Hry XXXII. olympiády v japonskom Tokiu sa v roku 2020 neuskutočnia. Taký je verdikt utorkovej telekonferencie medzi japonským premiérom Šinzóm Abem a prezidentom Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasom Bachom. Dôvodom je pandémia koronavírusu, ktorým sa na celom svete nakazilo uť viac ako 375-tisíc osôb. MOV to potvrdil na svojom oficiálnom webe.
„Za súčasných okolností a na základe informácií, ktoré dnes poskytla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), dospeli prezident MOV a japonský premiér k záveru, že OH v Tokiu je potrebné presunúť. Konať sa nebudú v roku 2020, ale najneskôr v lete 2021. Základom totiž je ochrana zdravia športovcov a všetkých zúčastnených na olympijských hrách. Obaja lídri sa zhodli na tom, že olympijské hry v Tokiu môžu byť v tomto ťažkom období majákom nádeje pre svet a olympijský oheň by sa mohol stať svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet v súčasnosti ocitol. Preto je dohoda, že olympijský oheň zostane v Japonsku. Dohodli sa tiež, že aj v roku 2021 pôjde o OH 2020 a PH 2020,“ uvádza sa v správe na webe MOV.
Japonský premiér Šinzó Abe v rozhovore s prezidentom MOV ponúkol odklad Hier XXXII. olympiády v Tokiu o jeden rok. Podľa lídra japonskej vlády je odklad nevyhnutný. Bach s návrhom japonského premiéra na sto percent súhlasil. K Bachovi a Abému sa neskôr v debate pridali aj ďalšie osoby priamo späté s organizáciou OH 2020 vrátane prezidenta organizačného výboru Moriho Jošira, šéf koordinačnej komisie MOV John Coates či zástupcovia samosprávy a Japonského olympijského výboru.
Slovenskému olympijskému a športovému výboru (SOŠV) nezostalo nič iné len akceptovať verdikt MOV. „Plne súhlasíme s týmto rozhodnutím a oceňujeme ho. Veríme, že toto rozhodnutie upokojí celú športovú a olympijskú komunitu, aj verejnosť na celom svete, a že športovcom umožní pripraviť sa na olympijské hry v pokojnejšej atmosfére a naplno. Ich zdravie nebude ohrozené. Sme si vedomí aj toho, že pre špičkových športovcov vyššieho veku, ktorí plánovali po tohtoročných olympijských hrách ukončiť kariéru, môže rozhodnutie o presune OH na budúci rok skomplikovať ich ďalšie plány. Budú musieť zvažovať, či svoju športovú kariéru predĺžia ešte o jeden rok, čo pre nich určite nebude jednoduché. Fakt, že japonskí organizátori aj Medzinárodný olympijský výbor sa zhodli, že olympijské i paralympijské hry aj na budúci rok budú niesť názov Tokio 2020, bude aj po dlhých rokoch celému svetu pripomínať, že v roku 2020 ľudstvo čelilo obrovskej hrozbe a výzve, a že si s nimi poradilo,“ uvádza sa v stanovisku SOŠV, ktorého prezidentom je Anton Siekel.
OH 2020 sa mali pôvodne konať od 24. júla do 9. augusta 2020, paralympijské hry zase na prelome augusta a septembra. „Šírenie ochorenia COVID-19 má veľký vplyv na životy ľudí, teda aj na prípravu športovcov. Sme zo situácie znepokojení,“ znie spoločné stavisko Bacha s Abem.
„V každom prípade to nie je dobré rozhodnutie pre šport, ale v danej situácii sa nič iné nedalo urobiť. Keď k tomu zodpovední pristúpili, bolo to zrejme nevyhnutné. Úžasne sa skomplikuje život všetkým športovcom z celého sveta, ako aj logistiku a organizáciu, ktorá sa pripravuje dlhodobo. Myslím si, že ani presun OH nebude taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Vznikne veľmi veľa otázok – nielen finančných, ale aj športových, o ktorých teraz ani netušíme. Navyše, pre niektorých športovcov to znamená aj koniec kariéry. Teraz to mal byť pre nich vrchol, ale o rok už v Tokiu nebudú štartovať,“ povedal pre agentúru SITA viceprezident SOŠV a predseda Slovenského stolnotenisového zväzu (SSTZ) Zdenko Kríž.
Ešte pred pár dňami prezident MOV Bach aj organizátori OH unisono hovorili o konaní hier v pôvodnom termíne, teda od 24. júla. Každým dňom však silneli hlasy z rôznych sfér, od športovcov, národných olympijských výborov či športových federácií, aby čím skôr prišlo k odkladu OH 2020.
