo Zsuzsovej. Za záhadných okolností dosiahla priznanie k jeho vražde od osoby,  ktorá skutočne zavraždila iného človeka, ale v prípade Kuciaka je jeho priznanie sporné.

Kuciak bol obeťou trestného činu a preto, že nikto ešte nedokázal okrem niektorých fanatických rozprávkarov typu Lipšic, Vagovič spojenie jeho práce s motívom vraždy a objednávateľom, preto ešte jeho mystifikovanie do role národného hrdinu formátu Palacha nie je na mieste. Tým vôbec nechcem zneužiť jeho pietu, ako to robí Kolíková pri Lučanskom.

Naopak si dovolím povedať, že neobjasnená smrť Milana Lučanského je pre Kolíkovej ministerstvo a režim spravodlivosti časovanou bombou a úmyselná urážka jeho piety a profesionálnej dráhy  je úbohým cynizmom a hyenizmom. Dokonca aj v takom ľudovo – formátovom produkte RTVS ako je Pumpa .Tieto prívlastky sú ale príznačné pre celú túto vládu, ktorá žije zo strachu národa z pandémie a zneužíva svoju moc  voči všetkým svojim občanom.

Mimochodom.

Práve proti režimu aký ste zaviedli spáchal samovraždu Palach. To sa o Kuciakovi nedá povedať, ale s istotou sa dá povedať o Lučanskom, že zomrel  na následky okolností, ktoré nastolil tento režim.

Takže pani Kolíková by mala lepšie vyberať slová a prirovnania, pretože  inak bude vnímaná nielen ako nedôveryhodná, ale aj ako primitívna, frustrovaná, nenávistná ženská…