Odklad OH na rok 2021 môže mať za následok koniec kariéry slovenského chodca Mateja Tótha, pod piatimi kruhmi zlatého na 50 km v Riu de Janeiro 2016. „Mám zmiešané pocity. Na jednej strane je to dobré a rozumné rozhodnutie a väčšine športovcov dokáže uľaviť z tlaku, že musia myslieť na olympiádu v čase, keď je to druhoradé. Na druhej strane pre mňa osobne to nie je ideálne riešenie. Momentálne si neviem predstaviť, že budem štartovať na olympiáde aj o rok. Uvedomujem si však, že záujmy jednotlivca musia ísť stranou, aby to bolo dobré pre väčšinu. Je ešte skoro sa vyjdrovať čo bude ďalej s mojou kariérou. Chce to ešte čas sadnúť si a podebatovať s najbližšími. Potom sa uvidí, čo ďalej. Ak by to bolo len na mne, tak poviem, že to už nedám. Môžem si teraz povedať, že som vyčerpaný a moja hlava to už nezvládne. Chcem sa však rozhodovať v inom rozpoložení, keď sa situácia na Slovensku aj vo svete upokojí a aj ja budem viac oddýchnutý,“ povedal Matej Tóth pre agentúru SITA.
Športová strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková verila, že olympijské hry sa uskutočnia v roku 2020. „Tak som bola nastavená. Ja som už mala istotu účasti a robotu s vybojovaním miestenky za sebou. Veľa športovcov však ešte malo pred sebou kvalifikáciu. Nikto na svete nevie povedať, dokedy bude súčasná situácia s koronavírusom trvať. Keby sa hry uskutočnili teraz, veľa športovcov by nemalo možnosti splniť limity a dokončiť kvalifikačný proces, ako bolo pôvodne plánované, a rovnako ani podmienky na prípravu. Z tohto pohľadu je to pre týchto športovcov asi fajn. Nič s tým nenarobím a ešte musím informáciu o odklade spracovať. Predpokladám, že kompetentní brali do úvahy v prvom rade zdravie športovcov, organizátorov, dobrovoľníkov a ďalších účastníkov. Navyše, zrejme chcú usporiadať plnohodnotné hry aj s divákmi,“ povedala pre agentúru SITA Zuzana Rehák Štefečeková, dvojnásobná strieborná olympijská medailistka v trape.
„Vzhľadom na situáciu, ktorá je vo svete, som to očakával. Myslím si, že aj vydarenia národných olympijských výborov, ktoré prichádzali v posledných dňoch signalizovali, že olympiáda v pôvodnom termíne by sa musela uskutočniť bez divákov a mnohých športovcov. Odloženie OH o rok považujeme za rozumné rozhodnutie a pre slovenských športovcov to bude znamenať novú, možno lepšiu príležitosť kvalifikovať sa na tento najväčší športový sviatok,“ povedal pre SITA generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu (STZ) Igor Moška.
Štvrtýkrát v histórii sa stane, že OH sa neuskutočnia podľa plánu. V roku 1916 prvá svetová vojna mala za následok zrušenie OH v Berlíne, druhá svetová vojna „zrušila“ OH 1940 v Tokiu a OH 1944 v Londýne. V uvedených prípadoch sa OH nekonali v náhradnom termíne.
Člen slovenského štvorkajaka v rýchlostnej kanoistike Samuel Baláž odklad OH očakával. „Celá situácia vo svete s koronavírusom tomu nasvedčovala, že to postihne aj olympijské hry. Najprv zrušili veľké tenisové turnaje, potom formulu 1 a potom sme už aj my kanoisti čakali, že súťaže v Tokiu tento rok odložia. Osobne som z toho veľmi smutný, lebo to mohla byť moja prvá olympiáda. Tešil som sa veľmi, ale nič sa nedeje. Budeme sa musieť pripravovať tento rok, zdá sa, bez pretekov. Ak aj nejaké budú, tak asi až v jeseni a len u nás na Slovensku. Samozrejme, nechcem len tak vynechať celý rok a budem sa udržiavať v kondícii. Určite chcem byť pripravený na olympijské hry aj o rok. Sme v lodi traja mladí a je predpoklad, že sa budeme ešte pár rokov zlepšovať. Verím, že aj náš starý – Erik Vlček – to s nami vydrží a nejako ho na tú olympiádu ešte dotiahneme,“ povedal Baláž pre agentúru SITA.
Osemdesiatpäť percent nových prípadov a úmrtí pochádza z Európy a USA